Roháček › 2. Kronická › 23

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Kraľovanie Joasovo. Smrť Atálie.1 Ale v sied­mom roku sa zmoc­nil Jehojada a pojal so sebou veliteľov nad stami, Azariáša, syna Jerochámov­ho, Iz­maela, syna Jehochanánov­ho, Azariáša, syna Obédov­ho, Maaseiáša, syna Adai­ášov­ho, a Elišafata, syna Zich­riho, a učinil s nimi sm­luvu. 2 A po­chodiac do­okola po Jud­sku shromaždili Levitov zo všet­kých miest Júdových ako i hlavy ot­cov čeľadí Izraelových, a prišli do Jeruzalema. 3 A celé to shromaždenie učinilo sm­luvu v dome Božom s kráľom. A Jehojada im riekol: Hľa, syn kráľov bude kraľovať, ako hovoril Hos­podin o synoch Dávidových. 4 Toto je vec, ktorú učiníte: tretina z vás, ktorí pri­chádzavate v sobotu, ­tretina kňazov a Levitov, budú vrátnymi s­trážiac u prahov; 5 tretina bude pri dome kráľovom a tretina pri bráne Zá­kladu, a všetok ľud bude vo dvoroch domu Hos­podinov­ho. 6 Ale nech nik­to nevojde do domu Hos­podinov­ho krome kňazov a tých, ktorí po­sluhujú, z Levitov; tí nech voj­dú, lebo sú svätí, ale všetok ľud bude strážiť stráž Hos­podinovu. 7 A Levitovia ob­stúpia kráľa do­okola majúc každý svoju zbraň vo svojej ruke, a ten, kto by vošiel do domu, zo­mrie. A budú vždy s kráľom, už či voj­de či vy­j­de. 8 A Leviti a všetok Júda urobili všet­ko tak, ako roz­kázal kňaz Jehojada, a pojali každý svojich mužov, ktorí pri­chádzavali v sobotu, i s tými, ktorí od­chádzavali v sobotu, lebo kňaz Jehojada nebol pre­pus­til nik­torého z oddelení. 9 A Jehojada, kňaz, dal veliteľom nad stami kopije a malé štíty jako aj iné štíty, ktoré pat­rily kedysi kráľovi Dávidovi a ktoré boly v dome Božom. 10 A tak po­stavil všetok ľud, z ktorých mal každý svoju zbraň vo svojej ruke, od pravej strany domu až po ľavú stranu domu, poz­dĺž oproti ol­táru a oproti domu, pri kráľovi do­okola. 11 Po­tom vy­vied­li von syna kráľov­ho a dali na neho korunu i svedoc­tvo a urobili ho kráľom, a po­mazali ho Jehojada a jeho synovia, a hovorili: Nech žije kráľ! 12 A keď počula Atália hukot bežiaceho ľudu, a tých, ktorí chválili kráľa, vošla k ľudu do domu Hos­podinov­ho. 13 A vidiac, že hľa, kráľ stojí na svojom vy­výšenom mies­te pri vchode, a že velitelia a trubači s­toja pri kráľovi, a že všetok ľud zeme sa raduje, a že trúbia na trúby, a že speváci ­spievajú pri nás­trojoch ku sprievodu spevu a učia, ako chváliť, vtedy roz­trh­la Atália svoje rúcho a riek­la: Zrada, zrada! 14 Vtedy vy­viedol kňaz Jehojada veliteľov nad stami, ustanovených nad voj­skom, a riekol im: Vy­veďte ju preč zpomedzi radov, a ten, kto by išiel za ňou, nech zo­mrie mečom! Pre­tože bol riekol kňaz: Nezabite jej v dome Hos­podinovom. 15 A rozo­stúpili sa jej na obe strany. Ale keď prišla ku vchodu do Koňskej brány domu kráľov­ho, tam ju za­bili. 16 Vtedy učinil Jehojada sm­luvu medzi sebou, medzi všet­kým ľudom a medzi kráľom, aby boli ľudom Hos­podinovým. 17 Po­tom vošiel všetok ľud do domu Bálov­ho, a roz­borili ho a jeho ol­táre i jeho ob­razy rozt­ries­kali a Mat­tána, kňaza Bálov­ho, za­bili pred ol­tár­mi. 18 A Jehojada zase ustanovil úrady, ktoré maly do­zor v dome Hos­podinovom, pod správou kňazov Levitov, ktorých bol roz­delil Dávid us­tanoviac ich nad domom Hos­podinovým, aby obetovali zápal­né obeti Hos­podinove, jako je na­písané v zákone Mojžišovom, s radosťou a so spevom, podľa nariadenia Dávidov­ho. 19 Po­stavil aj vrátnych pri bránach domu Hos­podinov­ho, aby ne­vošiel nečis­tý čo do jakej­koľvek veci. 20 A pojal veliteľov nad stami a pop­red­ných v národe jako aj tých, ktorí panovali nad ľudom, i všetok ľud zeme a viedol kráľa z domu Hos­podinov­ho dolu, a vošli vy­šnou bránou do domu kráľov­ho, kde po­sadili kráľa na tróne kráľov­stva. 21 A radoval sa všetok ľud zeme, a mes­te bolo v po­koji. A Atáliu za­bili mečom.