EkumenickýJózua22

Józua

Návrat východných kmeňov1 Vtedy si Jozua za­volal Rúbenov­cov, Gádov­cov a polo­vicu kmeňa Menašše. 2 Po­vedal im: Za­chovali ste všet­ko, čo vám pri­kázal Hos­podinov služob­ník Mojžiš a po­slúch­li ste ma vo všet­kom, čo som vám pri­kázal. 3 Ne­opus­tili ste svojich bratov už dl­hší čas, až do toh­to dňa ste ver­ne za­chovávali pri­kázanie Hos­podina, svoj­ho Boha. 4 Teraz však dal Hos­podin, váš Boh, vašim bratom od­počinutie, ako im pri­sľúbil. Vráťte sa teda a choďte do svojich stanov do krajiny svoj­ho vlast­níc­tva, ktorú vám dal Hos­podinov sluha Mojžiš za Jor­dánom. 5 Usilov­ne však za­chovávaj­te pri­kázanie a zákon, ktorý vám nariadil Hos­podinov služob­ník Mojžiš, aby ste milovali Hos­podina, svoj­ho Boha, chodili po jeho ces­tách, za­chovávali jeho pri­kázanie a slúžili mu celým srd­com a celou dušou. 6 Jozua ich požeh­nal, pre­pus­til a oni od­išli do svojich stanov. 7 Jed­nej polo­vici kmeňa Menašše dal Mojžiš podiel v Bášane, druhej polo­vici dal Jozua podiel s ich brat­mi na západ od Jor­dána. Jozua požeh­nal aj ich, a keď ich pre­púšťal do ich stanov, 8 po­vedal im: Vráťte sa do svojich stanov s veľkým po­kladom, s veľkým množs­tvom dobyt­ka, strieb­rom, zlatom, bron­zom, železom a s množstvom šiat. Roz­deľte sa so svojimi brat­mi o korisť po ne­priateľoch. Oltár pri Jordáne9 Rúbenov­ci, Gádov­ci a polo­vica kmeňa Menašše sa vrátili a od­išli od Iz­raelitov zo Šíla v Kanaáne, aby od­išli do Gileádu, do krajiny svoj­ho vlast­níc­tva, kde sa usadili, ako pri­kázal Hos­podin pro­stred­níc­tvom Mojžiša. 10 Keď prišli do Gelilótu pri Jor­dáne v Kanaáne, Rúbenov­ci, Gádov­ci a polo­vica kmeňa Menašše po­stavili pri Jor­dáne ol­tár veľkých roz­merov. 11 Iz­raeliti sa do­počuli, že Rúbenov­ci, Gádov­ci a polo­vica kmeňa Menašše po­stavili ol­tár na hranici Kanaánu pri Gelilóte, pri Jor­dáne, na iz­rael­skej strane. 12 Keď to Iz­raeliti počuli, zhromaždili celú iz­rael­skú po­spolitosť do Šíla, aby šli proti nim do boja. 13 Iz­raeliti vy­slali Pin­chása, syna kňaza Eleazára k Rúbenovcom, Gádov­com a polo­vici kmeňa Menašše do Gileádu 14 a s ním desať pred­stavených, po jed­nom pred­stavenom z každej rodiny všet­kých iz­rael­ských kmeňov. Každý bol predákom svoj­ho rodu medzi tisícami Iz­raela. 15 Keď tí prišli k Rúbenovcom, Gádov­com a polo­vici kmeňa Menašše do Gileádu, po­vedali im: 16 Tak­to hovorí celá po­spolitosť Hos­podinova: Akej vierolom­nos­ti ste sa do­pus­tili voči Bohu Iz­raela, keď sa dnes od­vraciate od Hos­podina tým, že si staviate ol­tár, aby ste sa vzbúrili proti Hos­podinovi? 17 Ne­mali sme do­sť hriechu s Peórom, od ktorého sme sa do­dnes ne­očis­tili a pre ktorý prišiel úder na Hos­podinovu po­spolitosť? 18 Vy sa dnes od­vraciate od Hos­podina? Ak sa dnes vzbúrite vy proti Hos­podinovi, zaj­tra sa on bude hnevať na celú iz­rael­skú po­spolitosť. 19 Ak je územie vášho dedičného vlast­níc­tva nečis­té, prej­dite na územie dedičného vlast­níc­tva od Hos­podina, kde stojí príbytok Hos­podina a usaďte sa medzi na­mi, len sa nebúr­te proti Hos­podinovi, nebúr­te sa ani proti nám, keď si ok­rem ol­tára Hos­podina, nášho Boha, staviate vlast­ný ol­tár. 20 Či Hos­podinov hnev ne­prišiel na celú iz­rael­skú po­spolitosť, keď sa Zerachov syn Áchan do­pus­til vierolom­nos­ti na veciach pod kliat­bou, hoci šlo len o jedného človeka? Či nezom­rel pre svoju vinu? 21 Rúbenov­ci, Gádov­ci a polo­vica kmeňa Menašše od­povedali predákom tisícok Iz­raela: 22 Boh sil­ný, Boh Hos­podin, Boh sil­ný, Boh Hos­podin to vie a nech to vie aj Iz­rael: Ak je to zo vzbury alebo vierolom­nos­ti proti Hos­podinovi, nech nás ani dnes ne­och­raňuje. 23 Ak sme si však po­stavili ol­tár, aby sme sa od­vrátili od Hos­podina a obetovali na ňom spaľovanú obetu alebo po­kr­movú obetu alebo obetu spoločen­stva, nech nás Hos­podin po­tres­ce. 24 Po­stavili sme ho skôr z obavy, že v budúcnosti by moh­li vaše deti po­vedať našim deťom: Čo máte spoločné s Hospodinom, Bohom Iz­raela? 25 Veď Hos­podin určil Jor­dán za hranicu medzi vami a na­mi. Rúbenov­ci a Gádov­ci, ne­máte podiel na Hos­podinovi! Tým by vaše deti za­vinili, že naše deti by sa pre­stali báť Hos­podina. 26 Pre­to sme si po­vedali: Po­stav­me si ol­tár nie na spaľovanú obetu ani nie na obety s hostinou, 27 ale aby bol sved­kom medzi vami a na­mi, ako aj medzi našimi po­tom­kami, že chceme svojimi spaľovanými obetami, obetami s hostinou, ako aj obetami spoločen­stva konať službu Hos­podinovi pred jeho tvárou. Po­tom v budúcnosti ne­povedia vaše deti našim deťom: Vy ne­máte podiel na Hos­podinovi! 28 Po­vedali sme si teda: Ak by v budúcnosti tak­to hovorili, či už nám alebo našim po­tom­kom, od­povieme im: Po­zrite na podobu Hos­podinov­ho ol­tára, ktorý zhotovili naši ot­covia, ale nie na spaľované obety ani na obety s hostinou, ani na obety spoločen­stva, ale aby bol sved­kom medzi nami a vami. 29 Nech nám ani ne­na­pad­ne búriť sa proti Hos­podinovi alebo od­vrátiť sa od neho, keď by sme si ok­rem ol­tára Hos­podina, nášho Boha, ktorý stojí pred jeho príbyt­kom, stavali ol­tár na spaľované obety, po­kr­mové obety a obety s hostinou. 30 Keď kňaz Pin­chás a pred­stavení po­spolitos­ti, predáci tisícok Iz­raela, počuli, čo po­vedali Rúbenov­ci, Gádov­ci a Menašše­ov­ci, veľmi sa im to páčilo. 31 Kňaz Pin­chás, syn Eleazárov, im po­vedal: Dnes sme spoz­nali, že Hos­podin je medzi na­mi, pre­tože ste sa nedopus­tili vierolom­nos­ti proti Hos­podinovi. Teraz ste za­chránili Iz­raelitov z rúk Hos­podina. 32 Nato sa kňaz Pin­chás, syn Eleazárov, aj predáci vrátili od Rúbenov­cov a Gádov­cov z Gileádu do Kanaánu k Iz­raelitom a vy­svet­lili im celú záležitosť. 33 Iz­raelitom sa to páčilo, dob­rorečili Bohu a nehovorili už o tom, že sa vy­pravia do boja proti nim, aby spus­tošili krajinu, v ktorej bývali Rúbenov­ci a Gádov­ci. 34 Rúbenov­ci a Gádov­ci dali ol­táru meno Éd, lebo bude sved­kom medzi na­mi, že Hos­podin je Boh.

EkumenickýJózua22

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček