Evanjelický › 1. Kráľov › 11

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Šalamúnovo modlárstvo1 Kráľ Šalamún miloval mnoho cudzích žien: faraónovu dcéru, Moáb­ky, Am­món­ky, Edóm­ky, Sidón čan­ky, Chetej­ky, 2 z národov, o ktorých po­vedal Hos­podin Iz­rael­com: Ne­ob­cuj­te s nimi a oni nech ne­ob­cujú s vami, inak ob­rátia vaše srd­cia ku svojim bohom. Šalamún priľnul k nim lás­kou. 3 Mal sedem­sto kniežacích žien a tri­sto vedľajších žien. Jeho ženy mu zvied­li srd­ce. 4 V čase Šalamúnovej staroby zvied­li mu jeho ženy srd­ce k iným bohom, takže jeho srd­ce nebolo celé od­dané Hos­podinovi, jeho Bohu, ako srd­ce jeho otca Dávida. 5 Šalamún chodil za Aštar­tou, sidón­skou bohyňou, a za Mil­kómom, ohav­nosťou Am­món­cov. 6 Tým Šalamún robil, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi, a ne­na­sledoval Hos­podina ako jeho otec Dávid. 7 Vtedy po­stavil Šalamún výšinu Kamóšovi, ohav­nému božs­tvu Moáb­cov, na vr­chu na­proti Jeruzalemu, a Mólochovi, ohav­nému božs­tvu Am­món­cov. 8 Tak urobil všet­kým svojim ženám cudzin­kám, ktoré prinášali kadid­lové a zábit­né obete svojim bohom. 9 Hos­podin sa roz­hneval na Šalamúna, lebo jeho srd­ce sa od­vrátilo od Hos­podina, Boha Iz­raela, ktorý sa mu dvak­rát zjavil 10 a dal mu príkaz, aby nechodil za inými boh­mi. Ale on porušil, čo mu pri­kázal Hos­podin. 11 Riekol teda Hos­podin Šalamúnovi: Pre­tože si sa tak­to za­choval a nedod­ržal si moju zmluvu a ustanovenia, ktoré som ti dal, odo­beriem ti kráľov­stvo a dám ho tvoj­mu služob­níkovi. 12 Kvôli tvoj­mu ot­covi Dávidovi to však ne­urobím za tvoj­ho panovania. Od­trh­nem ho od rúk tvoj­ho syna. 13 Ale ne­od­trh­nem celé kráľov­stvo. Jeden kmeň nechám tvoj­mu synovi kvôli svoj­mu služob­níkovi Dávidovi a kvôli Jeruzalemu, ktorý som si vy­volil. Šalamúnovi nepriatelia14 Hos­podin po­stavil Šalamúnovi protiv­níka v edóm­skom Hadadovi. Bol z kráľov­ského rodu v Edóme. 15 Keď bol Dávid v Edóme, pri­tiahol voj­vod­ca Jóáb, aby po­choval po­bitých, a po­v­raždil v Edóme všet­kých mužs­kého po­hlavia; 16 Jóáb tam zo­trval šesť mesiacov s celým Iz­raelom, až kým ne­vy­hladil všet­kých mužs­kého po­hlavia v Edóme. 17 Hadad však ušiel s nie­ktorými Edóm­cami zo služob­níkov svoj­ho otca a od­išiel do Egyp­ta. Vtedy bol Hadad malý chlapec. 18 Keď sa po­hli z Mid­ján­ska, prišli do Páránu a vzali od­tiaľ so sebou mužov. Po­tom prišli do Egyp­ta k faraónovi, egypt­skému kráľovi. Ten mu dal príbytok, určil mu stravu a dal mu aj zem. 19 Hadad si vo veľkej miere zís­kal priazeň vo faraónových očiach a on mu dal za manžel­ku ses­tru svojej manžel­ky, ses­tru kráľov­nej Tach­penes. 20 Tach­penesina ses­tra mu porodila syna Genubata, ktorého Tach­penes od­chovala vo faraónovom dome. Tak bol Genubat vo faraónovom dome, medzi faraónovými syn­mi. 21 Keď sa Hadad v Egyp­te do­počul, že Dávid usnul so svojimi ot­cami a že zo­mrel voj­vod­ca Jóáb, Hadad po­vedal faraónovi: Pre pusť ma, aby som sa vrátil do svojej krajiny. 22 Faraón sa opýtal: Čo ti u mňa chýba, že túžiš odísť do svojej krajiny? Od­povedal mu: Nič; ale aj tak ma pre­pusť. 23 Ďalej mu Boh po­stavil protiv­níka v Rezónovi, synovi El­jádovom, ktorý ušiel od svoj­ho pána Hadadezera, kráľa Cóby. 24 Zhromaždil si mužov a stal sa náčel­níkom zboj­níc­kej hor­dy, keď ich Dávid hubil. Po­tom prišiel do Damas­ku, usadil sa a kraľoval v ňom. 25 Stal sa protiv­níkom Iz­raela po všet­ky Šalamúnove dni a páchal zlo ako Hadad. Opo­vr­hoval Iz­raelom a kraľoval v Sýrii. Járobeámov odboj26 Járobeám, syn Nebatov, Ef­ratejec z Cerédy, ktorého mat­ka vdova sa volala Cerúá, služob­ník Šalamúnov, zdvihol ruku proti kráľovi. 27 Ruku proti kráľovi po­z­dvihol pre­to, lebo Šalamún po­stavil Mil­lo a za­sypal tak trh­linu na mes­te svoj­ho otca Dávida. 28 Járobeám bol sil­ný hr­din­ský muž. Keď Šalamún videl, že mládenec je pracovitý, ustanovil ho nad všet­kými ťažkými prácami v Jozefovom dome. 29 Keď raz Járobeám od­išiel z Jeruzalema, stretol ho na ces­te šílon­ský prorok Achija. Bol za­halený do nového plášťa; a boli sami dvaja na poli. 30 Tu po­chytil Achija nový plášť, čo mal na sebe, roz­tr­hal ho na dvanásť kusov 31 a po­vedal Járobeámovi: Vez­mi si desať kusov, lebo tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Hľa, od­trh­nem kráľov­stvo od Šalamúna a tebe dám desať kmeňov. 32 Jeden kmeň zo­stane jemu, kvôli môj­mu služob­níkovi Dávidovi a kvôli mes­tu Jeruzalemu, ktoré som si vy­volil zo všet­kých iz­rael­ských kmeňov. 33 Pre­to, že ma opus­tili a klaňajú sa sidón­skej bohyni Aštar­te, moáb­skemu bohu Kamóšovi a Mil­kómovi, bohu Am­món­cov. Nechodili po mojich ces­tách a nečinili, čo je správ­ne v mojich očiach, totiž moje ustanovenia, moje právo, ako robil jeho otec Dávid. 34 Ale ne­vez­mem mu celé jeho kráľov­stvo, lebo som ho učinil doživot­ným kniežaťom kvôli môj­mu služob­níkovi Dávidovi, ktorého som si vy­volil a ktorý za­choval moje príkazy a ustanovenia. 35 Jeho synovi vez­mem kráľov­stvo, to jest desať kmeňov, a dám ho tebe. 36 Jeho synovi dám jeden kmeň, aby môj­mu služob­níkovi Dávidovi po všet­ky dni zo­stala svieca predo mnou v Jeruzaleme - v mes­te, ktoré som vy­volil, aby som tam uložil moje meno. 37 Teba si však vez­mem a budeš kraľovať nad všet­kým, čo si zažiada tvoja duša - budeš kráľom nad Iz­raelom. 38 A ak po­slúch­neš všet­ko, čo ti pri­kážem, čo je správ­ne v mojich očiach, a za­chováš moje ustanovenia a moje príkazy, ako ich pl­nil môj služob­ník Dávid - po­stavím ti stály dom, ako som po­stavil Dávidovi, a dám ti Iz­rael. 39 Kvôli tomu po­korím Dávidovo po­tom­stvo, ale nie navždy. 40 Šalamún hľadal Járobeáma, aby ho usmr­til. Járobeám sa teda po­bral a utiekol do Egyp­ta ku kráľovi Šíšakovi. Zo­stal v Egyp­te až do Šalamúnovej smr­ti. 41 Os­tat­né Šalamúnove činy - všet­ko, čo konal, aj jeho múd­rosť - sú za­písané v Knihe letopisov Šalamúnových. 42 Doba Šalamúnov­ho kraľovania v Jeruzaleme nad celým Iz­raelom trvala štyrid­sať rokov. 43 Keď Šalamún usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho v mes­te jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám.