Evanjelický › 1. Kráľov › 13

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Proroctvo proti bételskému oltáru1 Na Hos­podinov po­kyn prišiel z Jud­ska do Bételu Boží muž, práve keď Járobeám stál pri ol­tári, aby kadil. 2 Na Hos­podinov po­kyn zvolal proti ol­táru: Ol­tár, ol­tár! Tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, narodí sa syn domu Dávidov­mu menom Joziáš, a ten bude obetovať na tebe kňazov z výšin, ktorí na tebe kadievali. Aj ľud­ské kos­ti bude páliť na tebe. 3 Dal aj znamenie v ten deň: Toto bude znamením, že hovoril Hos­podin: Aj­hľa, ol­tár sa roz­trh­ne a vy­sype sa popol, ktorý je na ňom. 4 Keď kráľ počul reč Božieho muža, ktorý volal proti bétel­skému ol­táru, Járobeám vy­strel ruku od ol­tára a po­vedal: Chyťte ho! Vtedy mu zmeravela ruka, ktorú vy­strel proti ne­mu, takže ju ne­mohol pri­tiah­nuť späť k sebe. 5 Ol­tár sa však roz­tr­hol a popol z neho sa roz­sypal podľa znamenia, ktoré dal Boží muž na po­kyn Hos­podinov. 6 Nato sa kráľ oz­val a po­vedal Božiemu mužovi: Upros Hos­podina, svoj­ho Boha, po­mod­li sa za mňa, aby som si mohol ruku pri­tiah­nuť späť k sebe. Boží muž uprosil Hos­podina, a tak si kráľ pri­tiahol ruku späť k sebe. Bola ako pred­tým. 7 Po­tom kráľ pre­hovoril k Božiemu mužovi: Poď so mnou domov, občer­stvi sa a ja ti dám dar. 8 Ale Boží muž po­vedal kráľovi: Keby si mi dal aj polo­vicu svoj­ho domu, ne­pôj­dem s tebou, nebudem jesť chlieb a ne­na­pijem sa vody na tom­to mies­te. 9 Lebo takýto príkaz som do­stal v slove Hos­podinovom: Nejedz chlieb, nepi vodu, ani sa ne­vráť ces­tou, ktorou si prišiel. 10 Od­išiel teda inou ces­tou a ne­vrátil sa tou, ktorou prišiel do Bételu. Boží muž a prorok11 V Bételi býval is­tý starý prorok. Prišli jeho synovia a roz­povedali mu všet­ko, čo vy­konal Boží muž v ten deň v Bételi, totiž slová, ktoré po­vedal kráľovi. Keď to roz­povedali svoj­mu ot­covi, 12 on im po­vedal: Ktorou ces­tou od­išiel? Synovia mu ukázali ces­tu, ktorou od­išiel Boží muž, čo prišiel z Jud­ska. 13 Nato po­vedal svojim synom: Osed­laj­te mi os­la! Keď mu ho osed­lali, vy­sadol naň 14 a od­išiel za Božím mužom. Našiel ho sedieť pod dubom. Opýtal sa ho: Ty si ten Boží muž, čo prišiel z Jud­ska? Od­povedal: Ja som. 15 Po­tom mu po­vedal: Poď so mnou domov a zajedz si! 16 On však od­vetil: Ne­smiem sa s tebou vrátiť, ani ísť s tebou, nebudem jesť ani chlieb, ani piť vodu s tebou na tom­to mies­te. 17 Lebo ku mne pre­hovoril Hos­podin vo svojom slove: Nejedz tam chlieb, nepi vodu a ne­vracaj sa ces­tou, ktorou si šiel tam! 18 Nato mu po­vedal: Ja som tiež prorok ako ty, a an­jel ku mne pre­hovoril Hos­podinovým slovom: Vráť ho k sebe do svoj­ho domu, nech si zaje chleba a na­pije sa vody. Klamal ho. 19 Vrátil sa teda s ním, jedol chlieb v jeho dome a na­pil sa vody. 20 Ako tak sedeli za stolom, za­znelo slovo Hos­podinovo prorokovi, ktorý ho vrátil, 21 a zvolal na Božieho muža, ktorý prišiel z Jud­ska: Tak­to vraví Hos­podin: Pre­tože si sa protivil Hos­podinovej reči a nezachoval si príkaz, ktorý ti dal tvoj Boh, Hos­podin, 22 ale si sa vrátil, jedol si chlieb a pil si vodu na tom­to mies­te, o ktorom som ti hovoril: Nejedz tam chlieb a nepi vodu! ne­voj­de tvoja mŕt­vola do hrobu tvojich ot­cov. 23 Po­tom, keď sa najedol a na­pil, osed­lal osla prorokovi, ktorého vrátil. 24 Keď prorok šiel, stretol ho na ces­te lev a usmr­til ho. Jeho mŕt­vola bola po­hodená na ces­te a osol stál vedľa nej. Aj lev stál vedľa mŕt­voly. 25 Práve šli okolo mužovia a za­zreli mŕt­volu po­hodenú na ces­te, aj leva stojaceho vedľa mŕt­voly. Šli teda a vy­rozp­rávali, čo videli v mes­te, v ktorom býval starý prorok. 26 Keď to počul prorok, ktorý ho vrátil z ces­ty, po­vedal: Je to Boží muž, čo sa sprotivil Hos­podinovej reči, takže Hos­podin ho vy­dal levovi. Ten ho roz­tr­hal a usmr­til podľa slova, ktoré mu hovoril Hos­podin. 27 Po­tom po­vedal synom: Osed­laj­te mi os­la! Keď mu ho osed­lali, 28 od­išiel a našiel mŕt­volu po­hodenú na ces­te. Osol a lev stáli vedľa nej. Lev nezožral mŕt­volu a neroz­tr­hal os­la. 29 Prorok zo­dvihol mŕt­volu Božieho muža, uložil ju na osla a priniesol späť. Došiel do mes­ta starého proroka, aby ho oplakal a po­choval. 30 Po­tom uložil jeho mŕt­volu do svoj­ho hrobu a žalos­til nad ním: Ach, brat môj! 31 Keď ho po­choval, po­vedal svojim synom: Keď zo­mriem, po­chovaj­te ma do hrobu, v ktorom je po­chovaný Boží muž. Moje kos­ti uložte vedľa jeho kos­tí. 32 Lebo sa iste spl­ní slovo, ktoré pre­volal na po­kyn Hos­podinov proti ol­táru v Bételi a proti všet­kým výšinovým svätyniam, čo sú v samár­skych mes­tách. 33 Po tej­to udalos­ti sa Járobeám ne­od­vrátil od svojej zlej ces­ty, ale znovu určil výšinových kňazov z vrs­tiev ľudu. Komu sa chcelo, toho ustanovil výšinovým kňazom. 34 To bolo pre Járobeámov dom pod­netom k hriechu, aby bol vy­kynožený z po­vr­chu zeme.