Roháček › Józua › 4

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dvanásť pamätných kameňov z Jordána i v Jordáne.1 A stalo sa, keď už bol prešiel celý národ cez Jor­dán, že riekol Hos­podin Jozu­ovi po­vediac: 2 Vez­mite si z ľudu dvanás­tich mužov: po jed­nom mužovi z každého pokolenia, 3 pri­kážte im a recte: Vez­mite si od­tiaľto, z pro­stred­ku Jor­dána, s mies­ta, na ktorom stoja nepohnute nohy kňazov, dvanásť kameňov a vy­nesiete ich so sebou a složíte ich na nocľažišti, na ktorom budete nocovať tej­to noci. 4 Vtedy za­volal Jozua dvanás­tich mužov, ktorých bol ustanovil nato zo synov Iz­raelových, z každého po­kolenia jed­ného muža, Vody Jordána sa navrátia na svoje miesto. Ešte pamätné kamene.5 a riekol im Jozua: Iďte pred truh­lou Hos­podina, svoj­ho Boha, do­pro­stred Jor­dána a vez­mite si od­tiaľ každý jeden kameň na svoje plece podľa počtu po­kolení synov Iz­raelových, 6 aby vám to bolo na znamenie vo vašom strede. Keď sa voľakedy budú pýtať vaši synovia a povedia: Načo sú vám tieto kamene? 7 Po­viete im, že sa boly kedysi odrezaly vody Jor­dána pred truh­lou sm­luvy Hos­podinovej; keď išla cez Jor­dán, boly sa od­rezaly vody Jor­dána, a tieto kamene sú na pamiat­ku synom Iz­raelovým až na veky. 8 A synovia Iz­raelovi učinili tak, ako pri­kázal Jozua, a vzali dvanásť kameňov zp­ro­stred Jor­dána tak, ako hovoril Hos­podin Jozu­ovi, podľa počtu po­kolení synov Iz­raelových, a od­nies­li ich so sebou na nocľažište a složili ich tam. 9 A dvanásť iných kameňov po­stavil Jozua pro­stred Jor­dána, na mies­te, na ktorom stály nohy kňazov, ktorí nies­li truh­lu sm­luvy, a sú tam až do toho dňa. 10 A kňazi, ktorí nies­li truh­lu, stáli pro­stred Jor­dána, do­kiaľ sa ne­vy­pl­nilo každé slovo, ktoré pri­kázal Hos­podin Jozu­ovi hovoriť ľudu, všet­ko tak, ako bol pri­kázal Mojžiš Jozu­ovi. A ľudia sa ponáhľali a prešli. 11 A stalo sa, keď už bol prešiel všetok ľud, že prešla i truh­la Hos­podinova i kňazi pred ľudom. 12 A prešli aj synovia Rúbenovi aj synovia Gádovi jako aj polo­vica po­kolenia Manas­sesov­ho, pri­pravení do boja, pred syn­mi Iz­raelovými tak, ako im hovoril Mojžiš; 13 bolo ich okolo štyrid­sať tisíc, ozb­rojených do vojny, a prešli pred Hos­podinom do boja na roviny Jericha. 14 Toho dňa zvelebil Hos­podin Jozuu v očiach celého Iz­raela, a p­reto sa ho báli, jako sa báli Mojžiša, po všet­ky dni jeho života. 15 A Hos­podin riekol Jozu­ovi: 16 Pri­káž kňazom, ktorí ne­sú truh­lu svedoc­tva, aby vy­šli hore z Jor­dána. 17 Vtedy pri­kázal Jozua kňazom a riekol: Vy­j­dite hore z Jor­dána! 18 A stalo sa, keď vy­šli kňazi, ktorí nies­li truh­lu sm­luvy Hos­podinovej, zp­ro­stred Jor­dána, a stupy nôh kňazov sa od­trh­ly a vkročili na sucho, že sa na­vrátily vody Jor­dána na svoje mies­to a tiek­ly jako pred­tým, ponad všet­ky jeho brehy. 19 A ľud vy­šiel hore z Jor­dána desiateho dňa prvého mesiaca, a táborili v Gil­gale na po­kraji východ­ne od Jericha. 20 A tých dvanásť kameňov, ktoré vzali z Jor­dána, po­stavil Jozua v Gil­gale. 21 A riekol synom Iz­raelovým: Keď sa zaj­tra voľakedy budú pýtať vaši synovia svojich ot­cov a po­vedia: Čo znamenajú tieto kamene? 22 Oznámite svojim synom a po­viete: Iz­rael prešiel ten­to Jor­dán po suchu, 23 lebo Hos­podin, váš Bôh, vy­sušil vody Jor­dána pred vami, a bolo tak, do­kiaľ ste ne­prešli, tak ako učinil Hos­podin, váš Bôh, Rudému moru, ktoré bol vy­sušil pred na­mi, do­kiaľ sme ne­prešli, 24 aby po­znaly všet­ky národy zeme ruku Hos­podinovu, že je sil­ná, a aby ste sa báli Hos­podina, svoj­ho Boha, po všetky dni.