EkumenickýJózua2

Józua

Vyzvedači v Jerichu1 Jozua, syn Núna, po­slal taj­ne zo Šit­tímu dvoch vy­zvedačov s poverením: Choďte a ob­zrite si krajinu i Jericho. Oni od­išli, vošli do domu ne­vies­t­ky menom Ráchab a tam sa zložili. 2 Kráľovi Jericha oznámili: Po­zor, v noci sem prišli muži spomedzi Iz­raelitov na výz­vedy o krajine! 3 Vtedy kráľ Jericha od­kázal Ráchab: Vy­veď mužov, ktorí prišli k tebe a vošli do tvoj­ho domu, lebo prišli na výz­vedy o celej krajine. 4 Ona však tých dvoch mužov od­vied­la a skryla. Po­tom po­vedala: Tí muži na­ozaj prišli ku mne, no ne­vedela som, od­kiaľ sú. 5 Keď sa zo­tmelo a mest­ská brána sa za­tvárala, od­išli. Ne­viem, kam od­išli. Ponáhľaj­te sa za nimi, ešte ich do­honíte. 6 Ona ich však vy­vied­la na strechu a skryla ich pod ľan, ktorý tam bol roz­ložený. 7 Jerišs­kí muži ich prena­sledovali smerom k Jordánu až k brodom. Len čo prena­sledovatelia vy­šli, bránu za nimi za­tvorili. 8 Vy­zvedači sa ešte ani ne­uložili na spánok, keď Ráchab vy­šla k nim na strechu 9 a po­vedala: Viem, že Hos­podin vám dal túto krajinu, že nás za­chvátil strach pred vami a že všet­ci obyvatelia krajiny stratili od­vahu pred vami. 10 Počuli sme totiž, ako Hos­podin pred vami vy­sušil vody Čer­veného mora, keď ste vy­chádzali z Egypta. Počuli sme aj to, čo ste urobili dvom amorej­ským kráľom za Jor­dánom, Síchonovi a Ógovi, na ktorých ste vy­konali kliat­bu. 11 Keď sme to počuli, ochab­lo nám srd­ce a stratili sme od­vahu pred vami, lebo Hos­podin, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi. 12 Teraz mi však pri­sahaj­te na Hos­podina, že tak, ako som vám milo­sr­den­stvo pre­ukázala ja, tak aj vy pre­ukážete milo­sr­den­stvo domu môj­ho otca a dáte mi spoľah­livé znamenie, 13 že pri živote za­chováte môj­ho ot­ca, moju mat­ku, mojich bratov aj moje ses­try a všet­ko, čo im pat­rí, a za­chránite nás pred sm­rťou. 14 Muži jej po­tom po­vedali: Vlast­ným životom ručíme za vás, ak ne­zradíte našu záležitosť. Keď nám Hos­podin dá túto krajinu, pre­ukážeme ti milo­sr­den­stvo a ver­nosť. 15 Po­tom ich spus­tila po po­v­raze cez oblok, lebo dom mala na hrad­bách. Bývala totiž na hrad­bách. 16 Po­vedala im: Choďte do hôr, aby vás prena­sledovatelia ne­stret­li, a skrývaj­te sa tam tri dni, kým sa oni ne­vrátia. Po­tom choďte svojou ces­tou. 17 Muži jej po­vedali: Budeme oslobodení od tej­to prísahy, ktorou si nás za­viazala, 18 ak pri našom vstupe do krajiny ne­priviažeš ten­to motúz z červených nití na ok­no, cez ktoré si nás spus­tila, a ne­vez­meš k sebe svoj­ho ot­ca, mat­ku, bratov a celú rodinu. 19 Kto by po­tom vy­šiel z dvier tvoj­ho domu na ulicu, toho krv nech pad­ne na jeho hlavu, my však budeme oslobodení od viny. Ak by však nie­komu ub­lížili v dome, nech pad­ne jeho krv na našu hlavu. 20 Keby si však našu vec zradila, sme oslobodení od prísahy, ktorou si nás za­viazala. 21 Ona od­povedala: Nech je tak, ako ste vraveli. Vtedy ich pre­pus­tila a oni od­išli. Po­tom pri­viazala na okno čer­vený motúz. 22 Muži od­išli, prišli do hôr a os­tali tam tri dni, kým sa prena­sledovatelia ne­vrátili. Prena­sledovatelia ich hľadali na všet­kých ces­tách, no nenašli ich. 23 Po­tom obaja muži zišli z hôr, prišli k Jozuovi, synovi Núna, a vy­rozp­rávali mu všet­ko, čo sa im pri­hodilo. 24 Jozu­ovi po­vedali: Hos­podin nám dal celú krajinu do rúk a všet­ci jej obyvatelia stratili od­vahu pred na­mi.

EkumenickýJózua2

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček