Roháček › Józua › 11

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Porazenie ostatných kráľov.1 A stalo sa, keď počul o tom Jabin, kráľ Chácora, že po­slal posols­tvo k Jobábovi, kráľovi Mádona, a ku kráľovi Šim­rona a ku kráľovi Achšafa, 2 jako aj ku kráľom, ktorí boli od severa na vr­choch i na rovine južne od Kineróta i na nížine i na výšine Dóra od mora, na západe, 3 ku Kananejovi na východe i na západe i k Amorejovi, Hetejovi, Ferezejovi, Jebuzejovi na vr­choch a k Hevejovi pod Her­monom v zemi Mic­pa. 4 A vy­šli oni aj všet­ky ich voj­ská s nimi, mnoho ľud­stva, jako pies­ku, ktorý je na brehu mora čo do množs­tva, i koní i vozov veľmi mnoho. 5 A síduc sa všet­ci tí kráľovia prišli a táborili spoločne pri vodách Mérom, aby bojovali proti Iz­raelovi. 6 A Hos­podin riekol Jozu­ovi: Neboj sa ich, lebo zaj­tra o tom­to čase ich ja vydám všet­kých, aby boli pobití pred Iz­raelom. Ich koňom popod­rezuješ žily a ich vozy spáliš ohňom. 7 A tak prišiel na nich Jozua i všetok bojov­ný ľud s ním ku vodám Mérom ne­očakávane a dopadli na nich. 8 A Hos­podin ich vydal do ruky Iz­raela, a bili ich a honili ich až po veľký Sidon a až po Mis­refót-májim a až po údolie Mic­pe na východ, a bili ich, až im ne­ponechali nikoho živého. 9 A Jozua im učinil tak, ako mu roz­kázal Hos­podin. Ich koňom popod­rezoval žily a ich vozy spálil ohňom. Chácor spálený, skoro celá zem dobytá.10 A Jozua sa vrátil toho času a zau­jal Chácor a jeho kráľa za­bil mečom, lebo Chácor bol pred­tým hlavou všet­kých tých kráľovs­tiev. 11 A po­bili všet­ky duše, ktoré boly v ňom, os­trím meča za­riek­nuc ich na záhubu; nezos­talo ni­ktorej duše živej, a Chácor spálil ohňom. 12 A všet­ky mes­tá tých kráľov a všet­kých ich kráľov zau­jal Jozua a po­bil ich os­trím meča za­riek­nuc ich na záhubu, tak ako pri­kázal Mojžiš, služob­ník Hos­podinov. 13 Ale z miest, ktoré stály na svojom náv­rší, ne­spálil Iz­rael ni­ktorého; iba Chácor samot­ný spálil Jozua. 14 A všet­ku korisť tých miest i dobytok ulúpili sebe synovia Iz­raelovi. Len ľudí bili všet­kých os­trím meča, do­kiaľ ich ne­vy­hladili. Ne­ponechali ni­ktorej duše. 15 Jako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi, svoj­mu služob­níkovi, tak pri­kázal i Mojžiš Jozu­ovi, a tak učinil Jozua; nenechal ne­vykonaného ani slova zo všet­kého toho, čo pri­kázal Hos­podin Mojžišovi. 16 A tedy vzal Jozua celú tú zem, vr­chy aj celý juh i celú zem Góšen i nížinu i rovinu i po­horie Iz­raelovo i jeho nížiny. 17 Od Lysého vr­chu, ktorý sa tiah­ne hore do Seira až po Baal­gáda na doline Libanona pod vr­chom Her­monom, i všet­kých ich kráľov zajal a zbil ich a po­bil ich. 18 Dl­hý čas viedol Jozua voj­nu so všet­kými tými kráľmi. 19 Nebolo mes­ta, ktoré by bolo učinilo po­koj so syn­mi Iz­raelovými krome Heveja, obyvateľov to Gibe­ona; všet­ky os­tat­né pobrali v boji. 20 Lebo to bolo od Hos­podina, aby za­tvr­dili svoje srd­ce a vy­šli bojovať s Iz­raelom na­to, aby ich ú­pl­ne vy­hubil, za­riek­nutých na záhubu, aby ne­mali zľutovania, ale aby ich za­hladil, tak ako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi. Koniec Enákovcov.21 V tom čase prišiel Jozua a vy­plienil Enákov s vr­chov, z Heb­rona, z Debíra, z Anába a so všet­kých vr­chov Jud­ska jako i so všet­kých vr­chov Iz­rael­ska, s ich mes­tami ich vy­hladil Jozua, za­riek­nutých na záhubu. 22 Nezos­talo nik­torého z Enákov v zemi synov Iz­raelových, iba v Gaze, v Gáte a v Ašdóte po­zos­tali. 23 A tedy vzal Jozua celú zem podľa všet­kého toho, čo hovoril Hos­podin Mojžišovi, a Jozua ju dal Iz­raelovi do dedičs­tva podľa ich údelov po ich po­koleniach. A tak mala zem po­koj od voj­ny.