Roháček › Józua › 14

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Ďaľšie o delení zeme. Levitovia nedostali zeme.1 A toto sú krajiny, ktoré do­stali synovia Iz­raelovi do dedičs­tva v zemi Kanaána, ktoré im roz­delili do dedičs­tva Eleazár, kňaz a Jozua, syn Núnov, a hlavy ot­cov po­kolení synov Iz­raelových. 2 Losom im roz­delili ich dedičs­tvo, tak ako pri­kázal Hos­podin skr­ze Mojžiša, deviatim po­koleniam a polo­vici po­kolenia. 3 Lebo Mojžiš dal dvom po­koleniam a polo­vici po­kolenia dedičs­tvo za Jor­dánom, ale Levitom nedal dedičs­tva medzi nimi, 4 lebo synov Jozefových boly dve po­kolenia, Manas­ses a Ef­raim, a Levitom nedali podielu v zemi; iba mes­tá im dali na bývanie a ich mest­ské obvody pre ich dobytok a pre ich majetok. 5 Ako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi, tak učinili synovia Iz­raelovi a roz­delili zem. Kálef žiada a dostane Hebron.6 A synovia Júdovi pri­stúpili k Jozu­ovi v Gil­gale, a Kálef, syn Jefun­neho, Keniz­ský, mu po­vedal: Ty vieš o tom, čo hovoril Hos­podin Mojžišovi, mužovi Božiemu, o mne a o tebe v Kádeš-bar­nei. 7 Bolo mi štyrid­sať rokov, keď ma bol po­slal Mojžiš, služob­ník Hos­podinov, z Kádeš-bar­nee prešpehovať zem, a doniesol som mu od­tiaľ zprávu, jako som o tom mys­lel vo svojom srd­ci. 8 Lež moji bratia, ktorí boli od­išli so mnou hore, zmalát­nili srd­ce ľudu, ale ja som cele na­sledoval Hos­podina, svoj­ho Boha. 9 A Mojžiš pri­sahal toho dňa po­vediac: Pri­sahám, že zem, po ktorej chodila tvoja noha, bude za dedičs­tvo tebe a tvojim synom až na veky, pre­tože si cele na­sledoval Hos­podina, môj­ho Boha. 10 A tak teraz hľa, Hos­podin ma živil, tak ako hovoril. Toto je už štyridsaťpäť rokov od­vtedy, čo to hovoril Hos­podin Mojžišovi, a čo chodil Iz­rael po púšti. A teraz hľa, je mi dnes osem­desiat­päť rokov. 11 Ešte som i dnes taký sil­ný, jako som bol v deň, v ktorý ma po­slal Mojžiš, aká bola moja sila vtedy, taká je moja sila i teraz, už či by bolo ísť do boja a či ináče vyjsť alebo prijsť. 12 Pre­to mi teraz daj ten­to vrch, o ktorom hovoril Hos­podin toho dňa, lebo veď si ty počul toho dňa, že sú tam Enákovia a veľké mes­tá opev­nené. Azda bude Hos­podin so mnou a vy­ženiem ich, tak ako hovoril Hos­podin. 13 A Jozua ho požeh­nal a dal Heb­ron Kálefovi, synovi Jefun­neho, do dedičs­tva. 14 Pre­to sa dostal Heb­ron Kálefovi, synovi Jefun­neho Keniz­ského do dedičs­tva, a je tak až do tohoto dňa, pre­tože cele na­sledoval Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho. 15 A Heb­ron sa volal pred­tým Kir­jat-ar­be, toho veľkého človeka, k­torý bol medzi Enák­mi. A zem mala po­koj od voj­ny.