RoháčekSkutky26

Skutky

Skutky apoštolov

Pavel zase svedčí pred vladármi o Kristovi a o vzkriesení.1 A Ag­rip­pa po­vedal Pav­lovi: Do­voľuje sa ti hovoriť za seba. Vtedy vy­strel Pavel ruku a bránil sa: 2 Za šťast­ného sa po­važujem, kráľu Ag­rip­pa, že sa mám dnes brániť pred tebou ohľadom všet­kého, čo na mňa žalujú Židia, 3 a zvlášte pre­to, že si ty znal­com všet­kých obyčají a spor­ných otázok u Židov. Pre­to ťa prosím, žeby si ma tr­pez­live vy­počul. 4 Teda jaký bol môj život od mlados­ti, od počiat­ku v mojom národe a v Jeruzaleme, to vedia všet­ci Židia, 5 ktorí ma znajú od pr­vopočiat­ku, keby chceli dosvedčiť, že podľa najakurát­nejšej sek­ty našeho nábožen­stva som žil ako farizeus. 6 A tiež aj teraz pre nádej na za­sľúbenie, ktoré dal Bôh našim ot­com, stojím pred súdom, 7 ku ktorému zasľúbeniu nadeje sa doj­sť našich dvanásť po­kolení slúžiac v na­pätí dňom i nocou Bohu. Pre túto nádej žalujú na mňa Židia, kráľu Ag­rip­pa. 8 Čo, vy súdite, že je to neuveriteľné, ak Bôh kriesi mŕt­vych? 9 Nuž ja som mys­lel v sebe, že musím urobiť menu Ježiša Nazarej­ského mnoho na priekor, 10 čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja po­zat­váral do žalárov do­stanúc spl­nomoc­nenie od naj­vyšších kňazov, a keď ich za­bíjali, dával som proti nim hlas 11 a po všet­kých synagógach som ich čas­to tres­tal a nútil som rúhať sa a náram­ne zúriac proti nim prena­sledoval som až i do von­kajších miest cudzích. 12 V takej veci som tiež išiel aj do Damašku so spl­nomocen­stvom a s do­volením od naj­vyšších kňazov. 13 A tu na polud­nie, na ces­te som videl, ó, kráľu, z neba nad jas­nosť sl­n­ca jas­nejšie svetlo, ktoré razom ob­kľúčilo mňa i tých, ktorí išli so mnou. 14 A keď sme všet­ci pad­li na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel heb­rej­ským nárečím: Sau­le, Sau­le, prečo ma prena­sleduješ? Tvrdo ti bude proti os­tňu sa vzpečovať. 15 A ja som po­vedal: Kto si, Pane? A Pán po­vedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prena­sleduješ. 16 Ale vstaň a po­stav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služob­níka a za sved­ka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem 17 vy­tr­hujúc ťa z rúk iz­rael­ského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz po­sielam, 18 aby si ot­voril ich oči, aby sa ob­rátili od tmy k svet­lu a od moci satana k Bohu, aby do­stali od­pus­tenie hriechov a podiel medzi po­svätenými vierou, vierou vo mňa. 19 A pre­to, kráľu Ag­rip­pa, nebol som ne­pos­lušný nebes­kému videniu; 20 ale tým v Damašku najprv i Jeruzalemu jako aj celej zemi Jud­skej i po­hanom som zves­toval, aby činili po­kánie a ob­rátili sa k Bohu a činili skut­ky, hod­né po­kánia. 21 Pre­to ma Židia sob­rali v chráme a po­kúšali sa o to, aby ma za­bili. 22 Ale do­stanúc po­moc od Boha stojím až do dnešného dňa a svedčím i malému i veľkému nehovoriac ničoho iného, iba to, čo vraveli proroci, že sa bude diať, i Mojžiš, 23 totiž že či je to možné, aby Kris­tus mohol tr­pieť a či pr­vý zo zmŕtvychvstania mŕt­vych bude zves­tovať iz­rael­skému ľudu i po­hanom svet­lo. 24 A keď sa tým­to bránil, po­vedal Fes­tus velikým hlasom: Bláz­niš, Pav­le. Tá t­voja veľká učenosť ťa ženie do bláz­nov­stva. 25 Ale Pavel po­vedal: Neb­láz­nim, výbor­ný Fes­te, ale hovorím slová prav­dy a zdravého roz­umu. 26 Lebo veď kráľ vie o tých­to veciach, ktorému i smelo hovorím, lebo som pre­svedčený, že nieto ničoho z toho, o čom by ne­vedel, lebo veď sa to ne­podialo voľak­de v kúte. 27 Či veríš, kráľu Ag­rip­pa, prorokom? Viem, že veríš. 28 A Ag­rip­pa po­vedal Pav­lovi: Bez mála by si ma na­hovoril stať sa kresťanom. 29 Ale Pavel riekol: Žiadal by som si od Boha, i bez mála i bez mnoha, aby si sa nie len ty, ale aby sa i všet­ci, ktorí ma dnes čujú stali takými, jako so i ja, krome tých­to pút. 30 A keď to po­vedal, po­vs­tal kráľ i vladár i Ber­nika aj tí, ktorí sedeli s nimi, 31 a keď sa vzdialili, hovorili medzi sebou a vraveli: Ten­to človek nerobí ničoho, čo by bolo hod­no smr­ti alebo pút. 32 A Ag­rip­pa po­vedal Fes­tovi: Ten­to človek mohol byť pre­pus­tený, keby sa nebol od­volal na cisára.

RoháčekSkutky26