Evanjelický › 1. Kráľov › 19

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Eliášova púť na Chóréb1 Acháb roz­povedal Ízebel všet­ko, čo vy­konal Eliáš, aj to, ako po­bil mečom všet­kých prorokov. 2 Ízebel po­slala k Eliášovi po­sla s od­kazom: Nech mi hocičo urobia bohovia a nech čokoľvek ešte pri­dajú, ak zaj­tra o takom­to čase ne­urobím tvoj život podob­ným životu hocik­torého z nich. 3 Naľakal sa teda, po­bral sa a od­išiel kvôli svoj­mu životu. Keď prišiel do Beér-Šeby v Jud­sku, zanechal tam sluhu. 4 Sám však od­išiel na púšť na deň ces­ty. Keď došiel, sadol si pod kručinový ker a žiadal si sm­rť slovami: Do­sť už; teraz, Hos­podine, vez­mi si môj život, lebo nie som lepší ako moji ot­covia. 5 Po­tom si ľahol a za­spal pod kručinou. Vtom sa ho dot­kol an­jel a po­vedal mu: Vstaň a jedz! 6 Po­ob­zeral sa, a hľa, pri hlave mal na žeravých kameňoch upečený po­súch a krčah vody. Jedol, na­pil sa a znovu si ľahol. 7 Nato sa ho an­jel po druhýk­rát dot­kol a po­vedal: Vstaň a jedz, lebo máš priďalekú ces­tu pred sebou. 8 Vstal teda, najedol sa a na­pil, a po­sil­nený tým po­kr­mom putoval štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí až na Boží vrch Chóréb. 9 Tam vošiel do jas­kyne, kde aj prenocoval. A hľa, za­znelo k nemu slovo Hos­podinovo: Čo tu robíš, Eliáš? 10 Po­vedal: Príliš som hor­lil za Hos­podina, Boha moc­nos­tí, lebo Iz­rael­ci opus­tili Tvoju zmluvu, zbúrali Tvoje ol­táre a Tvojich prorokov po­v­raždili mečom, takže som zo­stal len sám. Teraz siahajú aj na môj život, aby mi ho vzali. 11 Nato po­vedal: Vy­j­di a stoj na vr­chu pred Hos­podinom! A hľa, Hos­podin šiel vedľa. Str­hol sa moc­ný a sil­ný víchor, ktorý roz­rážal vr­chy a dr­vil bralá pred Hos­podinom. Hos­podin však nebol vo vích­re. Po vích­re na­stalo zeme­trasenie, ale ani v zeme­trasení nebol Hos­podin. 12 Po zeme­trasení prišiel oheň, ale Hos­podin nebol v oh­ni; po ohni zašumel tichý šelest. 13 Len čo to Eliáš počul, za­halil si tvár do plášťa, vy­šiel a za­stal pred vchodom do jas­kyne. Vtedy za­znel hlas: Čo tu robíš, Eliáš? 14 Od­vetil: Príliš som hor­lil za Hos­podina, Boha moc­nos­tí, lebo Iz­rael­ci opus­tili Tvoju zmluvu, zbúrali Tvoje ol­táre a Tvojich prorokov po­v­raždili mečom, takže som zo­stal len sám. Teraz siahajú na môj život, aby mi ho vzali. 15 Hos­podin mu riekol: Choď, vráť sa svojou ces­tou k damašs­kej púšti, a keď dôj­deš, po­maž Chazáéla za kráľa nad Sýri­ou, 16 Jéhúa, syna Nimšího, po­maž za kráľa nad Iz­raelom a Elízea, syna Šáfátov­ho z Abel-Mechóly, po­maž za proroka na­mies­to seba. 17 Kto sa za­chráni pred Chazáélovým mečom, toho usmr­tí Jéhú, a kto sa za­chráni pred Jéhúovým mečom, toho usmr­tí Elize­us. 18 V Iz­raeli však ponechám sedem­tisíc tých, ktorých kolená sa ne­sk­láňali pred Baalom a ktorých ús­ta ho neboz­kávali. Pomazanie Elízea19 Eliáš od­išiel od­tiaľ a stretol Elízea, syna Šáfátov­ho. Práve oral. Mal pred sebou dvanásť záp­rahov a sám bol za dvanás­tym. Keď Eliáš pre­chádzal pop­ri ňom, hodil na neho svoj plášť. 20 Ten zanechal voly, po­behol za Eliášom a po­vedal: Do­voľ mi, prosím, po­boz­kať otca a mat­ku, po­tom prídem za tebou. Od­vetil mu: Len choď, vráť sa, veď čože som ti urobil? 21 Nato sa od­vrátil od neho, vzal záp­rah volov, za­bil ho, a keď uvaril mäso na po­stroji pre voly, dal ľudu a jed­li. Po­tom vstal, od­išiel za Eliášom a po­sluhoval mu.