Evanjelický › 1. Kráľov › 3

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Šalamúnova prosba1 Šalamún sa stal zaťom faraóna, egypt­ského kráľa. Vzal si jeho dcéru, a kým do­končieval stav­bu svoj­ho domu, domu Hos­podinov­ho a hradieb okolo Jeruzalema, pri­viedol ju do Dávidov­ho mes­ta. 2 Ale ľud obetoval na výšinách, lebo do tých čias nebol ešte vy­budovaný dom pre Hos­podinovo meno. 3 Šalamún miloval Hos­podina, chodil podľa príkazov svoj­ho otca Dávida, ale aj on obetoval a kadieval na výšinách. 4 Raz od­išiel kráľ do Gibeónu, aby tam obetoval, lebo to bola výz­nam­ná výšina. Šalamún pri tom ol­tári obetoval tisíc zápalov. 5 V Gibeóne sa Hos­podin ukázal Šalamúnovi vo sne, v noci. Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať! 6 Šalamún od­povedal: Ty si pre­ukázal veľkú priazeň svoj­mu služob­níkovi Dávidovi, môj­mu ot­covi, lebo chodil pred Tvojou tvárou vo ver­nos­ti, v spravod­livos­ti a s úp­rim­ným srd­com voči Tebe. Za­choval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý za­sadol na jeho trón, ako je to dnes. 7 Ty, Hos­podine, Bože môj, si učinil kráľom svoj­ho služob­níka po mojom ot­covi Dávidovi. Ja som však mladý človek, ne­viem vy­chádzať ani vchádzať. 8 Tvoj služob­ník je upro­stred Tvoj­ho ľudu, ktorý si si vy­volil, mnohého ľudu, ktorý ne­možno zmerať ani spočítať pre množs­tvo. 9 Daj svoj­mu sluhovi po­slušné srd­ce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozo­znávať dob­ré od zlého, veď kto bude môcť spravovať ten­to Tvoj mohut­ný ľud? 10 Pánovi sa za­páčilo, že si Šalamún žiadal toto. 11 Vtedy mu Boh riekol: Pre­tože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dl­hý život, ani bohat­stvo, ani životy svojich ne­priateľov, ale si si žiadal schop­nosť porozumieť a po­slúch­nuť právo, 12 hľa, učiním podľa tvojej žiados­ti. Dávam ti múd­re a chápavé srd­ce, takže tebe rov­ného nebolo ani pred tebou, ani po tebe ne­povs­tane taký, ako si ty. 13 Dám ti aj to, čo si nežiadal - bohat­stvo i slávu - takže za všet­kých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi ni­kto rov­ný. 14 A ak budeš chodiť po mojich ces­tách, teda budeš za­chovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni. 15 Nato sa Šalamún pre­budil, veď to bol sen. Po­tom od­išiel do Jeruzalema, a keď si za­stal pred Pánovou truh­lou zmluvy, obetoval spaľované obete, pri­pravil obete spoločen­stva a usporiadal hos­tinu pre všet­kých svojich služob­níkov. Šalamúnov súd16 Vtedy prišli ku kráľovi dve ne­vies­t­ky a po­stavili sa pred neho. 17 Jed­na z nich po­vedala: Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jed­nom dome. A ja som porodila pri nej, v dome. 18 Po­tom, na tretí deň po mojom pôrode, porodila aj táto žena, a boli sme spolu. Nik iný nebol s nami v dome; jedine my dve sme boli v dome. 19 V noci však syn tej­to ženy zo­mrel, lebo ho priľah­la. 20 Upro­stred noci vstala, a kým tvoja služob­nica spala, vzala odo mňa môj­ho syna, priložila si ho k pr­siam, a svoj­ho mŕt­veho syna priložila k mojim pr­siam. 21 Keď som ráno vstala na­kojiť si syna, hľa, bol mŕt­vy. Ale keď som sa naň ráno dob­re po­zrela, nebol to môj syn, ktorého som porodila. 22 Nato druhá žena po­vedala: Nie! Môj syn je živý, a tvoj syn je mŕt­vy. Ale ona hovorila: Nie! Tvoj syn je mŕt­vy, a môj živý! Tak sa vadili pred kráľom. 23 Kráľ po­vedal: Táto vraví: Ten­to živý je môj syn, a tvoj syn je mŕt­vy. Aj druhá tvr­dí: Nie! Jej syn je mŕt­vy, a môj živý. 24 Kráľ roz­kázal: Vez­mite meč! Prinies­li meč pred kráľa, 25 a ten po­kračoval: Rozot­nite živé dieťa na dvoje a daj­te polo­vicu jed­nej a polo­vicu druhej. 26 Nato žena, ktorej syn bol ten živý, ob­rátila sa na kráľa, lebo sa po­hlo jej vnút­ro pre jej syna: Ó, pane môj, daj­te jej to živé dieťa a nezabíjaj­te ho! Ale tam­tá nás­tojila: Nech nebude ani moje, ani tvoje! Rozot­nite! 27 Vtedy kráľ roz­hodol: Daj­te tej­to živé dieťa a nezabíjaj­te ho, ona je jeho mat­ka! 28 Celý Iz­rael sa do­počul o roz­sud­ku, ktorý kráľ vy­niesol, a báli sa kráľa, lebo videli, že v ňom je Božia múd­rosť na pri­sluhovanie práva.