EkumenickýJózua8

Józua

Dobytie mesta Aj1 Hos­podin po­vedal Jozu­ovi: Neboj sa, ani sa ne­strachuj! Vez­mi so sebou všet­kých bojov­níkov, vstaň a vy­stúp do Aja. Po­zri, dávam ti do rúk aj­ského kráľa, jeho ľud, mes­to i krajinu. 2 Nalož s Ajom a s jeho kráľom, ako si naložil s Jerichom a s jeho kráľom, ale ich cen­nos­tí a dobyt­ka sa môžete zmoc­niť. Pri­prav za mes­tom zálohu proti ne­mu. 3 Jozua vstal a šiel so všet­kými bojov­ník­mi zau­jať Aj. Jozua si vy­bral trid­saťtisíc udat­ných bojov­níkov, v noci ich vy­slal 4 s príkazom: Buďte v pohotovosti! Budete za mes­tom ako záloha proti ne­mu. Nebuďte však veľmi ďaleko od mes­ta. Všet­ci buďte pri­pravení! 5 Ja sa však so všet­kým ľudom, ktorý je so mnou, pri­blížim k mestu a keď vy­j­dú proti nám, utečieme pred nimi ako pr­výk­rát. 6 Oni vy­j­dú za nami a my ich od­lákame od mes­ta. Po­vedia si totiž: Utekajú pred nami ako pr­výk­rát. My budeme utekať pred nimi. 7 Vy vtedy vy­raz­te zo zálohy, ob­saďte mes­to a Hos­podin, váš Boh, vám ho dá do rúk. 8 Keď ob­sadíte mes­to, pod­páľte ho, konaj­te podľa Hos­podinov­ho slova. Toto je môj roz­kaz pre vás. 9 Tak­to ich Jozua vy­slal, oni vy­šli ako záloha a zo­stali medzi Bételom a Ajom západ­ne od Aja. V tú noc Jozua však prenocoval medzi ľudom. 10 Jozua vstal včas­ráno, vy­konal pre­hliad­ku ľudu a tiahol na jeho čele so staršími Iz­raela do Aja. 11 Všet­ci bojov­níci vy­stupovali s ním, blížili sa k mes­tu, až prišli k ne­mu. Utáborili sa sever­ne od Aja, takže medzi nimi a Ajom bolo údolie. 12 Po­tom vzal asi päťtisíc mužov a po­stavil ich do zálohy medzi Bételom a Ajom, na západ od mes­ta. 13 Ľud rozo­stavili tak­to: celý tábor sever­ne od mes­ta a za­dný zá­stup na západ od mes­ta. V tú noc zišiel Jozua do údolia. 14 Aj­ský kráľ to zbadal. Pre­to vy­šiel včas­ráno s mužmi mes­ta a so všet­kým svojím ľudom do boja proti Iz­raelu na určené mies­to smerom k Arábe. Ne­vedel však, že proti nemu je pri­pravená záloha za mes­tom. 15 Jozua a celý Iz­rael pred­stierali pred nimi porážku a utekali smerom na púšť. 16 Ajania vy­zvali všet­kých, ktorí zo­stali v meste, aby ich prena­sledovali. Tak prena­sledovali Jozuu a stratili spojenie s mestom. 17 Ani v Aji, ani v Bételi nezos­tal ni­kto, kto by nešiel prena­sledovať Iz­rael. Mes­to nechali ot­vorené a prena­sledovali Iz­rael. 18 Hos­podin po­vedal Jozu­ovi: Zdvih­ni kopiju, čo máš v ruke, proti mes­tu Aj, lebo ti ho vy­dám do rúk. Jozua zdvihol kopiju, ktorú mal v ruke, proti mes­tu. 19 Keď vy­strel ruku, vy­razila záloha zo svoj­ho mies­ta do útoku. Vnik­li do mes­ta, ob­sadili ho a hneď ho pod­pálili. 20 Keď sa aj­skí muži ob­rátili, videli, ako dym z mesta stúpa k nebu. Ne­mali však možnosť utiecť ani sem, ani tam, lebo ľud, ktorý utekal na púšť, sa ob­rátil proti svojim prena­sledovateľom. 21 Keď Jozua a celý Iz­rael videli, že záloha ob­sadila mes­to a že z mesta stúpa dym, ob­rátili sa a začali biť mužov z mesta Aj. 22 Tam­tí z mesta im vy­šli na­proti, takže sa muži z Aja do­stali medzi Iz­raelitov. Jed­ni ich bili z jednej a druhí z druhej strany, takže ne­os­tal z nich ni­kto, kto by bol utiekol a za­chránil sa. 23 Aj­ského kráľa zajali živého a pri­vied­li ho k Jozuovi. 24 Keď Iz­raeliti po­bili všet­kých obyvateľov Aja na poli a na púšti, kam ich prena­sledovali, a keď všet­ci až do po­sled­ného muža pad­li mečom, vrátil sa celý Iz­rael do Aja a jeho obyvateľov po­bil mečom. 25 Tých, čo v ten deň pad­li — mužov i žien — bolo spolu dvanásťtisíc; všet­ci boli z Aja. 26 Jozua mal ruku vy­stretú s kopijou a ne­stiahol ju, kým na všet­kých obyvateľoch Aja ne­vykonal kliat­bu. 27 Iz­rael sa zmoc­nil len dobyt­ka a koris­ti toh­to mes­ta podľa Hos­podinov­ho slova, ako roz­kázal Jozu­ovi. 28 Jozua vy­pálil Aj a urobil z neho večné zbúranis­ko a pu­statinou je do­dnes. 29 Aj­ského kráľa dal obesiť a nechal ho tam na strome do večera. Po západe sln­ka roz­kázal Jozua sňať jeho mŕt­volu zo stromu. Po­tom ju hodili k mestskej bráne a na­kopili na ňu hromadu kamenia, ktorá je tam do­dnes. Oltár na Ébale30 Vtedy po­stavil Jozua Hos­podinovi, Bohu Iz­raela, ol­tár na vr­chu Ébal. 31 Bol to ol­tár z neotesaných kameňov, ktorých sa nedot­klo železo podľa príkazu Hos­podinov­ho služob­níka Mojžiša Iz­raelitom, ako je na­písané v knihe Mojžišov­ho zákona. Obetovali na ňom Hos­podinovi spaľované obety a obety spoločen­stva. 32 Tam, v prítomnosti Iz­raelitov od­písal na tie kamene zákon, ktorý za­písal Mojžiš. 33 Celý Iz­rael, jeho starší, správ­covia a sud­covia stáli po oboch stranách ar­chy oproti lévi­ov­ským kňazom, ktorí nies­li ar­chu Hos­podinovej zmluvy. Stáli tam cudzin­ci takis­to ako aj domáci. Jed­na polo­vica oproti vr­chu Gerizím, druhá oproti vr­chu Ébal, ako pred­tým roz­kázal Hos­podinov služob­ník Mojžiš požeh­návať ľud Iz­raela. 34 Po­tom prečítal všet­ky slová zákona, požeh­nanie i kliat­bu tak, ako sú na­písané v knihe zákona. 35 Nebolo ani jediné slovo z toho všet­kého, čo Mojžiš pri­kázal, čo by Jozua ne­prečítal pred celým zhromaždením Iz­raela, pred ženami, deťmi i pred cudzin­cami, ktorí šli s nimi.

EkumenickýJózua8

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček