Roháček › Skutky › 23

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavel pred vysokou cirkevnou radou židovskou.1 Vtedy po­zrel bys­tro Pavel na vy­sokú radu a po­vedal: Mužovia bratia, ja som celým svedomím dob­rým ob­coval p­red Bohom až do tohoto dňa. 2 Ale naj­vyšší kňaz Ananiáš roz­kázal tým, ktorí stali pri ňom, aby ho bili po ús­tach. 3 Vtedy mu po­vedal Pavel: Bude teba biť Bôh, obielená steno! A ty sedíš, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma velíš biť? 4 A tí, ktorí tam stáli, po­vedali: Naj­vyššiemu kňazovi Božiemu zlorečíš? 5 A Pavel riekol: Ne­vedel som, bratia, že je naj­vyšší kňaz, lebo je na­písané: Kniežaťu svoj­ho ľudu nebudeš zlorečiť! Roztržka medzi farizei a sadúcei.6 A zvediac Pavel, že jed­na čias­t­ka ich je sadúce­ov a druhá farize­ov, kričal vo vy­sokej rade: Mužovia bratia! Ja som farize­us, syn farize­ov. Pre nádej pre zmŕtvychvstanie mŕt­vych som ja súdený! 7 A keď to po­vedal, po­vs­tal rozb­roj medzi farizei a medzi sadúcei, a ro­z­dvojilo sa množs­tvo. 8 Lebo sadúce­ovia hovoria, že nieto zmŕtvychvstania ani an­jela ani ducha, a farize­ovia vy­znávajú oboje. 9 A po­vs­tal veliký krik, a vstali nie­ktorí učení Pís­ma čias­t­ky farize­ov a preli sa a vraveli: Nenachádzame ničoho zlého na tom­to človekovi. A jest­li s ním hovoril duch alebo an­jel? Nebor­me sa s Bohom! 10 A keď po­vs­tal veliký rozb­roj, a pre­tože sa obával tisíc­nik, aby neroz­tr­hali Pav­la, dal voj­sku po­vel, aby sišlo a vy­trh­lo ho spomedzi nich a od­vied­lo do tábora. Pán teší Pavla. Sprisahanie sa proti nemu.11 A na­sledujúcej noci za­stal k nemu Pán a po­vedal: Neboj sa, Pav­le, lebo jako si pev­ne o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme. 12 A keď bol deň, srotili sa nie­ktorí Židia, a za­kliali sa, že vraj nebudú ani jesť ani piť, do­kiaľ nezabijú Pav­la. 13 A bolo ich viac ako štyrid­sať, ktorí sa tak sprisahali. 14 A prišli k naj­vyšším kňazom a starším a po­vedali: Veľmi sme sa za­kliali, že ne­okúsime ničoho, do­kiaľ nezabijeme Pav­la. 15 Tak teraz vy daj­te vedieť tisíc­nikovi aj s vy­sokou radou, aby ho zaj­tra do­viedol dolu k vám, ako čo by ste chceli dô­klad­nejšie zvedieť o ňom a o jeho veci; a my, prv ako sa pri­blíži, hotoví sme ho za­biť. 16 Ale keď počul o ú­klade syn ses­try Pav­lovej, prišiel a vošiel do tábora a oznámil to Pavlovi. 17 A Pavel si za­volal jed­ného zo stot­níkov a po­vedal: Za­veď tohoto mláden­ca k tisíc­nikovi, lebo mu má niečo oznámiť. 18 A tak ho pojal a za­viedol k tisíc­nikovi a po­vedal: Väzeň Pavel si ma za­volal a prosil, žeby som za­viedol tohoto mláden­ca k tebe, že má niečo s tebou hovoriť. 19 A tisíc­nik si ho pojal za ruku a odíduc s ním okreme vy­pytoval sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť? 20 A on povedal: Židia sa sriek­li, že ťa pop­rosia, žeby si zaj­tra do­viedol Pav­la dolu do vy­sokej rady, jako čo by sa chceli čosi dô­klad­nejšie vy­pytovať o ňom. 21 Ale ty sa im nedaj na­hovoriť, lebo mu ú­kladia z nich viac ako štyrid­siati chlapi, ktorí sa za­kliali, že nebudú ani jesť ani piť, do­kiaľ ho nezabijú. A teraz sú hotoví a čakajú pri­sľúbenie od teba. 22 Vtedy pre­pus­til tisíc­nik mláden­ca a pri­kázal, aby ne­vravel ni­komu, že mu to oznámil. Pavla odvedú do Cezáree.23 Po­tom si za­volal ktorých­si dvoch zo stot­níkov a po­vedal: Pri­hotov­te dve­sto vojakov, aby išli až do Cezáree a sedem­desiat jazd­cov a dve­sto kopij­níkov od tretej hodiny vnoci. 24 A roz­kázal priviesť i hovädá, aby vy­sadili Pav­la a do­pravili zdravého k vladárovi Felixovi. 25 A na­písal list takéhoto ob­sahu: 26 Klau­dius Lyziáš vz­kazuje výbornému vladárovi Felixovi po­zdravenie. 27 Tohoto človeka boli zajali Židia a mali ho za­biť; ale som prišiel s voj­skom a vy­trh­nul som ho z ich moci dozvediac sa, že je Riman. 28 A chcúc do­konale zvedieť príčinu, pre ktorú na neho žalujú, za­viedol som ho dolu pred ich vy­sokú radu 29 a našiel som, že žalujú na neho o jakési otázky svoj­ho zákona, ale že ne­má nijakej žaloby p­roti sebe, p­rečo by bol hoden smr­ti alebo pút. 30 A keď mi po­tom bolo po­vedané o ú­klade, ktorý strojili Židia človekovi, hneď som ho poslal k tebe roz­kážuc i žalob­níkom, aby to, čo majú proti ne­mu, rozpovedali u teba. Maj sa dob­re! 31 A tak vojaci, jako im bolo nariadené, pojali Pav­la a od­vied­li cez noc do An­tipat­ridy 32 a druhého dňa nechajúc jazd­cov, aby od­išli s ním, na­vrátili sa do tábora. 33 A keď tam­tí vošli do Cezáree a odo­vzdali vladárovi list, po­stavili pred neho i Pav­la. 34 A keď prečítal vladár písmo, opýtal sa ho, z ktorej je provin­cie, a keď sa do­zvedel že z Cilície, 35 po­vedal: Vy­počujem ťa dô­klad­ne, keď tu budú i tvoji žalob­níci. A dal roz­kaz, aby ho strážili v paláci Heródesovom.