Roháček › Józua › 7

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Porazenie Izraela pre krádež Achanovu.1 Ale synovia Iz­raelovi sa pre­hrešili dopus­tiac sa nevernosti pri za­riek­nutom. Lebo Achan, syn Kar­miho, syna Za­bdiho, syna Zéracha, z po­kolenia Júdov­ho, vzal zo za­riek­nutého, a pre­to sa za­pálil hnev Hos­podinov na synov Iz­raelových. 2 A Jozua vy­slal mužov od Jericha do Haja, ktorý bol pri Bét-ávene od východu Bét-ela, a riekol im: Iďte hore a prešpehuj­te zem. A mužovia od­išli hore a prešpehovali Haj. 3 A keď sa na­vrátili k Jozu­ovi, riek­li mu: Nech nej­de hore všetok ľud. Nech idú hore nejaké dva tisíce mužov alebo tri tisíce mužov, a zbijú Haj. Ne­unúvaj ta všet­kého ľudu, lebo ich je málo. 4 A tak od­išlo ta hore z ľudu okolo tri tisíce mužov. Ale utiek­li pred mužmi mes­ta Haja. 5 A mužovia Haja za­bili z nich tak asi trid­saťšesť mužov a honili ich pred brány až po Šebarím, a bili ich na svahu. Vtedy sa roz­lialo srd­ce ľudu a ob­rátilo sa na vodu. 6 A Jozua roz­tr­hol svoje rúcha a padol na svoju tvár na zem pred truh­lou Hos­podinovou a ležal tam až do večera, on i starší Iz­raelovi, a sypali prach na svoju hlavu. 7 A Jozua riekol: Ach, Pane Hos­podine, prečo si len pre­viedol ten­to ľud cez Jor­dán, aby si nás vydal do ruky Amoreja, aby si nás za­hubil? ! Ó, keby sme sa len boli spokojili a zo­stali za Jor­dánom! 8 Ó, Pane, čo mám po­vedať teraz už, keď sa Iz­rael dal na útek pred svojimi ne­priateľmi! 9 Keď to počujú Kananeji a všet­ci obyvatelia zeme, ob­kľúčia nás a vy­tnú naše meno zo zeme. A čo ty učiníš svoj­mu veľkému menu?! 10 A Hos­podin riekol Jozu­ovi: Vstaň! Prečo si padol a ležíš tu na svojej tvári? 11 Iz­rael zhrešil, aj pre­stúpili moju sm­luvu, ktorú som im pri­kázal zachovať, a k tomu aj vzali zo za­riek­nutého aj ukrad­li aj za­tajili aj od­ložili medzi svoje náradie. 12 Pre­to nebudú môcť synovia Iz­raelovi ob­stáť pred svojimi ne­priateľmi, utekať budú pred svojimi ne­priateľmi, lebo sa poškvr­nili za­riek­nutou vecou; nebudem viacej s vami, ak neza­hladíte toho, ktorý sa poškvr­nil za­riek­nutou vecou, zo svoj­ho stredu. 13 Vstaň, po­sväť ľud a po­vieš im: Po­sväťte sa na zaj­tra, lebo tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Za­riek­nutá vec je v tvojom strede, Iz­raelu! Nebudeš môcť ob­stáť pred svojimi ne­priateľmi, do­kiaľ ne­od­s­tránite za­riek­nutého zo svoj­ho stredu. 14 Ráno pri­stúpite po svojich po­koleniach. A stane sa, že po­kolenie, ktoré do­chytí Hos­podin, pri­stúpi po čeľadiach, a čeľaď, ktorú do­chytí Hos­podin, pri­stúpi po domoch, a konečne dom, ktorý do­chytí Hos­podin, pri­stúpi po osobách. 15 A stane sa, že ten, kto bude do­chytený pri za­riek­nutom, bude upálený ohňom, on i všet­ko, čo je jeho, pre­tože pre­stúpil sm­luvu Hos­podinovu a pre­tože vy­konal bláz­nov­stvo v Iz­raelovi. Achan dochytený a potrestaný.16 Vtedy vstal Jozua skoro ráno a rozkázal, aby pri­stúpil Iz­rael po svojich po­koleniach. A do­chytené bolo po­kolenie Júdovo. 17 Po­tom rozkázal, aby pri­stúpila čeľaď Júdova, a do­chytil čeľaď Zárechovu. A rozkázal, aby pri­stúpila čeľaď Zárechova po osobách, a do­chytený bol Za­bdi. 18 A keď rozkázal, aby pri­stúpil jeho dom po osobách, do­chytený bol Achan, syn Kar­miho, syn Za­bdiho, syn Zéracha, z po­kolenia Júdov­ho. 19 A Jozua riekol Achanovi: Môj synu, nože daj Hos­podinovi, Bohu Iz­raelov­mu, česť a vy­znaj sa mu a nože mi oznám, čo si to urobil, ne­taj predo mnou. 20 Vtedy od­povedal Achan Jozu­ovi a riekol: Je prav­da, ja som zhrešil Hos­podinovi, Bohu Iz­raelov­mu, a urobil som tak a tak. 21 Keď som videl medzi korisťou jeden krás­ny plášť sineár­sky, dve­sto šek­lov strieb­ra a jeden jazyk zlata päťdesiat šek­lov váhy, zažiadalo sa mi vecí, a vzal som ich, a hľa, ukryté sú v zemi pro­stred môj­ho stánu, a strieb­ro je pod tým. 22 Vtedy po­slal Jozua po­slov, a bežali do stánu, a hľa, bolo to ukryté v jeho stáne a strieb­ro pod tým. 23 A vzali veci zp­ro­stred stánu a donies­li ich k Jozu­ovi a ku všet­kým synom Iz­raelovým a položili ich pred Hos­podinom. 24 A Jozua vzal Achana, syna Zérachov­ho, i strieb­ro i plášť i zlatý jazyk i jeho synov i jeho dcéry i jeho vola i jeho osla i jeho drob­ný dobytok i jeho stán i všet­ko, čo bolo jeho, a celý Iz­rael s ním a vy­vied­li ich hore do údolia Áchor. 25 A Jozua po­vedala: Prečo si nás za­rmútil? Nech teba za­rmúti Hos­podin tohoto dňa! A uhádzali ho, celý Iz­rael, kamením, spálili ich ohňom a za­hádzali ich kamením. 26 Po­tom nanosili na neho veľkú hromadu kamenia, k­torá je tam až do tohoto dňa. A tak sa odvrátil Hos­podin od pále svoj­ho hnevu. Pre­to volajú to mies­to: Údolie Áchor, až do tohoto dňa.