Roháček › Skutky › 20

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavel prejde Macedoniu, Grécko a ide do Jeruzalema. Jeho sprievod.1 Keď po­tom pre­stal ne­pokoj, po­volal si Pavel k sebe učeníkov, na­pomenul ich a odo­berúc sa vy­šiel odtiaľ, aby išiel do Macedonie. 2 A keď prešiel tie kraje a ponapomínal ich mnohými slovy, prišiel do Gréc­ka. 3 A keď tam pobudol tri mesiace, a že sa Židia boli na neho na­chys­tali, keď sa mal plaviť do Sýrie, bol tej mien­ky, že sa vráti cez Macedoniu. 4 A išiel s ním až do Ázie Sopater, syn Pyrrov, Berean, a z Tesaloničanov Aris­tar­chus a Sekun­dus a Gájus Der­bian­sky a Timote­us a Áziania Tychikus a Trofimus. 5 Tí od­išli na­pred a dočkali nás v Tro­ade. Pavel v Troade, kde káže a vzkriesi Eutycha a ide ďalej.6 A my sme sa od­plavili po dňoch nek­vaseného z Filíp a prišli sme za päť dní za nimi do Tro­ady, kde sme strávili sedem dní. 7 A v pr­vý deň týždňa, keď sme sa sišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi, lebo mal na druhý deň odísť a pretiahol slovo až do pol­noci. 8 A bolo hoj­ne svetiel vo vr­ch­nej dvorane, kde sme boli shromaždení. 9 A is­tý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol pre­máhaný hl­bokým spán­kom, keď za­veľa hovoril Pavel, a súc pre­možený spán­kom padol s tretieho po­schodia dolu, a zo­dvih­li ho mŕt­veho. 10 Tu sišiel Pavel a padol na neho a ob­jímuc ho povedal: Ne­znepokojuj­te sa, lebo jeho duša je v ňom. 11 A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hod­ne s nimi nashováral až do svitu, tak od­išiel. 12 A mláden­ca do­vied­li živého a veľmi sa po­tešili. 13 A my sme od­išli vo­pred na loď a od­plavili sme sa do Asu a od­tiaľ sme mali vziať hore Pav­la, lebo tak bol nariadil majúc sám ísť pešo. 14 A keď sa s nami sišiel v Ase, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény. 15 A keď sme sa od­tiaľ od­plavili, na druhý deň sme prišli proti Chiu a na tretí deň sme sa pri­plavili k Samosu a zo­stali sme v Trogyl­liu a na­sledujúceho dňa sme prišli do Milétu. 16 Lebo Pavel bol usúdil, že sa pre­plaví pop­ri Efeze a neza­staví sa tam, aby nezt­ratil času v Ázii, lebo sa ponáhľal, ak by mu to vraj bolo možné, aby bol na Let­nice v Jeruzaleme. Pavel sa lúči s Efežanmi.17 A z Milétu po­slal do Efezu a po­volal k sebe starších sboru. 18 A keď prišli k ne­mu, po­vedal im: Vy viete, jako som od pr­vého dňa, ktorého som prišiel do Ázie, bol s vami po celý ten čas, 19 ako som slúžil Pánovi s celou po­korou a s mnohými sl­zami a po­kušeniami, ktoré pri­chádzaly na mňa ú­klad­mi zo strany Židov; 20 ako som nezad­ržal ničoho užitočného u seba, aby som vám toho nebol zves­toval a učil vás verej­ne i po domoch 21 svedčiac pev­ne Židom i Grékom o ob­rátení mys­le k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Ježiša Kris­ta. 22 A teraz, hľa, ja, za­viazaný duchom, idem do Jeruzalema ne­vediac, čo sa mi v ňom pri­hodí, 23 iba že mi Svätý Duch osvedčuje po mes­tách a hovorí, že ma čakajú putá a súženie. 24 Ale ja na to na všet­ko nič ned­bám, ani môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou do­konal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pev­ne svedčil evan­jelium milos­ti Božej. 25 A teraz, hľa, ja viem, že už viacej ne­uvidíte mojej tvári, ni­kto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľov­stvo Božie. 26 Pre­to vám osvedčujem dnešného dňa, že ja som čis­tý krvi všet­kých. 27 Lebo som sa ne­utiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zves­toval celej rady Božej. 28 A tak tedy maj­te na seba po­zor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za do­zor­cov, aby ste pás­li cir­kev Božiu, ktorú si dobyl vlast­nou kr­vou. 29 Lebo ja viem toto: že po mojom od­chode voj­dú medzi vás draví vl­ci, ktorí nebudú šet­riť stáda. 30 Ba aj z vás samých po­vs­tanú mužovia, ktorí budú hovoriť pre­vrátené veci, aby tiah­li učeníkov za sebou. 31 Pre­to bdej­te a pamätaj­te, že tri roky deň a noc ne­pres­tal som so sl­zami na­pomínať jed­ného každého. 32 A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a slovu jeho milos­ti, ktorý môže vzbudovať a dať vám dedičs­tvo medzi všet­kými po­svätenými. 33 Ničieho strieb­ra alebo zlata alebo rúcha som nežiadal. 34 A sami viete, že to, čo mi kedy bolo treba i tým, ktorí boli so mnou, za­opat­rovaly tieto ruky. 35 Všet­ko som vám ukázal, že tak pracujúc treba sa nám zaujímať slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on po­vedal: Blaho­slavenejšie je dávať ako brať. 36 A keď to po­vedal, sklonil svoje kolená so všet­kými nimi a po­mod­lil sa. 37 A po­vs­talo veľa plaču u všetkých, a padali Pav­lovi okolo krku a boz­kávali ho. 38 A naj­viac ich bolelo nad slovom, ktoré po­vedal, že už viacej ne­majú vidieť jeho tvári. A od­prevadili ho na loď.