Roháček › Matúš › 9

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Porazený.1 A vstúpiac do lode pre­plavil sa na druhú stranu a prišiel do svoj­ho vlast­ného mes­ta. 2 A hľa, priniesli mu porazeného, položeného na ležis­ku. A keď videl Ježiš ich vieru, po­vedal porazenému: Dúfaj, dieťa, od­pus­tené sú ti tvoje hriechy. 3 A hľa, nie­ktorí zo zákon­níkov po­vedali sami v sebe: Ten­to sa rúha! 4 Ale Ježiš vidiac ich myšlien­ky po­vedal: Načo vy mys­líte zlé veci vo svojich srd­ciach? 5 Lebo čože je ľahšie, po­vedať: Od­pus­tené sú ti hriechy, a či po­vedať: Vstaň a choď? 6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi od­púšťať hriechy - vtedy po­vedal porazenému: Vstaň, vez­mi svoje ležis­ko a iď domov! 7 A on vstal a od­išiel domov. 8 A keď to videly zá­stupy, divily sa a oslavovaly Boha, ktorý dal ľuďom takú moc. Povolanie Matúša.9 A keď išiel od­tiaľ Ježiš, videl človeka menom Matúša, sedieť na cle a po­vedal mu: Poď za mnou! A vstal a išiel za ním. 10 A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že hľa, prišli mnohí pub­likáni a hriešnici a stolovali spolu s Ježišom i s jeho učeník­mi. 11 A keď to videli farize­ovia, hovorili jeho učeníkom: Prečo jie váš učiteľ s pub­likán­mi a s hriešnik­mi? 12 A Ježiš počujúc to povedal (im): Zdraví ne­pot­rebujú lekára, ale ne­moc­ní. 13 Lež iďte a na­učte sa, čo je to: Milo­sr­den­stvo chcem a nie obeť. Lebo ne­prišiel som volať spraved­livých, ale hriešnych ku po­kániu. O pôste. Záplata. Víno.14 Vtedy pri­stúpili k nemu učeníci Jánovi a po­vedali: Prečo sa my čas­to po­stíme i farize­ovia, a tvoji učeníci sa ne­pos­tia? 15 A Ježiš im po­vedal: Či môžu svadob­níci smútiť, kým je s nimi ženích? Ale prij­dú dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú pos­tiť. 16 A veď ni­kto ne­prišíva zá­platy surového súk­na na staré rúcho, lebo jeho pl­nosť by od­trh­la kus z toho rúcha a bola by ešte horšia diera. 17 Ani ne­vlievajú nového vína do vet­chých kožíc, lebo ináče by sa kožice po­tr­haly, a aj víno by sa vy­lialo, aj kožice by sa za­hubily; ale nové víno lejú do nových kožíc, a za­chované je oboje. Vzkriesenie kniežacej dcéry. Žena, trpiaca na krvotok.18 Keď im to hovoril, tu hľa, prišlo is­té knieža, klaňalo sa mu a hovorilo: Moja dcéra teraz zo­mrela, ale poď a vzlož na ňu svoju ruku, a bude žiť. 19 A Ježiš vstal a išiel za ním i jeho učeníci. 20 A hľa, nejaká žena, ktorá dvanásť rokov tr­pela na kr­votok, pri­stúpila od­zadu a dot­kla sa dole okraja jeho rúcha, 21 lebo riek­la sama v sebe: Len keď sa dot­knem jeho rúcha, budem uzdravená. 22 A Ježiš ob­rátiac sa a vidiac ju po­vedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. A žena bola zdravá od tej hodiny. 23 A keď prišiel Ježiš do domu kniežaťa a videl pís­kajúcich na píšťaly a zá­stup, robiaci ruch a ne­pokoj, 24 po­vedal im: Odídite, lebo dievčat­ko nezom­relo, ale spí. A vy­smievali sa mu. 25 A keď bol vy­hnaný zá­stup, vošiel chopil dievčat­ko za ruku, a vstalo. 26 A ten­to chýr sa roz­niesol o ňom po celej tej zemi. Dvaja slepí.27 A keď išiel od­tiaľ Ježiš, išli za ním dvaja slepí, k­torí kričali a hovorili: Zmiluj sa nad na­mi, Synu Dávidov! 28 A keď vošiel do domu, pri­stúpili k nemu slepí. A Ježiš im po­vedal: Či veríte, že to môžem učiniť? A oni mu po­vedali: Áno, Pane! 29 Vtedy sa dot­knul ich očí a po­vedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery! 30 A h­neď sa im ot­vorily oči. A Ježiš im prís­ne za­kázal a po­vedal: Hľaďte, aby sa ni­kto nedoz­vedel o tom! 31 Ale oni vy­šli a rozh­lásili ho po celej tej zemi. Nemý posadlý.32 A keď oni vy­chádzali, tu hľa, pri­vied­li mu ne­mého človeka, po­sad­lého démonom. 33 A keď bol démon vy­hnaný, hovoril ne­mý. Vtedy sa divily zá­stupy a vravely: Ni­kdy nebolo nič také vidieť v Iz­raelovi. 34 Ale farize­ovia hovorili: Kniežaťom démonov vy­háňa démonov. 35 A Ježiš chodil po všet­kých tých mes­tách a mes­tečkách a učil v ich synagógach a kázal evan­jelium kráľov­stva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom. 36 A keď videl tie zá­stupy, hl­bokou ľútosťou bol po­hnutý nad nimi, že boli zmorení a rozp­týlení jako ov­ce, ne­majúce pas­tiera. 37 Vtedy po­vedal svojim učeníkom: Žat­vy je mnoho, ale robot­níkov je málo. 38 Tedy pros­te Pána žat­vy, žeby vy­slal robot­níkov do svojej žat­vy.