Roháček › Skutky › 21

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavel sa zastaví u bratov v Týre. Hovoria mu nechodiť do Jeruzalema.1 A keď sa od­trh­li od nich a od­plavili sme sa, prišli sme priamym behom do Kósu a na­sledujúceho dňa do Ródu a od­tiaľ do Patary. 2 A naj­dúc loď, ktorá sa plavila krížom do Fenície, sad­li sme na ňu a od­plavili sme sa. 3 A keď sa nám ukázal Cyp­rus, a zanechali sme ho po ľavej strane, plavili sme sa do Sýrie a do­plavili sme sa do Týru, lebo ta mala loď složiť ná­klad. 4 A vy­hľadajúc učeníkov zo­stali sme tam sedem dní, ktorí hovorili Pav­lovi skr­ze Ducha, aby nechodil hore do Jeruzalema. 5 A keď sme tam vybudli tie dni, vy­šli sme a išli, a všet­ci nás od­prevádzali so ženami i s deťmi až von za mes­to, a kľak­núc na po­breží po­mod­lili sme sa. 6 A keď sme sa spolu roz­lúčili, vošli sme do lode, a oni sa vrátili domov. Pavel sa zastaví v Cezárei. Filip a jeho dcéry. Agabus.7 A my, keď sme do­končili plav­bu z Týru, prišli sme do Ptolemai­dy a po­zdraviac bratov zo­stali sme u nich jeden deň. 8 Po­tom na druhý deň sme vy­šli, ktorí sme boli okolo Pav­la, a prišli sme do Cezáree. A vošli sme do domu Filipa, evan­jelis­tu, ktorý bol jed­ným z tých sied­mich, a zo­stali sme u neho. 9 Ten mal štyri dcéry, pan­ny, ktoré prorokovaly. 10 A kým sme tam boli za viacej dní, prišiel z Jud­ska dolu nejaký prorok, menom Agabus. 11 A keď prišiel k nám, vzal Pav­lov pás, po­viazal si nohy i ruky a po­vedal: Toto hovorí Svätý Duch: Tak­to po­viažu v Jeruzaleme Židia muža, ktorého je ten­to pás, a vy­dajú ho do rúk po­hanom. 12 A keď sme to počuli, prosili sme aj my aj miest­ni bratia, žeby ne­išiel hore do Jeruzalema. 13 Ale Pavel od­povedal: Čo to robíte, že plačete a krúšite moje srd­ce? Lebo veď ja som hotový nie len sa dať po­viazať, ale i zo­mrieť v Jeruzaleme za meno Pána Ježiša. 14 A keď sa len nedal od­hovoriť, umĺk­li sme a po­vedali: Nech sa stane vôľa Pánova. 15 A po tých dňoch sme sa pri­pravili a išli sme hore do Jeruzalema. 16 A išli s nami aj nie­ktorí z učeníkov z Cezáree vedúc so sebou istého Mnázona Cyp­rian­skeho, dáv­neho učeníka, u ktorého sme mali bývať. Pavel v Jeruzaleme. Židia ho zajmú v chráme.17 A keď sme prišli do Jeruzalema, radi nás prijali bratia. 18 A na druhý deň vošiel Pavel s nami k Jakobovi, a prišli ta i všetci starší. 19 A keď ich po­zdravil, rozp­rával všet­ko do­pod­rob­na, čo učinil Bôh skr­ze jeho službu medzi po­han­mi. 20 A oni, keď to počuli, oslavovali Boha a po­vedali: Vidíš, bratu, jaké mnohé desaťtisíce Židov sú, ktorí uverili, a všet­ci sú hor­liv­cami zákona. 21 Ale o tebe sú tak poučení, že učíš všet­kých Židov, ktorí sú medzi po­han­mi, od­pad­nutie od Mojžiša a vraj hovoríš, aby ne­ob­rezovali detí ani nerobili podľa tých obyčají. 22 Čo je tedy? Na každý spôsob sa musí sísť množs­tvo, lebo sa dopočujú, že si prišiel. 23 Urob tedy to, čo ti hovoríme: Máme štyroch mužov, ktorí majú na sebe sľub; 24 poj­mi si tých a očis­ti sa ob­rad­ne s nimi a vy­nalož na nich, koľko vy­žaduje ich sľub, aby si dali ostrihať hlavu, a zvedia všet­ci, že nie je nič p­rav­dy na tom, čo počuli o tebe, ale že aj sám za­chovávaš zákon. 25 A ohľadom uverivších po­hanov sme my písali usúdiac, že ne­musia za­chovávať ničoho z toho, len aby sa chránili obetovaného mod­lám, kr­vi, za­duseného a smils­tva. 26 Vtedy pojal Pavel mužov a na­sledujúceho dňa ob­rad­ne sa s nimi očis­tiac chodil do chrámu a oznamoval vy­pl­nenie dní ob­rad­ného očisťovania, až bola za jed­ného každého z nich donesená obeť. 27 A keď sa už malo do­končiť tých sedem dní, uvideli ho v chráme Židia z Ázie a vzbúrili všetok ľud a položili na neho ruky 28 a kričali: Mužovia Iz­raeliti, po­môžte! Toto je ten človek, ktorý všet­kých všade učí proti iz­rael­skému ľudu, proti zákonu a proti tomuto mies­tu, ba ešte aj Grékov vo­viedol do chrámu a poškvr­nil toto sväté mies­to. 29 Videli s ním totiž pred­tým v mes­te efez­ského Trofima, o ktorom sa dom­nievali, že ho Pavel vo­viedol do chrámu. 30 A po­hlo sa celé mes­to, a sbehol sa ľud, a po­chytiac Pav­la vliek­li ho von z chrámu a hneď za­mk­li dvere. Tisícnik vytrhne Židom Pavla.31 A kým ho hľadali za­biť, prišla hore tisíc­nikovi pluku zp­ráva, že sa vzbúril celý Jeruzalem. 32 A on hneď pojal vojakov a stot­níkov a sbehol na nich. A oni, keď videli tisíc­nika a vojakov, pre­stali biť Pav­la. 33 Vtedy sa pri­blížil tisíc­nik, po­chytil ho a roz­kázal po­viazať ho dvoma reťazami a vy­pytoval sa, kto je a čo urobil? 34 Ale jed­ni jed­no a druhí druhé čosi kričali v zá­stupe. A keď pre veľký nepokoj ne­mohol zvedieť is­totu, dal po­vel od­viesť ho do tábora. 35 A keď prišiel na schody, pri­hodilo sa, že ho museli vojaci niesť pre násilie zá­stupu, 36 lebo išlo za ním celé to množs­tvo ľudu, a kričali: Zabi ho! 37 A keď už mal byť Pavel vo­vedený do tábora, po­vedal tisíc­nikovi: Či ti smiem niečo po­vedať? A on po­vedal: Vieš gréc­ky? 38 Teda si ty nie ten Egypťan, ktorý nedáv­no po­búril a vy­viedol na púšť tie štyri tisíce mužov zboj­níkov? 39 Na to riekol Pavel: Ja som človek Žid z Tar­zu, občan nie bez­výz­nam­ného mes­ta Cilície, ale ťa prosím, do­voľ mi pre­hovoriť k ľudu. 40 A keď do­volil, Pavel stojac na schodoch po­kynul rukou ľudu. A keď na­stalo veľké ticho, pre­hovoril k nim heb­rej­ským nárečím a po­vedal: