Roháček › Skutky › 7

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Štefanova reč.1 A naj­vyšší kňaz po­vedal: Či je teda tomu tak? 2 A on riekol: Mužovia bratia a ot­covia, počuj­te! Bôh slávy sa ukázal nášmu ot­covi Ab­rahámovi, keď bol v Mezopotámii, prv ako býval v Chárane, 3 a po­vedal mu: Vy­j­di zo svojej zeme a zo svoj­ho príbuzen­stva a poď do zeme, ktorú ti ukážem. 4 Vtedy vy­šiel zo zeme Chal­dejov a býval v Chárane, a od­tiaľ, keď zo­mrel jeho otec, ho pre­stehoval do tej­to zeme, v ktorej teraz vy bývate. 5 A nedal mu v nej dedičs­tva ani na stopu nohy a za­sľúbil, že mu ju dá do vlast­níc­tva i jeho semenu po ňom, vtedy, keď ešte nemal dieťaťa. 6 A tak­to po­vedal Bôh, že totiž jeho semä bude po­hos­tínom v cudzej zemi, a zo­tročia ho a budú s ním zle na­kladať štyris­to rokov. 7 Ale národ, ktorému budú slúžiť, budem ja súdiť, po­vedal Bôh, a po­tom vy­j­dú a budú mi svätos­lúžiť na tom­to mies­te. 8 A dal mu sm­luvu ob­riez­ky, a tak splodil Izáka a ob­rezal ho ôs­meho dňa, a Izák sp­lodil Jakoba a Jakob dvanás­tich pat­riar­chov. 9 A pat­riar­chovia závidiac Jozefovi predali ho do Egyp­ta, ale Bôh bol s ním 10 a vy­tr­hol si ho zo všet­kých jeho súžení a dal mu milosť a múd­rosť pred fara­onom, kráľom Egyp­ta, a ustanovil ho za správ­cu nad Egyp­tom i nad celým svojím domom. 11 Po­tom prišiel hlad na celý Egypt a na Kanaán a veľké súženie, a naši ot­covia na­chádzali po­travín. 12 A keď počul Jakob, že je obilie v Egyp­te, vy­slal najprv našich ot­cov, 13 a po druhé sa dal Jozef po­znať svojim bratom, a fara­on sa do­zvedel o rode Jozefovom. 14 Vtedy po­slal Jozef po­volať k sebe Jakoba, svoj­ho ot­ca, a celú svoju rodinu v sedem­desiatich piatich dušiach. 15 A Jakob sišiel dolu do Egyp­ta a zo­mrel on i naši ot­covia, 16 a prenies­li ich do Sichema a po­chovali v hrobe, ktorý bol kúpil Ab­rahám za cenu strieb­ra od synov Emora, ot­ca Sichemovho. 17 Ale jako sa blížil čas za­sľúbenia, ktoré s prísahou dal Bôh Ab­rahámovi, rás­tol ľud a množil sa v Egyp­te, 18 do­kiaľ ne­povs­tal iný kráľ nad Egyp­tom, ktorý ne­znal Jozefa. 19 Ten preľs­til náš rod a tak trápil našich ot­cov, že museli vy­hadzovať svoje ne­mluvňatá, aby nezos­taly nažive. 20 V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krás­ny Bohu, a chovali ho tri mesiace v dome jeho ot­ca. 21 A keď ho vy­ložili, zdvih­la a vzala ho dcéra fara­onova a vy­chovala si ho sebe za syna. 22 A vy­učili Mojžiša všet­kej múd­ros­ti Egypťanov, a bol moc­ný vo svojich slovách i skut­koch. 23 A keď mu bolo štyrid­sať rokov, vzišlo na jeho srd­ce, aby navštívil svojich bratov, synov Iz­raelových. 24 A vidiac ktoréhosi z nich, že sa mu kriv­dí, za­stal sa ho a po­mstil toho, ktorému sa diala kriv­da, za­bijúc Egypťana. 25 A dom­nieval sa, že jeho bratia roz­umejú, že im Bôh skr­ze jeho ruku podáva zá­chranu. Ale oni ne­porozumeli. 26 Po­tom na­sledujúceho dňa sa im ukázal, keď sa vadili, a hnal ich k po­koju a po­vedal: Mužovia, bratia ste, prečo si na­vzájom kriv­díte? 27 Ale ten, ktorý kriv­dil blížnemu, od­sotil ho a po­vedal: Kto teba ustanovil za knieža alebo za sud­cu nad na­mi? 28 Či ma ty chceš za­biť, ako si včera za­bil toho Egypťana? 29 A Mojžiš utiekol pre to slovo a stal sa po­hos­tínom v Madian­sku, kde splodil dvoch synov. 30 A keď sa na­pl­nilo zase štyridsať rokov, ukázal sa mu an­jel Pánov na púšti vr­chu Sinai v plameni ohňa, vy­stupujúcom z kra. 31 A keď to videl Mojžiš, divil sa videniu a keď sa išiel podívať na to, po­vedal mu hlas Pánov: 32 Ja som Bôh tvojich ot­cov, Bôh Ab­rahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš sa zhrozil, až sa triasol od strachu a ne­opovážil sa po­zrieť. 33 A Pán mu po­vedal: Sozuj s­voju obuv so svojich nôh, lebo mies­to, na ktorom stojíš, je svätá zem. 34 Videl, áno videl som trápenie svoj­ho ľudu, ktorý je v Egyp­te, a počul som ich vzdychanie a sos­túpil som, aby som ich vy­slobodil. A tak teraz poď, nech ťa pošlem do Egyp­ta. 35 Toho Mojžiša, ktorého za­preli po­vediac: Kto teba ustanovil za knieža alebo za sud­cu? práve toho po­slal Bôh ako knieža a vy­kupiteľa pro­stred­níc­tvom an­jela, ktorý sa mu ukázal v kre. 36 Ten ich vy­viedol učiniac zá­zraky a divy v Egyp­te i na Čer­venom mori i na púšti, a tak to robil štyridsať rokov. 37 To je ten Mojžiš, ktorý po­vedal synom Iz­raelovým: Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, zpomedzi vašich bratov, ako mňa, toho budete po­slúchať. 38 To je ten, ktorý to bol v sbore ľudu na púšti s an­jelom, ktorý mu hovoril na vr­chu Sinai, i s našimi ot­cami, ktorý prijal živé slová, aby ich dal nám, 39 ktorého nech­celi po­slúchať naši ot­covia, ale ho odsotili a ob­rátili sa svojimi srd­cami do Egyp­ta 40 po­vediac Áronovi: Sprav nám bohov, ktorí poj­dú pred na­mi, lebo ten Mojžiš, ktorý nás vy­viedol s Egypt­skej zeme, ne­vieme, čo sa mu stalo. 41 A spravili si v tých dňoch teľa a obetovali mod­le obeť a veselili sa v dielach svojich rúk. 42 Ale Bôh sa od­vrátil a vy­dal ich, aby slúžili nebes­kému voj­sku, jako je na­písané v knihe prorokov: Či ste mi azda za štyrid­sať rokov donies­li bit­né a iné obeti na púšti, dome Iz­raelov? 43 A vzali ste a nosili stán Molochov a hviez­du svoj­ho boha Rem­fana, podoby, ktorých ste si narobili, aby ste sa im klaňali, a p­reto vás pre­síd­lim ta za Babylon. 44 Stán svedoc­tva mali naši ot­covia na púšti, jako bol nariadil ten, ktorý hovoril Mojžišovi, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý bol videl, 45 ktorý to s­tán prevzali naši ot­covia i vnies­li s Jozu­om do zeme, k­torá bola vlastníctvom po­hanov, ktorých Bôh vy­hnal zp­red tvári našich ot­cov, čo tak trvalo až do dní Dávida, 46 ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, žeby ­smel najsť príbytok Bohu Jakobov­mu. 47 A Šalamún mu vy­stavil dom. 48 Ale Naj­vyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok: 49 Nebo mi je trónom a zem pod­nožou mojim nohám; akýže mi vy­stavíte dom? hovorí Pán. Alebo k­de jaké je miesto môj­ho od­počin­ku? 50 Či toho všet­kého ne­učinila moja ruka? 51 Tvrdo­šij­ní a ne­ob­rezaného srd­ca aj uší, vy sa vždyc­ky protivíte Svätému Duchu, jako vaši ot­covia, tak aj vy. 52 Ktoréhože z prorokov ne­prena­sledovali vaši ot­covia? A po­bili tých, ktorí pred­zves­tovali o príchode toho Spraved­livého, ktorého ste sa vy teraz stali zrad­cami a vrah­mi, 53 ktorí ste vzali zákon na nariadenia an­jelov a nezachovali ste. Smrť Štefanova. Saul.54 A keď to počuli, bolo im, ako by ich bod­nul do srd­ca, a zúriac v hneve škrípali zubami na neho. 55 A on súc pl­ný Svätého Ducha uprel zrak do neba a videl slávu Božiu a Ježiša stáť po pravici Božej 56 a po­vedal: Hľa, vidím nebesia ot­vorené a Syna človeka stáť po pravici Božej! 57 A oni skríkli velikým hlasom, za­pchali si uši a jed­nomyseľne sa vr­h­li na neho 58 a vy­ženúc ho von z mes­ta kameňovali. A sved­kovia si složili svoje rúcha k nohám mláden­ca, ktorý sa volal Saul. 59 A kameňovali Štefana, ktorý volal na Pána a hovoril: Pane Ježišu, prij­mi môj­ho ducha! 60 A skloniac kolená skríkol velikým hlasom: Pane, ne­počítaj im tohoto hriechu! A keď to po­vedal, usnul. 61 A Saul sú­hlasil s jeho za­bitím.