EkumenickýJózua11

Józua

Dobytie severného Kanaánu1 Keď sa o tom do­počul chacór­sky kráľ Jábin, po­slal po­slov k mádonskému kráľovi Jóbabovi, k šimrónskemu kráľovi, k achšáfskemu kráľovi 2 a ku kráľom, ktorí bývali na sever­nom po­horí, v údolí južne od Kin­neretu, na Nížine, na Dór­skom náv­rší na západ, 3 ku Kanaánčanom na západe a na východe, k Amorejčanom, Chetitom, Periz­zejom, Jebúsejom na po­horí a k Chivvijom na úpätí Cher­móna v krajine Mic­pa. 4 Tí vy­šli s celými svojimi tábor­mi — toľko ľudí ako pies­ku na mor­skom brehu — s veľkým množs­tvom koní a vozov. 5 Všet­ci títo králi sa spojili, prišli a utáborili sa pri vodách Merómu, aby bojovali s Izraelom. 6 Vtedy Hos­podin po­vedal Jozu­ovi: Neboj sa ich, lebo ja ich všet­kých zaj­tra o tomto čase vy­dám po­bitých Iz­raelu. Kone im oc­hrom a vozy spáľ. 7 Jozua a všetok bojový ľud s ním náh­le pri­tiah­li k vodám Merómu a na­pad­li ich. 8 Hos­podin ich dal do rúk Iz­raelitov, tí ich porazili a prena­sledovali až po veľký Sidon, po Mis­refót-Majim až po údolie Mic­py na východe, po­bili ich a nenechali ni­koho, kto by im mohol uj­sť. 9 Jozua im urobil tak, ako mu pri­kázal Hos­podin, oc­hromil im kone a spálil vozy. 10 Vtedy sa Jozua vrátil, zau­jal Chacór a jeho kráľa za­bil mečom. Chacór bol totiž kedysi hlav­ným mes­tom všet­kých tých­to kráľovs­tiev. 11 Všet­ko živé po­bili v ňom mečom a vy­konali na ňom kliat­bu. Ne­os­talo nič, čo dýcha. Po­tom Chacór vy­pálili. 12 Všet­ky mes­tá tých­to kráľov Jozua ob­sadil, kráľov zajal, po­bil mečom a vy­konal na nich kliat­bu, ako pri­kázal Hos­podinov služob­ník Mojžiš. 13 Iz­rael ne­vypálil mes­tá, ktoré stáli na rumovis­kách, ok­rem mes­ta Chacór — len ten Jozua vy­pálil. 14 Iz­raeliti sa zmoc­nili všet­kého, čo v týchto mes­tách našli, a ukoris­tili aj dobytok. Ľudí však za­bíjali mečom, kým ich ne­vykynožili, a ne­ponechali nič, čo dýchalo. 15 Ako Hos­podin pri­kázal svoj­mu služob­níkovi Mojžišovi, tak Mojžiš pri­kázal Jozu­ovi a Jozua to vy­konal. V ničom sa ne­odk­lonil od toho, čo Hos­podin pri­kázal Mojžišovi. 16 Tak­to Jozua ob­sadil celú túto krajinu: po­horie, celý Negev, celý kraj Góšen, nížinu i pu­statinu, iz­rael­ské po­horia i s úpätiami 17 od vr­chu Chálak, ktorý sa dvíha od Seíru až po Baál-Gád v údolí Libanonu pod vr­chom Cher­món. Všet­kých ich kráľov zajal a dal usmr­tiť. 18 Dlho viedol Jozua voj­nu so všet­kými týmito kráľmi. 19 Nebolo mes­ta, ktoré by sa s Izraelitmi mierovo do­hod­lo ok­rem Chiv­vijov, obyvateľov Gibeónu. Všet­kého sa zmoc­nili bojom. 20 Hos­podin im totiž na­pl­nil srd­cia vzdorom, aby bojovali proti Iz­raelu a pad­li pod kliat­bu. Ne­zmiloval sa nad nimi, ale vy­hubil ich, ako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi. 21 Vtedy prišiel Jozua a vy­kynožil Anákov­cov z pohoria, z Hebronu, z Debíru, z Anábu a z celého jud­ského a iz­rael­ského po­horia. Jozua vy­konal kliat­bu na nich, ako aj na ich mes­tách. 22 Z Anákovcov nezos­tal na iz­rael­skom území nik. Zo­stali však v Gaze, v Gáte a v Ašdóde. 23 Jozua teda ob­sadil celú krajinu tak, ako Hos­podin po­vedal Mojžišovi. Jozua ju dal do dedičs­tva Iz­raelu, každému kmeňu jeho podiel. Krajina mala po­koj od voj­ny.

EkumenickýJózua11

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček