RoháčekSkutky4

Skutky

Skutky apoštolov

Prenasledovanie. Viac treba poslúchať Boha...1 A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ s­tráže chrámu i sadúce­ovia, 2 na­mr­zení pre­to, že učia ľud a zves­tujú v Ježišovi vzkriesenie z mŕt­vych. 3 A položili na nich ruky a vsadili ich do rána do žalára, lebo už bol večer. 4 Ale mnohí z tých, ktorí počuli slovo, uverili, a narás­tol počet mužov tak asi na päť tisíc. 5 A stalo sa na druhý deň, že sa shromaždili ich kniežatá a starší a zákon­níci do Jeruzalema, 6 aj An­náš, naj­vyšší kňaz, a Kai­fáš a Ján a Alexan­der i všet­ci, koľko ich bolo z rodu naj­vyššieho kňaza, 7 a po­staviac ich do pro­stred­ku vy­pytovali sa: Jakou mocou alebo v akom mene ste to vy učinili? 8 Vtedy Peter, razom na­pl­nený Svätým Duchom, im po­vedal: Kniežatá ľudu a starší Iz­raelovi! 9 Ak sme my dnes vy­šet­rovaní pre dob­ro­denie, učinené nemocnému človekovi, že čím alebo kým je ten­to uzdravený, 10 nech vám je všet­kým známe aj všet­kému ľudu iz­rael­skému, že menom Ježiša Kris­ta, toho Nazarej­ského, ktorého ste vy ukrižovali, ktorého Bôh vzkriesil z mŕt­vych, tým ten­to tu stojí zdravý pred vami. 11 To je ten kameň, opo­vr­hnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla. 12 A nieto v inom ni­kom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení. 13 A keď videli Pet­rovu smelosť i Jánovu a spozorovali, že sú ľudia ne­učení a pros­tí, divili sa a po­znali ich, že bývali s Ježišom. 14 A keď videli s nimi stáť človeka, toho uzdraveného, ne­mali čo proti nim po­vedať. 15 A roz­kázali, aby vy­šli von z vy­sokej rady a radili sa medzi sebou 16 a vraveli: Čo urobíme tým­to ľuďom? Lebo že sa stal zjav­ný div skr­ze nich, je známe všet­kým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a ne­môžeme to popierať. 17 Ale aby sa to viacej nerozširovalo medzi ľudom, prís­ne im po­hroz­me, aby viacej v tom mene nehovorili ni­ktorému človekovi. 18 A za­volajúc ich pri­kázali im, aby viac vôbec nehovorili ani ne­učili v mene Ježišovom. 19 Ale Peter a Ján im od­povedali a riek­li: Roz­súďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby s­me vás po­slúchali viac ako Boha. 20 Lebo my ne­môžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. 21 A oni, keď im ešte pri­hrozili, pre­pus­tili ich nenaj­dúc ničoho, jako by ich boli moh­li po­tres­tať, pre ľud, lebo všet­ci oslavovali Boha nad tým, čo sa stalo. 22 Lebo človek mal vy­še štyrid­sať rokov, pri ktorom sa stal ten div uzdravenia. Učeníci velebia Boha v utrpení.23 A keď ich pre­pus­tili, prišli k svojim a poroz­právali im všet­ko, čo im po­vedali naj­vyšší kňazi a starší. 24 A oni, keď to počuli, jed­nomyseľne po­z­dvih­li hlas k Bohu a po­vedali: Samov­lád­ca, ty, ó, Bože, ktorý si učinil nebo a zem i more i všet­ko, čo je v nich, 25 ty, ktorý si po­vedal skr­ze ús­ta Dávida, svoj­ho služob­níka: Prečo zúria národy, a ľudia smýšľajú már­ne veci? 26 Po­stavili sa kráľovia zeme, a kniežatá sa do­ved­na sišli proti Hos­podinovi a proti jeho Po­mazanému. 27 Lebo sa na­ozaj sišli v tom­to mes­te na tvoj­ho svätého Služob­níka Ježiša, ktorého si po­mazal, Heródes a Pont­ský Pilát s po­han­mi aj s iz­rael­ským ľudom, 28 aby vy­konali všet­ko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo. 29 A tak teraz, ó, Pane, po­hliad­ni na ich hroz­by a daj svojim sluhom pros­to a s celou smelosťou hovoriť tvoje slovo, 30 kým ty vy­strieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa dialy divy a zá­zraky skr­ze meno tvoj­ho svätého Služob­níka Ježiša. 31 A keď sa po­mod­lili, za­trias­lo sa mies­to, kde boli shromaždení, a zrazu boli všet­ci na­pl­není Svätým Duchom a hovorili slovo Božie pros­to a smele. Jedno srdce, jedna duša.32 A toho množs­tva uverivších bolo jed­no srdce a jed­na duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, že je to jeho vlast­né, ale mali všet­ko spoločné. 33 A apoštolovia vy­dávali s velikou mocou svedoc­tvo o zmŕt­vychvs­taní Pána Ježiša, a veliká milosť bola na nich na všet­kých. 34 Lebo ani nebolo ni­koho medzi nimi núdz­neho; lebo všet­ci, ktorí boli majiteľmi polí alebo domov, predávali ich a nosili peniaze za to, čo ktorí predali, 35 a klád­li k nohám apoštolov, a roz­dávalo sa každému podľa toho, jako to ktorý po­treboval. 36 A Jozef, ktorému dali apoštolovia prímeno Bar­nabáš, čo je v pre­klade: Syn po­tešenia, Levita, rodom z Cyp­ru, 37 majúc pole predal ho a doniesol peniaze a položil k nohám apoštolov.

RoháčekSkutky4