Evanjelický › 1. Kráľov › 2

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Dávidove posledné pokyny Šalamúnovi1 Keď sa pri­blížil čas Dávidovej smr­ti, roz­kázal svoj­mu synovi Šalamúnovi: 2 Ja už od­chádzam ces­tou každého po­zemšťana, ale ty buď sil­ný, buď mužom! 3 Za­chovávaj po­vin­nos­ti voči svoj­mu Bohu Hos­podinovi, kráčajúc po Jeho ces­tách, za­chovávaj Jeho ustanovenia, pri­kázania, práv­ne nariadenia a svedec­tvá tak, ako sú na­písané v Mojžišovom zákone, aby si mal ús­pech vo všet­kom, čo budeš robiť, a všade, kdekoľvek sa ob­rátiš, 4 a aby Hos­podin spl­nil svoj sľub, ktorý mi dal: Ak si budú tvoji synovia dávať po­zor na svoje ces­ty a budú chodiť ver­ne predo mnou celým srd­com a celou dušou, ne­vy­hladia mužs­kého ná­stup­cu z trónu Iz­raela. 5 Aj to vieš, čo mi urobil Jóáb, syn Cerújin, čo urobil dvom veliteľom iz­rael­ských voj­sk: synovi Nérov­mu Ab­nérovi a synovi Jeterov­mu Amásovi, keď ich za­vraždil, a krv, určenú na boj, prelial v mieri; poškvr­nil bojovou kr­vou opasok na svojich bed­rách a obuv na svojich nohách. 6 Urob podľa svojej múd­ros­ti, ale jeho šedinám nedaj v po­koji zo­stúpiť do zá­hrobia. 7 Synom Bar­zil­laja Gileád­skeho pre­ukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolu­s­tolov­ník­mi, lebo mi práve tak vy­šli v ús­trety, keď som utekal pred tvojím bratom Ab­solónom. 8 No s tebou je aj Šimeí, syn Ben­jamín­ca Géru z Bachúrímu. Ten ma haneb­ne pre­klínal v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ús­trety k Jor­dánu, takže som mu pri­sahal na Hos­podina: Ne­u­smr­tím ťa mečom. 9 Ty ho však nenechaj bez tres­tu, veď si múd­ry muž, a vieš, čo s ním urobiť, aby si zo­slal jeho šediny v krvi do pod­svetia. 10 Po­tom Dávid usnul so svojimi ot­cami a po­chovali ho v Dávidovom mes­te. 11 Dávid kraľoval nad Iz­raelom štyrid­sať rokov. V Cheb­róne sedem a v Jeruzaleme trid­saťt­ri rokov. 12 Po­tom si Šalamún za­sadol na trón svoj­ho otca Dávida a jeho kráľov­stvo sa veľmi upev­nilo. Adónijova smrť13 Vtedy prišiel Chag­gitin syn Adónija k Šalamúnovej mat­ke Batšebe. Tá sa ho opýtala: Pri­chádzaš v po­koji? Od­povedal: V po­koji. 14 Po­kračoval: Chcem ti niečo po­vedať. Po­vedala: Hovor! 15 Vtedy riekol: Ty vieš, že kráľov­stvo bolo moje a že sa celý Iz­rael ob­racal na mňa, aby som sa stal kráľom. Kráľov­stvo sa však odo mňa od­vrátilo a do­stalo sa môj­mu bratovi, lebo mu ho určil Hos­podin. 16 Teraz mám k tebe jedinú pros­bu; ne­od­miet­ni ma! Od­vetila mu: Hovor! 17 On po­vedal: Pri­hovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba ne­od­miet­ne - nech mi dá Šunémčan­ku Abíšagu za ženu. 18 Batšeba po­vedala: Dob­re, pri­hovorím sa za teba u kráľa. 19 Keď Batšeba prišla ku kráľovi Šalamúnovi pri­hovoriť sa za Adóniju, kráľ jej po­vs­tal v ús­trety, po­klonil sa jej a po­sadil sa na trón. Po­tom dal po­staviť kráľov­skej mat­ke stolec, ona si sad­la po jeho pravici 20 a po­vedala: Mám k tebe jedinú malú pros­bu, ne­od­miet­ni ma. Kráľ jej od­vetil: Žiadaj, mat­ka moja, ne­od­miet­nem ťa. 21 Nato po­vedala: Nech dajú Šunémčan­ku Abíšagu za ženu tvoj­mu bratovi Adónijovi. 22 Kráľ Šalamún od­povedal svojej mat­ke: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčan­ku Abíšagu? Žiadaj pre neho aj kráľov­stvo, veď on je mojím starším bratom, a s ním je aj kňaz Eb­játar a Jóáb, syn Cerújin. 23 Po­tom kráľ Šalamún pri­sahal na Hos­podina: Nech tak urobí Boh so mnou teraz i po­tom. Adónija vy­riekol toto slovo proti svoj­mu vlast­nému životu! 24 Teraz - akože žije Hos­podin, ktorý ma ustanovil, po­sadil na trón môj­ho otca Dávida a ktorý mi založil dom tak, ako za­sľúbil - Adónija dnes zo­mrie! 25 Po­tom kráľ Šalamún po­slal Jójádov­ho syna Benáju, ten ho skolil, takže zo­mrel. Vyhnanie Ebjátára a Jóábova smrť26 Kňazovi Eb­játárovi kráľ po­vedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si za­sluhuješ sm­rť, ale dnes ťa ne­vydám na sm­rť, lebo si nosil truh­lu Hos­podina, Pána, pred mojím ot­com Dávidom, a pre­tr­pel si všet­ko, čo musel pre­tr­pieť môj otec. 27 Tak­to Šalamún zbavil Eb­játára úradu, aby ne­mohol byť Hos­podinovým kňazom a aby sa na­pl­nilo slovo Hos­podinovo, ktoré po­vedal proti domu Élího v Šíle. 28 Keď došla zvesť o tom k Jóábovi - Jóáb bol totiž na strane Adónijovej, hoci nebol na strane Ab­solónovej - utiekol Jóáb k stán­ku Hos­podinov­mu a chytil sa rohov ol­tára. 29 Len čo oznámili kráľovi Šalamúnovi, že Jóáb utiekol k stán­ku Hos­podinov­mu a že je pri ol­tári, Šalamún po­slal Jehójádov­ho syna Benáju: Choď a skoľ ho! 30 Benája zašiel k Hos­podinov­mu stán­ku; po­vedal mu: Tak­to vraví kráľ: Vy­j­di! On od­vetil: Nie, lebo tu chcem zo­mrieť. Benája priniesol Joábovu od­poveď kráľovi. 31 Nato mu kráľ od­vetil: Urob, ako som hovoril. Obor sa na neho a po­chovaj ho; tak od­strániš odo mňa i od domu môj­ho otca ne­vin­nú krv, ktorú prelial Jóáb. 32 Nech Hos­podin vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo sa oboril na dvoch spravod­livých mužov, lepších ako on sám, a za­vraždil ich mečom bez vedomia môj­ho otca Dávida, totiž na Ab­néra, syna Nérov­ho, veliteľa iz­rael­ského voj­ska, a na Amásu, Jeterov­ho syna, veliteľa jud­ského voj­ska. 33 Nech sa vráti ich krv na hlavu Jóábovu a na hlavu jeho po­tom­stva až naveky. Dávidovi však, jeho po­tom­stvu, domu a trónu buď naveky po­koj od Hos­podina! 34 Nato vy­šiel Benája, syn Jehójádov, skolil ho a po­choval v jeho dome na púšti. 35 A kráľ ustanovil Benája, syna Jehójádov­ho, na čelo voj­ska a kňaza Cádóka na­mies­to Eb­játára. Smrť Šimeího36 Kráľ dal za­volať Šimeího a po­vedal mu: Po­stav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a ni­kde od­tiaľ ne­vychádzaj. 37 Lebo v ten deň, keď vy­j­deš a pre­kročíš po­tok Kid­rón, pamätaj si, is­tot­ne zo­mrieš a tvoja krv pad­ne na tvoju hlavu. 38 Šimeí po­vedal kráľovi: Toto slovo je dob­ré. Tvoj sluha urobí, ako si po­vedal, pán môj, kráľ. Šimeí os­tal bývať v Jeruzaleme mnoho dní. 39 Po troch rokoch ušli Šimeímu dvaja sluhovia ku Achíšovi, synovi Maachov­mu, gat­skému kráľovi. Keď Šimeímu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gate, 40 Šimeí vstal a po­bral sa do Gatu k Achíšovi po­hľadať ich. Našiel sluhov a pri­viedol ich z Gatu. 41 Keď Šalamúnovi oznámili, že Šimeí od­išiel z Jeruzalema do Gatu a že sa vrátil, 42 kráľ si dal za­volať Šimeího a po­vedal mu: Ne­prisahal som na Hos­podina a ne­varoval som ťa: V deň, keď vy­j­deš a pôj­deš nie­kam, ber na vedomie, že is­tot­ne zo­mrieš? Ty si mi po­vedal: Toto slovo je dob­ré, počul som. 43 Prečo si teda nezachoval prísahu danú Hos­podinovi a príkaz, ktorý som ti dal? 44 Ďalej po­vedal kráľ Šimeímu: Ty vieš, čo všet­ko zlé si podľa svoj­ho vedomia vy­konal môj­mu ot­covi Dávidovi. Hos­podin ob­rátil všet­ku tvoju zlomyseľnosť na tvoju hlavu. 45 Kráľ Šalamún však bude požeh­naný a Dávidov trón pev­ný pred Hos­podinom až naveky. 46 Nato kráľ vy­dal roz­kaz Benájovi, synovi Jehójádov­mu, ten šiel, skolil ho, takže umrel. Tak sa kráľov­stvo upev­nilo v ruke Šalamúnovej.