Evanjelický › 1. Kráľov › 20

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Achábove vojny so Sýriou1 Sýr­sky kráľ Ben­hadad zhromaždil celé svoje voj­sko. Šlo s ním trid­saťd­va kráľov, kone a voj­nové vozy. Tak vy­tiahol proti Samárii, ob­kľúčil ju a zajal. 2 Po­tom po­slal k iz­rael­skému kráľovi Achábovi do mes­ta po­slov 3 s od­kazom: Tak­to vraví Ben­hadad: Tvoje strieb­ro a zlato je moje, tvoje ženy a tvoje naj­lepšie deti pat­ria mne. 4 Iz­rael­ský kráľ od­povedal: Tak, ako hovoríš pane, môj kráľ, tvoj som so všet­kým, čo mám. 5 Po­slovia sa však vrátili a po­vedali: Toto ti dáva na vedomie Ben­hadad: Po­slal som k tebe s od­kazom: Daj mi svoje strieb­ro a zlato, svoje ženy a svojich synov. 6 Nuž zaj­tra o takom­to čase pošlem k tebe svojich služob­níkov; tí pre­kutajú tvoj dom i domy tvojich služob­níkov. Všet­ko, čo sa im bude páčiť, za­berú. 7 Iz­rael­ský kráľ po­volal všet­kých starších krajiny a po­vedal: Uvážte a uvidíte, že ten­to má zlé úmys­ly. Veď po­slal ku mne po moje ženy, mojich synov, po moje strieb­ro a moje zlato, a ja som mu ne­odop­rel. 8 I radili mu všet­ci starší a všetok ľud: Ne­pos­lúch­ni a ne­privoľ! 9 Po­vedal teda Ben­hadadovým po­slom: Po­vedz môj­mu pánovi, kráľovi: Všet­ko, po čo si po pr­vý raz po­slal k svoj­mu služob­níkovi, urobím, ale túto vec ne­môžem urobiť. Po­slovia od­išli a odo­vzdali od­poveď. 10 Nato mu Ben­hadad po­slal od­kaz: Nech mi bohovia urobia hocičo a nech hocičo ešte pri­dajú, ak sa ujde zo sutín Samárie za hr­sť každému z ľudu, ktorý ma na­sleduje. 11 Iz­rael­ský kráľ od­povedal: Po­vedz­te mu: Nech sa nech­váli ten, čo sa opasuje, tak ako ten, čo sa od­pasuje. 12 Keď Ben­hadad vy­počul ten­to od­kaz, práve pil s kráľmi v stanoch, roz­kázal svojim služob­níkom: Zauj­mite po­stavenia! I zau­jali po­stavenia proti mes­tu. 13 Zrazu akýsi prorok pri­stúpil k iz­rael­skému kráľovi Achábovi a po­vedal: Tak­to vraví Hos­podin: Či vidíš všet­ko to veľké množs­tvo? Aj­hľa, dnes ho dám do tvojich rúk, aby si vedel, že ja som Hos­podin! 14 Acháb sa opýtal: Skr­ze koho? On nato od­povedal: Tak­to vraví Hos­podin: Skr­ze mladé voj­sko kniežat krajov. Po­tom sa opýtal: Kto začne boj? Od­povedal: Ty. 15 Nato urobil pre­hliad­ku mladého voj­ska kniežat krajov. Bolo ich dve­stot­rid­saťd­va. Po nich urobil aj pre­hliad­ku všet­kého ľudu. Všet­kých Iz­rael­cov bolo sedem­tisíc. 16 Vy­tiah­li na­polud­nie, kým si Ben­hadad popíjal už opitý v stanoch, on i trid­saťd­va kráľov, čo mu prišli na po­moc. 17 Najprv tiah­lo mladé voj­sko kniežat krajov. Ben­hadad práve po­slal hliad­ku, ktorá mu oznámila: Zo Samárie vy­tiah­li mužovia. Po­vedal: 18 Ak vy­tiah­li s po­koj­nými úmys­lami, po­chytaj­te ich živých! A ak vy­tiah­li do boja, po­chytaj­te ich živých. 19 Keď vy­tiah­li z mes­ta tieto mladé kniežatá krajov a voj­sko, ktoré šlo za nimi, 20 za­bil každý svoj­ho muža. Sýrčania sa dali na útek a Iz­rael­ci ich prena­sledovali. Sýr­sky kráľ Ben­hadad sa za­chránil na koni s nie­koľkými jazd­cami. 21 Vtedy vy­razil aj iz­rael­ský kráľ, bil kone i vozy a spôsobil Sýrčanom veľkú porážku. 22 Po­tom pri­stúpil k iz­rael­skému kráľovi prorok a po­vedal mu: Choď, daj do­hromady všet­ky sily a po­zri, čo máš robiť, lebo na tak­to rok vy­j­de sýr­sky kráľ opäť proti tebe. 23 Služob­níci sýr­skeho kráľa mu vraveli: Ich Boh je bohom vr­chov, pre­to nás pre­moh­li. Bojuj­me však proti nim na rovine a iste ich pre­môžeme. 24 Len toto urob: Od­stráň každého z kráľov z jeho mies­ta a na­mies­to nich po­stav veliteľov. 25 Po­tom si spočítaj voj­sko podľa počtu tých, ktorí pad­li, toľko koní aj toľko vozov, a bojuj s nimi na rovine. Iste ich pre­môžeš. Vy­počul ich radu a urobil tak. Víťazstvo Izraela pri Aféku26 Na prelome roku Ben­hadad vy­konal od­vod Sýrčanov a pri­tiahol k Aféku do boja s Iz­raelom. 27 Aj Iz­rael­ci sa zoradili, zásobili sa po­travinami a šli im v ús­trety. Utáborili sa na­proti nim ako dve malé stáda kôz, za­tiaľ čo Sýrčania za­pl­nili kraj. 28 Vtedy pri­stúpil Boží muž a po­vedal iz­rael­skému kráľovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Pre­tože si Sýrčania po­vrávajú: Hos­podin je bohom vr­chov, a nie bohom rovín! vy­dám ti do rúk celé toto množs­tvo, aby ste po­znali, že ja som Hos­podin. 29 Tak táborili na­proti sebe sedem dní. Na sied­my deň došlo k bit­ke. Iz­rael­ci po­bili stotisíc peších Sýrčanov za jediný deň. 30 Os­tat­ní utiek­li do mes­ta Aféku, ale na dvad­saťsedem­tisíc mužov a tých, čo os­tali, sa zrútili hrad­by. Ben­hadad utiekol a chodil v mes­te z izby do iz­by. 31 Jeho služob­níci mu hovorili: Počuli sme, že králi iz­rael­ského domu sú milo­sr­d­ní králi. Nuž položme si okolo bedier vrecovinu a na hlavy po­v­razy a vy­j­dime k iz­rael­skému kráľovi. Možno ťa nechá nažive. 32 A tak si opásali bed­rá vrecovinou a hlavy po­v­raz­mi a pred­stúpili pred iz­rael­ského kráľa so slovami: Tvoj služob­ník Ben­hadad ti od­kazuje: Prosím, nechaj ma nažive. On od­vetil: Či ešte žije? Je mojím bratom. 33 Mužovia to prijali ako dob­ré znamenie, chyt­ro ho chytili za slovo a po­vedali: Ben­hadad je tvojím bratom. Nato roz­kázal: Choďte, pri­veďte ho! Ben­hadad prišiel k nemu a on ho vy­sadil na voz. 34 Ben­hadad po­vedal: Mes­tá, ktoré môj otec odňal tvoj­mu ot­covi, ti vraciam, a ty si zriadiš bazárové ulice v Damas­ku tak, ako si ich zriadil môj otec v Samárii. Acháb od­vetil: A ja ťa v zmys­le zmluvy pre­pus­tím. Uzav­rel s ním teda zmluvu a pre­pus­til ho. 35 Vtedy is­tý muž z proroc­kých učeníkov po­vedal svoj­mu priateľovi na popud Hos­podinov: Udri ma, prosím ťa! Ten muž sa ho však zdráhal ud­rieť. 36 Po­vedal mu teda: Pre­tože si ne­pos­lúchol hlas Hos­podinov, len čo odídeš odo mňa, za­bije ťa lev. Keď od­chádzal od neho, na­trafil naň lev a za­bil ho. 37 Po­tom stretol iného muža a po­vedal: Udri ma, prosím ťa! Ten muž ho po­tom tak ud­rel, že ho aj zranil. 38 Tak šiel ten prorok, stal si kráľovi do ces­ty a s ob­väzom na očiach sa urobil ne­poz­nateľným. 39 Keď kráľ išiel po­vedľa, skríkol na kráľa: Tvoj služob­ník vy­šiel do boja, keď tu zrazu ktosi vy­stúpil z radu, pri­viedol ku mne muža a po­vedal: Stráž toh­to muža! Ak sa stratí, ručíš mi za jeho život svojím životom, alebo mi za­platíš talent strieb­ra. 40 Za­tiaľ však, čo bol tvoj služob­ník tu i tam zau­jatý, jeho nebolo. Iz­rael­ský kráľ mu od­vetil: Tým­to si si sám určil roz­sudok. 41 Vtom si onen rých­lo od­stránil ob­väz a iz­rael­ský kráľ spoz­nal, že je spomedzi prorokov. 42 Po­vedal mu: Tak­to hovorí Hos­podin: Pre­tože si vy­pus­til z rúk muža, čo u mňa pre­padol voj­novej kliat­be, tvoj život bude za jeho život, tvoj ľud za jeho ľud. 43 Iz­rael­ský kráľ od­išiel domov roz­tr­pčený a na­hnevaný a došiel do Samárie.