Roháček › Matúš › 15

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Čo poškvrňuje človeka.1 Vtedy prišli k Ježišovi zákon­níci a farize­ovia z Jeruzalema a po­vedali mu: 2 Prečo pre­stupujú tvoji učeníci podané ustanovenie starších? Lebo si ne­umývajú rúk, keď majú jesť chlieb. 3 A on od­povedal a riekol im: Prečo aj vy pre­stupujete pri­kázanie Božie pre svoje podané ustanovenie? 4 Lebo veď Bôh pri­kázal a po­vedal: Cti svoj­ho otca i s­voju mať, a: Kto by zlorečil ot­covi alebo materi, nech zo­mrie! 5 Ale vy hovoríte: Ktokoľvek by po­vedal ot­covi alebo materi: Dar Bohu je to, čím by som ti mohol po­môcť, a nebude ctiť svoj­ho otca alebo svojej matere. 6 A tak ste zbavili pri­kázanie Božie moci pre svoje podané ustanovenie. 7 Po­kryt­ci, dob­re prorokoval o vás Izai­áš, keď po­vedal: 8 Ten­to ľud sa mi blíži svojimi ús­tami a rtami ma ctí, ale ich srd­ce je ďaleko odo mňa. 9 Lež nadar­mo ma ctia učiac učenia, k­toré sú nariadeniami ľudí. 10 Na to si pri­volal zá­stup a po­vedal im: Počuj­te a roz­umej­te! 11 Nie to, čo vchádza do úst, poškv­rňuje človeka, ale to, čo vy­chádza z úst, to poškv­rňuje človeka. 12 Vtedy pri­stúpili jeho učeníci a po­vedali mu: Či vieš, že farize­ovia počujúc to slovo po­horšili sa? 13 A on od­povedal a riekol: Každá za­sadená rast­lina, ktorej ne­sadil môj nebes­ký Otec, bude vy­korenená. 14 Nechaj­te ich; sú slepými vod­cami slepých. A keď slepý po­vedie slepého, obi­dvaja pad­nú do jamy. 15 A Peter od­povedal a riekol mu: Vy­lož nám to podoben­stvo! 16 A Ježiš po­vedal: Či ste ešte aj vy až doteraz bez roz­umu? 17 Či nerozumiete, že všet­ko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vy­hadzuje sa von do stoky? 18 Ale to, čo vy­chádza z úst, ide zo srd­ca, a to poškv­rňuje človeka. 19 Lebo zo srd­ca vy­chádzajú zlé myšlien­ky, vraždy, cudzoložs­tvá, smils­tvá, krádeže, falošné svedoc­tvá, rúhania; 20 to je to, čo poškv­rňuje človeka. Ale jesť ne­umytými rukami ne­poškv­rňuje človeka. Kananejská žena.21 Po­tom vy­šiel od­tiaľ Ježiš a od­išiel do krajov Týru a Sidona. 22 A hľa, kananej­ská žena z toho kraja vy­šla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, po­sad­lá démonom. 23 Ale on jej ne­od­povedal ani slova. Vtedy pri­stúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Od­bav ju, lebo kričí za na­mi. 24 Ale on od­povedal a riekol: Nie som po­slaný, iba k ov­ciam, za­hynulým z domu Iz­raelov­ho. 25 A ona prij­dúc klaňala sa mu a vravela: Pane, po­môž mi! 26 A on od­povedal a riekol: Ne­pat­rí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. 27 A ona po­vedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z od­robiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Vtedy od­povedal Ježiš a riekol jej: Ó, ženo, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny. Nasýtenie štyroch tisícov.29 Po­tom od­išiel od­tiaľ Ježiš a prišiel ku Galilej­skému moru a vy­šiel na vrch a sad­nul si tam. 30 A prišly k nemu mnohé zá­stupy majúc so sebou chromých, slepých, ne­mých, zmr­začených a mnoho inakších a hádzali ich k nohám Ježišovým, a uzdravoval ich, 31 takže sa divily zá­stupy vidiac, že ne­mí hovoria, zmr­začení sú zdraví, chromí chodia, a slepí vidia, a oslavovali Boha Iz­raelov­ho. 32 A Ježiš za­volajúc si svojich učeníkov po­vedal: Ľúto mi je toho zá­stupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a ne­majú čo jesť, a nech­cem ich pre­pus­tiť hlad­ných, aby ne­po­omd­lievali na ces­te. 33 A učeníci mu po­vedali: Od­kiaľ vez­meme na púšti toľko chleba, aby sme na­sýtili tak veliký zá­stup? 34 A Ježiš im riekol: Koľko máte chlebov? A oni po­vedali: Sedem a niekoľko málo rybičiek. 35 A roz­kázal zá­stupom, aby si po­sadali na zem. 36 A vzal tých sedem chlebov a tie ryby a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, a učeníci dávali zástupom. 37 A jed­li všet­ci a na­sýtili sa, a sob­rali, čo zo­stalo zvýšených kús­kov, pl­ných sedem pleten­cov. 38 A tých, ktorí jed­li, bolo štyri tisíce mužov krome žien a detí. 39 A roz­pus­tiac zá­stupy vstúpil do lode a prišiel do kraja Mag­dala.