Roháček › Skutky › 24

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavlovi žalobníci. Ananiáš a Tertullus.1 A po piatich dňoch sišiel ta dolu naj­vyšší kňaz Ananiáš so staršími aj s rečníkom, s akým­si Ter­tul­lom, ktorí sa do­stanovili k vladárovi so žalobou proti Pav­lovi. 2 A keď ho za­volali, začal Ter­tul­lus žalovať a vravel: 3 Že sme skr­ze teba došli veľkého po­koja, a že tvojou proz­reteľnosťou dejú sa v tom­to národe znamenité náp­ravy, to všelijak a všade prijímame, výbor­ný Felixe, s celou vďakou. 4 Ale aby som ťa ďalej ne­zdržoval, prosím ťa, žeby si nás zk­rát­ka vy­počul v sebe vlast­nej prívetivos­ti. 5 Lebo naj­dúc tohoto človeka jako morovú nákazu a jako takého, ktorý robí vzbury medzi všet­kými Žid­mi po celom svete a jako hlav­ného náčel­níka z­námej sekty nazarejov, 6 ktorý sa po­kúsil aj o to, aby poškvr­nil chrám, ktorého sme aj chytili a chceli súdiť podľa svoj­ho zákona, 7 len prišiel na to tisíc­nik Lyziáš s velikou silou a vy­trh­nul ho s našich rúk a odviedol 8 po­veliac jeho žalob­níkom, aby išli k tebe, od ktorého budeš môcť, keď ho vyšetríš, i sám zvedieť o tom o všet­kom, čo my na neho žalujeme. 9 A do­kladali k tomu aj Židia a hovorili, že je tak. Pavel dokazuje svoju nevinu.10 Vtedy od­povedal Pavel, keď mu po­kynul vladár, aby hovoril: Vediac, že si od mnoho rokov sud­com tomuto národu, tým smelšie bránim seba i svoju vec, 11 pre­tože sa môžeš do­vedieť, že nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som od­išiel hore do Jeruzalema mod­liť sa. 12 A nenašli ma ani v chráme s ni­kým hovoriť alebo robiť vzburu medzi zá­stupom ani v synagógach ani po mes­te 13 ani ti ne­môžu do­kázať, čo na mňa teraz žalujú. 14 Ale to ti vy­znávam, že práve ces­tou, ktorú nazývajú sek­tou, svätos­lúžim Bohu s­vojich otcov veriac všet­kému, čo je na­písané v zákone a v prorokoch, 15 a mám nádej v Bohu, ktorú aj títo sami očakávajú, totiž že bude vzkriesenie z mŕt­vych, spraved­livých i ne­spraved­livých. 16 A v tom sa i sám snažím, aby som mal vždyc­ky svedomie, pros­té úrazu pred Bohom i pred ľuďmi. 17 Ale po viac rokoch som prišiel, aby som doniesol svoj­mu národu al­mužny, milodary, a obeti, 18 pri čom ma našli očis­teného v chráme, nie so zá­stupom ani s ne­pokojom, nie­ktorí Židia s Ázie, 19 ktorí by mali byť tu pred tebou a žalovať, ak by mali niečo proti mne. 20 Alebo aj títo sami nech po­vedia, či našli na mne nejakú ne­právosť, keď som stál pred vy­sokou radou, 21 krome toho jed­ného za­volania, čo som skrík­nul stojac medzi nimi, totiž že pre zmŕtvychvstanie mŕt­vych som ja dnes od vás súdený. 22 Keď to počul Felix, od­ročil ich p­ravotu vediac lepšie o dotyčnej ces­te a po­vedal: Keď prij­de dolu tisíc­nik Lyziáš, po­tom po­súdim vašu vec. 23 A nariadil stot­níkovi, aby strážil Pav­la, a aby mal voľnosť, a aby neb­ránili ni­komu z jeho p­riateľov posluhovať mu alebo chodiť za ním. Felix a Druzilla. Pavel im svedčí o zmŕtvychvstaní a o súde.24 Po­tom o nie­koľko dní prišiel Felix s Druzil­lou, svojou ženou, ktorá bola Židov­ka, a po­slal po Pav­la a počul ho o viere v Kris­ta Ježiša. 25 A keď hovoril o spraved­livos­ti, zdržan­livos­ti a o budúcom súde, zľakol sa Felix a od­povedal: Na­teraz idi, ale keď budem mať čas, za­volám ťa. 26 No, zároveň sa i nadejal, že mu dá Pavel peniaze, aby ho pre­pus­til, a pre­to i čas­tejšie po­sielal po neho a shováral sa s ním. 27 A po do­končení dvoch rokov do­stal Felix ná­stup­cu Por­cia Fes­ta. A Felix chcúc si zís­kať u Židov priazeň nechal Pav­la vo väzení.