Evanjelický1. Kráľov18

1. Kráľov

Boží súd na vrchu Karmel1 Po mnohých dňoch v treťom roku za­znelo Hos­podinovo slovo k Eliášovi: Choď, ukáž sa Achábovi a ja dám na zem dážď. 2 Eliáš teda od­išiel ukázať sa Achábovi. V Samárii bol veľký hlad. 3 Vtedy si Acháb za­volal Obad­ju, správ­cu paláca. Obad­já sa veľmi bál Hos­podina. 4 Keď Ízebel ničila Hos­podinových prorokov, Obad­já vzal sto prorokov, ukryl ich po päťdesiatich mužoch v jas­kyni a živil ich chlebom a vodou. 5 Acháb pri­kázal Obad­jovi: Prej­di po krajine ku všet­kým prameňom vôd a ku všet­kým po­tokom, či by sa nenašla tráva, aby sme tak uživili kone a mulice a ne­museli za­bíjať dobytok. 6 Po­tom si roz­delili krajinu, aby ňou prešli. Acháb šiel sám jed­nou ces­tou a Obad­já sám druhou. 7 Na ces­te sa Obad­já stretol s Eliášom. Keď ho spoz­nal, padol na tvár a po­vedal: Ty si to, pane môj, Eliáš? 8 Ten mu od­vetil: Ja som! Choď, po­vedz svoj­mu pánovi: Tu je Eliáš. 9 Nato od­povedal: Čím som sa pre­vinil, že vy­dávaš svoj­ho služob­níka do Achábových rúk, aby ma usmr­til? 10 Akože žije Hos­podin, tvoj Boh, nieto národa ani kráľov­stva, kde by môj pán nebol po­slal ťa hľadať. Keď mu po­vedali, že ťa niet, žiadal od kráľov­stva a národa prísahu, že ťa nenašli. 11 A ty mi teraz hovoríš: Choď, po­vedz svoj­mu pánovi: Tu je Eliáš? 12 Veď keď odídem od teba, Hos­podinov duch ťa od­nesie ne­viem kam; ja však pôj­dem oznámiť Achábovi, a keď ťa on nenáj­de, za­bije ma. Tvoj služob­ník sa pred­sa od mlados­ti bojí Hos­podina. 13 Či ne­oz­námili môj­mu pánovi, ako som sa za­choval, keď Ízebel vraždila Hos­podinových prorokov, že som ukryl z nich sto mužov, po päťdesiatich v jas­kyni, a že som ich živil chlebom a vodou? 14 A ty mi teraz hovoríš: Choď, po­vedz svoj­mu pánovi: Tu je Eliáš! Veď ma za­bije. 15 Eliáš od­vetil: Akože žije Hos­podin moc­nos­tí, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem. 16 Nato Obad­já šiel v ús­trety Achábovi, a keď mu to oznámil, vy­dal sa Acháb v ús­trety Eliášovi. 17 Keď Acháb uzrel Eliáša, po­vedal mu: Si to ty, čo vedieš do záhuby Iz­rael? 18 Od­vetil: Iz­rael ne­vediem do záhuby ja, ale ty a dom tvoj­ho ot­ca, lebo ste opus­tili Hos­podinove príkazy a chodíte za baal­mi. 19 Teraz však pošli po­slov, aby zhromaždili všetok Iz­rael ku mne na vrch Kar­mel, aj štyris­topäťdesiat prorokov Baalových a štyris­to prorokov Ašéry, ktorí jedávajú pri stole Ízebelinom. 20 Acháb po­slal po­slov ku všet­kým Iz­rael­com a dal zhromaždiť prorokov na vrch Kar­mel. 21 Eliáš pri­stúpil ku všet­kému ľudu a po­vedal: Do­kedy budete krívať na obe strany? Ak je Hos­podin Bohom, na­sleduj­te Ho. Ak Baal, na­sleduj­te toho. Ale ľud mu ne­od­vetil ani slova. 22 Ďalej Eliáš hovoril ľudu: Ja sám som zo­stal z Hos­podinových prorokov, a Baalových prorokov je štyris­topäťdesiat. 23 Nech nám dajú dva jun­ce a nech si z nich vy­berú jed­ného, nech ho roz­sekajú na kusy a uložia na drevo, ale oheň nech neroz­ložia. Ja si pri­pravím druhého jun­ca, uložím ho na drevo a oheň tiež neroz­ložím. 24 Po­tom vzývaj­te svoj­ho boha, ja budem vzývať Hos­podinovo meno. Boh, ktorý od­povie pro­stred­níc­tvom ohňa, je Bohom. Nato všetok ľud po­vedal: To bude dob­re! 25 Eliáš teda po­vedal Baalovým prorokom: Vy­ber­te si jed­ného jun­ca a pri­prav­te si ho ako pr­ví, lebo vás je viac! Po­tom vzývaj­te svoj­ho boha, ale oheň neroz­kladaj­te! 26 Keď si vzali jun­ca, ktorého im dal, pri­pravili ho a vzývali meno Baalovo od rána až do polud­nia volajúc: Baal, Baal, vy­slyš nás! Ne­oz­val sa však ani hlas; nik ne­od­povedal, keď po­skakovali okolo ol­tára, ktorý urobili. 27 Na­polud­nie sa im Eliáš po­smieval: Kričte hlas­nejšie, veď je bohom. Azda pre­mýšľa, alebo nie­kam od­išiel, alebo je na ces­tách. Možno za­spal, nech sa teda pre­budí. 28 A tak kričali hlas­nejšie a podľa svoj­ho zvyku sa rezali mečmi a oštep­mi, až sa im liala krv. 29 Keď prešlo polud­nie, blúz­nili až do­vtedy, keď sa prináša po­kr­mová obeť. No ne­oz­val sa ani hlas, ni­kto ne­od­povedal; nebolo ni­koho, kto by si to všimol. 30 Vtedy pre­hovoril Eliáš ku všet­kému ľudu: Pri­stúp­te ku mne. Všetok ľud pri­stúpil k ne­mu, a on na­pravil zbúraný ol­tár Hos­podinov. 31 Po­tom vzal Eliáš dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jákobových, ktorému za­znelo slovo Hos­podinovo: Tvoje meno bude Iz­rael. 32 Z kameňov vy­budoval v mene Hos­podinovom ol­tár a okolo neho vy­kopal priekopu takú širokú, že sa do nej dali vy­siať dve séy semena. 33 Keď po­u­kladal drevo, roz­sekal jun­ca, položil ho na drevo 34 a po­vedal: Na­plňte štyri ved­rá vodou, vy­lej­te ich na zápal­nú obeť a na drevo! Po­tom pri­kázal: Zopakuj­te to! a oni to zopakovali. Keď po­vedal: Zopakuj­te to tretí raz! zopakovali to aj tretí raz. 35 Voda tiek­la okolo ol­tára, aj priekopa sa na­pl­nila vodou. 36 Keď bol čas po­kr­movej obete, pri­stúpil prorok Eliáš a po­vedal: Hos­podine, Bože Ab­rahámov, Izákov a Iz­raelov, nech po­znajú dnes, že Ty si Bohom v Iz­raeli a ja Tvojím služob­níkom a že som všet­ky tieto veci vy­konal na Tvoje slovo. 37 Vy­slyš ma, Hos­podine, vy­slyš, nech sa ten­to ľud do­zvie, že Ty si Hos­podin, Boh, a že si ob­rátil ich srd­cia na­späť. 38 Vtom spadol Hos­podinov oheň, po­hl­til obeť, drevo, kamene aj prach; i vodu, ktorá bola v priekope, zlízal. 39 Keď to ľud uzrel, pad­li na tváre a vy­znávali: Hos­podin je Bohom, Hos­podin je Bohom! 40 Vtedy im Eliáš po­vedal: Po­chytaj­te Baalových prorokov, aby žiaden z nich ne­unikol. Keď ich po­chytali, dal ich od­viesť dolu, k po­toku Kišón, a tam ich po­zabíjal. 41 Po­tom Eliáš po­vedal Achábovi: Choď hore, najedz sa a na­pi, lebo počuť hučanie dažďa. 42 Keď sa Acháb po­bral hore zajesť si a vy­piť, vy­stúpil Eliáš na vr­chol Kar­mela, sklonil sa k zemi, položil si tvár medzi kolená 43 a po­vedal svoj­mu sluhovi: Choď a po­zri sa smerom k moru. On šiel, a keď sa po­zrel, po­vedal: Nieto tam ničoho. Nato mu pri­kázal: Sedemk­rát sa vráť! 44 Pri sied­mom raze sa oz­val: Hľa, malý ob­láčik ako ľud­ská dlaň vy­stupuje od mora. Vtedy mu pri­kázal: Choď po­vedať Achábovi: Priahaj a ponáhľaj sa dolu, aby ťa dážď nezad­ržal. 45 Za malú chvíľu nebo stem­nelo mrak­mi s vet­rom a spus­til sa veľký dážď. Acháb na­sadol a od­išiel do Jez­reela. 46 Ruka Hos­podinova bola s Eliášom, takže si opásal bed­rá a bežal pred Achábom, až tam, ako sa ide do Jez­reela.