Evanjelický › 1. Kráľov › 17

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Eliáš pri potoku Kerít1 Vtedy po­vedal Eliáš Tišbej­ský v Gileáde Achábovi: Akože žije Hos­podin, Boh Iz­raela, v službe ktorého stojím, nebude po tieto roky ani rosy ani dažďa, iba ak na moje slovo. 2 Nato mu za­znelo slovo Hos­podinovo: 3 Odíď od­tiaľto, ob­ráť sa na východ a ukry sa pri po­toku Kerít, ktorý je na východ od Jor­dánu. 4 Z po­toka budeš piť; kr­kav­com som pri­kázal, aby ťa tam živili. 5 Od­išiel teda a urobil podľa slova Hos­podinov­ho. Od­išiel a usadil sa pri po­toku Kerít, ktorý je na východ od Jor­dánu. 6 Kr­kav­ce mu prinášali chlieb a mäso ráno i večer, a z po­toka pil. 7 Po nejakom čase však po­tok vy­schol, lebo v krajine nebolo dažďa. Eliáš v Sarepte8 Vtedy mu za­znelo slovo Hos­podinovo: 9 Vstaň, choď do Sarep­ty, ktorá pat­rí k Sidónu, a bývaj tam. Pri­kázal som tam vdove, aby ťa živila. 10 Vstal teda a od­išiel do Sarep­ty. Keď prišiel k bráne mes­ta, bola tam práve vdova, ktorá zbierala drevo. Za­volal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa na­pijem. 11 Keď mu šla priniesť, za­volal za ňou: Prines mi so sebou aj krajec chleba. 12 Ona však po­vedala: Akože žije Hos­podin, tvoj Boh, ne­mám nič upečené. Mám iba za hr­sť múky v hr­n­ci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kús­kov dreva, idem to pri­praviť sebe a svoj­mu synovi. Keď to zjeme, zo­mrieme. 13 Nato jej Eliáš po­vedal: Neboj sa, choď, urob ako hovoríš, ale urob z toho najprv malý po­súch a prines mi ho. Sebe a svoj­mu synovi urobíš po­tom. 14 Lebo tak­to hovorí Hos­podin, Boh Iz­raela: Z hr­n­ca sa ne­minie múka, ani z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Hos­podin zošle na zem dážď. 15 Od­išla teda, urobila podľa Eliášov­ho slova, jed­la ona i on, i jej domác­nosť po tie dni. 16 Múka z hr­n­ca sa ne­míňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hos­podinov­ho, ktoré po­vedal pro­stred­níc­tvom Eliáša. 17 Po tých­to udalos­tiach ochorel syn onej ženy, majiteľky domu, a jeho choroba bola taká ťažká, že v ňom ne­os­talo dychu. 18 Po­vedala Eliášovi: Čo ja mám s tebou do činenia, Boží muž? ! Prišiel si mi pri­pomenúť moju vinu a usmr­tiť môj­ho syna? 19 On jej od­vetil: Daj mi svoj­ho syna. Po­tom jej ho vzal z lona, vy­niesol ho do hor­nej iz­by, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko 20 a volal k Hos­podinovi: Hos­podine, Bože môj, či aj na túto vdovu, u ktorej žijem ako hosť, chceš uviesť nešťas­tie, že jej usmr­cuješ syna? 21 Po­tom trik­rát ľahol na dieťa a volal k Hos­podinovi: Hos­podine, Bože môj, nech sa vráti život toh­to dieťaťa do jeho tela. 22 Hos­podin vy­slyšal Eliášov hlas a život dieťaťa sa vrátil do jeho tela, takže ožilo. 23 Vtedy vzal Eliáš dieťa a zniesol ho z hor­nej izby do domu. Podal ho mat­ke a po­vedal: Po­zri, tvoj syn žije. 24 Žena od­vetila Eliášovi: Teraz som spoz­nala, že si Boží muž a že slovo Hos­podinovo v tvojich ús­tach je prav­divé.