Roháček › 2. Kronická › 26

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Slávne kraľovanie Uziášovo.1 A všetok jud­ský ľud vzal Uziáša, ktorý mal šest­násť rokov, a urobili ho kráľom na­mies­to jeho otca Amaziáša. 2 On vy­stavil Elót a prinav­rátil ho Júdovi, keď už bol ľahol kráľ a ležal so svojimi ot­cami. 3 Uziáš mal šest­násť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatd­va rokov v Jeruzaleme. A meno jeho mat­ky bolo Jecholia z Jeruzalema. 4 Robil to, čo je spravedlivé v očiach Hos­podinových, všet­ko tak, ako robil Amaziáš, jeho otec. 5 A vy­hľadával Boha vo dňoch Za­chariáša, ktorý sa roz­umel videniu Božiemu, a vo dňoch, v ktorých hľadal Hos­podina, dával mu Bôh šťast­ný pros­pech. 6 A vy­j­dúc bojoval proti Filištínom a roz­boril múr mes­ta Gátu aj múr mes­ta Jabneho i múr mes­ta Ašdóda. A vy­stavil mes­tá v Ašdód­sku a v zemi Filištínov. 7 A Bôh mu po­máhal proti Filištínom i proti Arabom, ktorí bývali v Gur-bále, i proti Me­unom. 8 A Am­mon­ci dávali Uziášovi dary. A jeho meno sa roz­nies­lo až hen, kade sa ide do Egyp­ta, pre­tože bol náram­ne moc­ný. 9 A Uziáš vy­stavil veže v Jeruzaleme, pri bráne Uhlu a pri bráne Údolia, a pri Mik­coe, a opev­nil ich. 10 Vy­stavil veže aj na púšti a vy­kopal mnoho studieň, lebo mal mnoho stáda jako na nížinách tak i na rovinách, oráčov a vinárov po vr­choch a po úrod­ných poliach, pre­tože bol milov­níkom pôdy. 11 A Uziáš mal voj­sko bojov­níkov, vy­chádzajúcich do voj­ny po čatách, v počte, v akom boli počítaní od pisára Jehiela a úrad­níka Maaseiáša pod správou Chananiáša, jed­ného z veliteľov kráľových. 12 Celý počet hláv ot­cov udat­ných mužov bol dva tisíce šesťs­to. 13 A pod ich správou bolo vojen­ného ľudu tri­sto sedem tisíc päťs­to, udat­ných bojov­níkov, aby po­máhali kráľovi proti ne­priateľovi. 14 A Uziáš im pri­pravil, všet­kému voj­sku, malé štíty, ťažké kopije, pril­by, pan­ciere, lučištia i kamene do prakov. 15 A narobil v Jeruzaleme vtip­ne vy­mys­lených nás­trojov vojenných, myšlien­ky to vtip­ného muža, aby boly na vežiach a na uhloch strieľať strelami a hádzať veľké kamene. A jeho meno sa roz­nies­lo širokoďaleko, pre­tože mu bolo záz­račne po­máhané, až i zmoc­nel. Uziášovo srdce sa pozdvihlo. Uziáš obetuje v chráme. Malomocný.16 Ale keď zmoc­nel, po­z­dvih­lo sa jeho srd­ce, až sa i porušil a do­pus­til sa hriechu ne­ver­nos­ti proti Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, lebo vošiel do chrámu Hos­podinov­ho, aby kadil na ol­tári na kadenie. 17 A vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osem­desiati kňazi Hos­podinovi, udat­ní mužovia. 18 A po­stavili sa proti kráľovi Uziášovi a riek­li mu: Nie tebe, Uziášu, náleží kadiť Hos­podinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú po­svätení na­to, aby kadili. Vy­j­di zo svätyne, lebo si sa do­pus­til hriechu ne­ver­nos­ti, ani ti to nebude na česť od Hos­podina Boha. 19 Na to sa roz­hneval Uziáš a vo svojej ruke d­ržal kadidlo, aby kadil. A v tom, čo bol roz­hnevaný na kňazov, zjavilo sa malomocen­stvo na jeho čele pred kňaz­mi v dome Hos­podinovom, ako stál nad ol­tárom, na ktorom sa kadilo. 20 A keď sa ob­rátil k nemu Azariáš, naj­vyšší kňaz, a po­zrel na neho jako aj všet­ci kňazi, videli, že hľa, je malomoc­ný na svojom čele; pre­to ho rých­le vy­vied­li od­tiaľ, ale aj on sám sa ponáhľal vy­j­sť, pre­tože ho ranil Hos­podin. 21 A tak bol kráľ Uziáš malomoc­ný až do dňa svojej smr­ti a súc malomocný býval v osobit­nom dome, pre­tože bol vy­lúčený z domu Hos­podinov­ho. A Jotám, jeho syn, bol nad domom kráľovým súdiac ľud zeme. 22 A os­tat­né deje Uziášove, pr­vé i po­sled­né, opísal Izai­áš, syn Ámosov, prorok. 23 A tak ľahol Uziáš a ležal so svojimi ot­cami, a po­chovali ho s jeho ot­cami na poli po­hrabišťa, ktoré pat­rilo kráľom, lebo riek­li: Je malomoc­ný. A kraľoval Jotám, jeho syn, mies­to neho.