Roháček › Matúš › 26

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pán predpovedá svoje blízke utrpenie.1 A stalo sa, keď do­končil Ježiš všet­ky tieto reči, že po­vedal svojim učeníkom: 2 Viete, že po dvoch dňoch bude Veľká noc, a Syn človeka sa vy­dáva ta, aby bol ukrižovaný. 3 Vtedy sa sišli naj­vyšší kňazi, zákon­níci a starší ľudu do dvorany naj­vyššieho kňaza, zvaného Kai­fáša, 4 a uradili sa, aby lapili Ježiša ľsťou a za­bili, 5 ale hovorili: Nie na sviatok, aby ne­povs­tala vzbura medzi ľudom. Žena pomaže Pána u Šimona Malomocného.6 A keď bol Ježiš v Betánii, v dome Šimona Malomoc­ného, 7 pri­stúpila k nemu žena, ktorá mala alabas­trovú nádobu mas­ti, veľmi drahej, a vy­liala mu ju na hlavu, keď sedel za stolom. 8 A keď to videli jeho učeníci, mr­zeli sa a vraveli: Načo táto zt­rata? 9 Lebo táto masť sa moh­la predať za mnoho peňazí, a moh­lo sa dať chudob­ným. 10 Ale keď to spozoroval Ježiš, po­vedal im: Načo trápite ženu? Lebo vy­konala dob­rý skutok na­proti mne. 11 Lebo chudob­ných máte vždyc­ky so sebou, ale mňa nebudete mať vždyc­ky. 12 Lebo že táto vy­liala túto masť na moje telo, učinila to na môj po­hrab. 13 Ameň vám hovorím, že kdekoľvek bude kázané toto evan­jelium po celom svete, bude sa hovoriť aj to, čo táto vy­konala, na jej pamiat­ku. Judáš prijme peniaze zrady.14 Vtedy od­išiel jeden z tých dvanás­tich, zvaný Judáš Iškari­ot­ský, k naj­vyšším kňazom 15 a po­vedal: Čo mi chcete dať, a ja vám ho zradím? A oni mu odčítali trid­sať striebor­ných. 16 A od tej chvíle hľadal príležitosť, aby ho zradil. Pán jie baránka.17 A v pr­vý deň nekvasených ­chlebov pristúpili učeníci k Ježišovi a po­vedali mu: Kde chceš, aby sme ti pri­hotovili, žeby si jedol barán­ka? 18 A on po­vedal: Iďte do mes­ta k tomu a k tomu a po­vedz­te mu: Učiteľ ti odkazuje: Môj čas je blíz­ko; u teba budem jesť barán­ka so svojimi učeník­mi. 19 A učeníci urobili tak, ako im nariadil Ježiš, a pri­hotovili barán­ka. 20 A keď bol večer, sadol za stôl i s dvanás­timi. 21 A keď jed­li, po­vedal: Ameň vám hovorím, že jeden z vás ma zradí. 22 A veľmi sa rmútiac začali mu hovoriť jeden každý z nich: Či som to azda ja, Pane? 23 A on od­povedal a riekol: Ktorý omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí. 24 No, Syn človeka síce ide, jako je o ňom na­písané, avšak beda tomu človekovi, skr­ze ktorého sa Syn človeka zrádza; lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil. 25 A od­povedal Judáš, ktorý ho zrádzal, a riekol: Či som to azda ja, rab­bi? A Ježiš mu riekol: Ty si po­vedal. Pán podáva chlieb a víno.26 A keď jed­li, vzal Ježiš chlieb, a keď bol dob­rorečil, lámal a dával učeníkom a po­vedal: Vez­mite, jedz­te: toto je moje telo. 27 Po­tom vzal kalich a poďakujúc dal im so slovami: Pite z neho všet­ci, 28 lebo toto je moja tej novej sm­luvy krv, ktorá sa vy­lieva za mnohých na od­pus­tenie hriechov. 29 Ale hovorím vám, že od­teraz nebudem ni­kdy piť z tohoto plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľov­stve svoj­ho Ot­ca. Všetci sa pohoršíte...30 A za­spievajúc pieseň vy­šli na Olivový vrch. 31 Vtedy im po­vedal Ježiš: Vy všet­ci sa po­horšíte na mne tej­to noci, lebo je na­písané: Biť budem pas­tiera, a roz­pŕch­nu sa ovce stáda. 32 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee. 33 A Peter od­povedal a riekol mu: Ak by sa aj všet­ci po­horšili na tebe, ja sa ni­kdy ne­pohorším! 34 Ježiš mu po­vedal: Ameň ti hovorím, že tej­to noci, prv než za­spieva kohút, tri razy ma za­prieš. 35 A Peter mu po­vedal: Ani keby som musel s tebou zo­mrieť, ni­kdy ťa nezap­riem! Podob­ne hovorili aj všet­ci os­tat­ní učeníci. Zápas v Getsémane.36 Vtedy prišiel s nimi Ježiš na mies­to, zvané Get­sémane, a po­vedal učeníkom: Po­seďte tu, až odídem a po­mod­lím sa tam­to. 37 A poj­múc so sebou Pet­ra a dvoch synov Zebede­ových začal sa rmútiť a veľmi tesk­niť. 38 Vtedy im po­vedal: Moja duša je smut­ná až na sm­rť; zo­staňte tu a bdej­te so mnou! 39 A po­odíduc trochu ďalej napred padol na svoju tvár, mod­lil sa a hovoril: Môj Otče, ak je možné, nech odíde odo mňa ten­to kalich, avšak nie ako ja chcem, ale jako ty. 40 Potom prišiel k učeníkom a našiel ich spať a po­vedal Pet­rovi: Či ste tak­to ne­moh­li so mnou bdieť jed­nu hodinu? 41 Bdej­te a mod­lite sa, aby ste ne­vošli do po­kušenia! Duch síce je hotový, ale telo je kreh­ké. 42 Opät od­išiel po druhé a mod­lil sa a hovoril: Môj Otče, ak ma ne­môže minúť ten­to kalich, len keď ho vy­pijem, nech sa stane tvoja vôľa! 43 A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly ob­tiažené. 44 A nechajúc ich znova od­išiel a mod­lil sa po tretie, po­vediac to is­té slovo. 45 Po­tom prišiel k učeníkom a po­vedal im: Teraz už spite a od­počívaj­te! Hľa, pri­blížila sa hodina, a Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme, hľa, už sa pri­blížil ten, ktorý ma zrádza. Judáš zradí Pána.47 A kým ešte hovoril, hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanás­tich, a s ním veliký zá­stup s mečami a kyjami od naj­vyšších kňazov a od starších ľudu. 48 A jeho zrad­ca im bol dal znamenie: Ktorého boz­kám, ten je, chyťte ho. 49 A hneď pri­stúpil k Ježišovi a po­vedal: Zdravím ťa, rab­bi! A zboz­kával ho. 50 A Ježiš mu po­vedal: Priateľu, načo si prišiel? Vtedy pri­stúpili, položili ruky na Ježiša a jali ho. 51 A hľa, z­razu jeden z tých, ktorí boli s Ježišom, vy­strel ruku, vy­tiah­nul svoj meč a uderiac sluhu naj­vyššieho kňaza odťal mu ucho. 52 Vtedy mu po­vedal Ježiš: Daj svoj meč zpät na jeho mies­to, lebo všet­ci, ktorí berú meč, za­hynú mečom. 53 Alebo či mys­líš, že ne­môžem teraz pop­rosiť svoj­ho Ot­ca, a pri­stavil by mi viacej než dvanásť legi­onov an­jelov? 54 Ale jako by sa po­tom na­pl­nily pís­ma, že musí byť tak? 55 V tú hodinu po­vedal Ježiš zá­stupom: Ako na lot­ra ste vy­šli s mečami a kyjami, aby ste ma zajali. Každý deň som sedel u vás a učil v chráme, a nejali ste ma. 56 Ale toto všet­ko sa stalo, aby sa na­pl­nily pís­ma prorokov. Vtedy ho opus­tili všet­ci učeníci a utiek­li. Pána potupia pred vysokou radou.57 A oni zaj­múc Ježiša, od­vied­li ho ku Kai­fášovi, naj­vyššiemu kňazovi, kde sa boli sišli zákon­níci a starší. 58 A Peter išiel za ním zďaleka až do dvora naj­vyššieho kňaza a voj­dúc do vnút­ra sad­nul si so služob­ník­mi, aby videl koniec. 59 A naj­vyšší kňazi, starší a celá vy­soká rada hľadali falošné svedoc­tvo proti Ježišovi, aby ho vy­dali na sm­rť, 60 ale nenašli, a hoc aj mnohí falošní sved­kovia pred­stúpili, nenašli. A na­pokon pred­stúpili dvaja falošní sved­kovia 61 a riek­li: Ten­to po­vedal: Ja môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho vystaviť. 62 Na to povstal naj­vyšší kňaz a po­vedal mu: Či nič ne­od­povedáš, čo títo svedčia proti tebe? 63 Ale Ježiš mlčal. A naj­vyšší kňaz od­povedal a riekol mu: Prísahou na živého Boha ťa za­väzujem, aby si nám po­vedal, či si ty Kris­tus, ten Syn Boží. 64 A Ježiš mu riekol: Ty si po­vedal; len vám hovorím, že odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a pri­chádzať na nebes­kých ob­lakoch. 65 Vtedy roz­tr­hol naj­vyšší kňaz svoje rúcho a po­vedal: Rúhal sa; čo ešte po­trebujeme sved­kov? Hľa, teraz ste počuli jeho rúhanie. 66 Čo sa vám zdá? A oni od­povedali a riek­li: Vin­ný je smr­ti. 67 Vtedy mu pľuli do tvári a po­hlav­kovali ho, a iní ho zase bili palicami 68 a hovorili: Prorokuj nám, Kris­te, kto ťa uderil! Peter zaprie svojho Pána.69 A Peter sedel von­ku na dvore. A pri­stúpila k nemu jed­na dievčina a po­vedala: Aj ty si bol s tým galilej­ským Ježišom. 70 Ale on za­prel pred všet­kými a po­vedal: Ne­viem, čo hovoríš. 71 A jako vy­šiel do brány, videla ho iná a po­vedala tým, ktorí tam boli: Aj ten­to bol s Ježišom, s tým Nazaret­ským. 72 A opät za­prel s prísahou: Ne­znám toho človeka. 73 Potom po malej ch­víli pristúpili tí, ktorí tam stáli, a po­vedali Pet­rovi: Ba skutočne si aj ty z nich, lebo aj tvoja reč ťa pre­zrádza. 74 Vtedy sa začal kl­núť a pri­sahať, vraj ne­znám toho človeka. A hneď za­spieval kohút. 75 A Peter sa roz­pamätal na slovo Ježišovo, ktorý mu bol po­vedal: Prv než za­spieva kohút, tri razy ma za­prieš. A vy­j­dúc von plakal hor­ko.