Roháček › Skutky › 25

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavel pred Festom a pred Židmi sa odvolá na cisára.1 Keď tedy prišiel Fes­tus do provin­cie, od­išiel po troch dňoch z Cezáree hore do Jeruzalema. 2 A prišli k nemu naj­vyšší kňazi a pred­ní zo Židov so žalobou proti Pav­lovi a prosili ho 3 a žiadali si milosť proti ne­mu, žeby po­slal po neho a dal ho do­viesť do Jeruzalema strojac ú­klady, aby ho na ces­te za­bili. 4 Ale Fes­tus od­povedal, že Pavel má byť strážený v Cezárei, ale že sám jed­nako na­skore od­ces­tuje, 5 a tak vraj tí, ktorí z vás môžu, nech odídu so mnou ta dolu, a jest­li je na človekovi nejaká vina, nech žalujú na neho. 6 A zt­ráviac medzi nimi nie viac ako osem alebo desať dní od­išiel dolu do Cezáree a na druhý deň sadol na súd­nu stolicu a roz­kázal do­viesť Pav­la. 7 A keď prišiel, ob­stúpili ho z Jeruzalema dolu prišlí Židia a snášali proti Pav­lovi mnohé a ťažké žaloby, ktoré ne­moh­li do­kázať, 8 keď sa bránil Pavel a hovoril: Ani proti zákonu Židov, ani proti chrámu ani proti cisárovi som sa ničím ne­preh­rešil. 9 Ale Fes­tus chcúc si zís­kať priazeň u Židov od­povedal Pav­lovi a riekol: Či chceš ísť hore do Jeruzalema a byť tam súdený o to predo mnou? 10 Ale Pavel od­povedal: Stojím pred súd­nou stolicou cisárovou, tam, kde mám byť súdený. Židom som ničím ne­uk­riv­dil, ako aj ty dob­re vieš. 11 Lebo ak kriv­dím a spáchal som niečo hod­né smr­ti, ne­zdráham sa zo­mrieť; ale ak je nič, čo títo na mňa žalujú, ni­kto im ma ne­môže darovať. Na cisára sa od­volávam! 12 Vtedy Fes­tus po­shovárajúc sa s radou od­povedal: Na cisára si sa od­volal, pred cisára poj­deš. Festus hovorí Agrippovi o Pavlovi.13 A keď po­minulo nie­koľko dní, prišli do Cezáree kráľ Ag­rip­pa i Ber­nika po­zdraviť Fes­ta. 14 A jako tam trávili viacej dní, pred­niesol Fes­tus kráľovi vec Pav­lovu a po­vedal: Felix tu zanechal nejakého muža, väzňa, 15 o ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, prišli ku mne najvyšší kňazi a starší Židov a žiadali ho od­súdiť, 16 ktorým som od­povedal, že Rimania ne­majú obyčaje darovať nie­ktorého človeka a vy­dať na záhubu, prv ako by obžalovaný bol mal žalob­níkov zoči-voči a bol do­stal príležitosť brániť sa proti ob­vineniu. 17 A tak keď sa sem sišli, bez akéhokoľvek od­kladu som sadol na­sledujúci deň na súd­nu stolicu a roz­kázal som do­viesť človeka, 18 ktorého ob­stúpili žalob­níci, ale ho ne­vinili nijakými takými zločin­mi, o jakých som sa ja dom­nieval. 19 Ale mali s ním akési šk­riep­ky o svoje vlast­né nábožen­stvo a o jakéhosi zo­mrelého Ježiša, o ktorom is­til Pavel, že žije. 20 A ja súc v roz­pakoch ohľadom sporu o také veci vravel som, či by chcel ísť do Jeruzalema a tam byť súdený o to. 21 Ale keď sa Pavel od­volal aby bol strážený, až ako roz­poz­ná jeho veličen­stvo, roz­kázal som, aby ho strážili, do­kiaľ ho ne­pošlem k cisárovi. 22 A Ag­rip­pa po­vedal Fes­tovi: Chcel by som i sám počuť človeka. A on riekol: Zaj­tra ho počuješ. Pavel pred Agrippom.23 A tak na druhý deň, keď prišiel Ag­rip­pa i Ber­nika s veľkou okázalosťou, a vošli do po­sluchár­ne s tisíc­nik­mi a vy­nikajúcimi mužmi mes­ta, roz­kázal Fes­tus, a do­vied­li Pav­la. 24 A Fes­tus po­vedal: Kráľu Ag­rip­pa i všet­ci tu s nami prítom­ní mužovia, vidíte tohoto, o ktorého ma prosilo celé to množs­tvo Židov, ako v Jeruzaleme tak i tu, a kričali, že ne­smie ďalej žiť. 25 No, ja som po­chopil, že ne­urobil ničoho, za čo by bol hoden smr­ti, a keď sa i ten­to sám od­volal na jeho veličen­stvo, usúdil som po­slať ho, 26 o ktorom ne­mám čo is­tého na­písať pánovi, pre­to som ho pred­viedol pred vás, a zvlášte pred teba, kráľu Ag­rip­pa, aby som po vy­šet­rení mal čo na­písať. 27 Lebo sa mi zdá byť nerozum­ným po­slať väzňa a ne­udať i toho, jaká je proti nemu žaloba.