Roháček › Józua › 22

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Jozua prepustí poltreťa pokolenia.1 Vtedy po­volal Jozua Rúbenov­cov, Gádov­cov a polo­vicu po­kolenia Manas­sesov­ho 2 a riekol im: Vy ste za­chovali všet­ko, čo vám pri­kázal Mojžiš, služob­ník Hos­podinov, a po­slúchali ste môj hlas vo všet­kom, čo som vám kedy prikázal. 3 Ne­opus­tili ste svojich bratov toto už mnohé dni, až do tohoto dňa, a os­tríhali ste, čo bolo nariadené, pri­kázanie Hos­podina, svoj­ho Boha. 4 A tak teraz dal Hos­podin, váš Bôh, od­počinutie vašim bratom, ako im hovoril, pre­to teraz sa ob­ráťte a iďte si do svojich stánov, do zeme svoj­ho državia, ktoré vám dal Mojžiš, služob­ník Hos­podinov, za Jor­dánom. 5 Len po­zoruj­te veľmi, aby ste činili pri­kázanie a zachovali zákon, ktorý vám pri­kázal Mojžiš, služob­ník Hos­podinov, milovať Hos­podina, svoj­ho Boha, a chodiť po všet­kých jeho ces­tách, os­tríhať jeho pri­kázania a pri­dŕžať sa ho a slúžiť mu celým svojím srd­com a celou svojou dušou. 6 Tak tedy ich požeh­nal Jozua a pre­pus­til ich, a od­išli do svojich stánov. 7 A polo­vici po­kolenia Manas­sesov­ho dal Mojžiš dedičs­tvo v Bázane a jeho d­ruhej polovici dal Jozua s ich brat­mi za Jor­dánom na západ. A keď ich pre­púšťal Jozua do ich stánov, tiež ich požeh­nal. 8 A po­vedal im tak­to: Na­vráťte sa s veľkými po­klad­mi do svojich stánov a s dobyt­kom, veľmi mnohým, so strieb­rom a so zlatom, s meďou a so železom a s veľkým množs­tvom rúcha. Roz­deľte korisť od svojich ne­priateľov so svojimi brat­mi. Postavenie veľkého oltára.9 A vrátiac sa synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polo­vica po­kolenia Manas­sesov­ho od­išli od synov Iz­raelových zo Sila, ktoré je v Kananej­skej zemi, aby išli do zeme Gileáda, do zeme svoj­ho državia, v ktorej do­stali državie na roz­kaz Hos­podina, skr­ze Mojžiša. 10 A keď prišli do okolia Jor­dána, ktoré je v Kananej­skej zemi, po­stavili tam synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polo­vica po­kolenia Manas­sesov­ho ol­tár, nad Jor­dánom, ol­tár, veľký na podiv. 11 A synovia Iz­raelovi počuli vravieť, že hľa, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polo­vica po­kolenia Manas­sesov­ho vy­stavili ol­tár na­proti Kananej­skej zemi, v okolí Jor­dána, na strane synov Iz­raelových. 12 Keď to počuli synovia Iz­raelovi, shromaždili sa, celá obec synov Iz­raelových, do Síla, aby išli hore proti nim do boja. Posolstvo v Zajordánsku.13 A synovia Iz­raelovi po­slali k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polo­vici po­kolenia Manas­sesov­ho do zeme Gileáda Pin­chasa, syna Eleazára, kňaza, 14 a desať kniežat s ním, po jed­nom kniežati na dom otca zo všetkých desiatich pokolení Iz­raelových. A každý z nich bol hlavou domu ich ot­cov, tisícov Iz­raelových. 15 A keď prišli k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polo­vici po­kolenia Manas­sesov­ho do zeme Gileáda, hovorili s nimi a riek­li: 16 Tak­to hovoria synovia Izraelovi, celá obec Hos­podinova: Jaké je to pre­stúpenie, ktorého ste sa do­pus­tili proti Bohu Iz­raelov­mu, od­vrátiť sa dnes, aby s­te neišli za Hos­podinom, tým, že ste si vy­stavili ol­tár, aby ste sa dnes­ka sprotivili Hos­podinovi? 17 Či nám bolo ešte málo vykonať neprávosť p­ri mod­le Peora, od ktorej sme sa ne­očis­tili ani do tohoto dňa, a p­re ktorú bola p­rišla rana na obec Hos­podinovu? 18 A vy ste sa od­vrátili dnes, aby ste neišli za Hos­podinom. Nuž stane sa, keď ste sa vy dnes vzbúrili proti Hos­podinovi, že zajtra sa roz­hnevá na celú obec Iz­raelovu. 19 Ale ak vám je nečistou zem vášho državia, nože prej­dite do zeme državia Hos­podinov­ho, kde býva príbytok Hos­podinov, a vez­mite državie medzi na­mi, ale proti Hos­podinovi sa nebúr­te a nám sa ne­protiv­te staväjúc si ol­tár krome ol­tára Hos­podina, nášho Boha. 20 Lebo veď či nebolo tak, keď sa Achan, syn Zérachov, do­pus­til pre­stúpenia za­riek­nutou vecou, že bol hnev na celú obec Iz­raelovu? A on bol jediný človek, k­torý zhrešil, a nezomrel iba sám za svoju ne­právosť. Vysvetlenie o oltári.21 Na to od­povedali synovia Rúbenovi a synovia Gádovi jako aj polo­vica po­kolenia Manas­sesov­ho a hovorili s hlavami tisícov Iz­raelových: 22 Sil­ný Bôh, Bôh Hos­podin, áno, sil­ný Bôh, Bôh Hos­podin, on vie, a nech to vie aj Iz­rael. Ak s­me to učinili zo vzbury alebo ak z pre­stúpenia proti Hos­podinovi, v­tedy nech nás nezach­ráni tohoto dňa. 23 Po­staviť si ol­tár na­to, aby sme od­vrátiac sa ne­išli za Hos­podinom! A jest­li to bolo nato, aby sme na ňom obetovali zápal­nú obeť a obil­nú obeť a jest­li na­to, aby sme na ňom obetovali bit­né obeti po­koj­né, v­tedy nech vy­hľadá sám Hos­podin, 24 jest­li sme toho ne­učinili pre­to, že sme sa obávali tej­to veci po­vediac: Zaj­tra po­vedia vaši synovia našim synom a riek­nu: Čo vám do Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho? 25 Lebo veď Hos­podin dal hranicu medzi nás a medzi vás, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi, Jor­dán, vy nemáte dielu na Hos­podinovi. A vaši synovia spôsobia to, že sa naši synovia pre­stanú báť Hos­podina. 26 A pre­to sme riek­li: Nože si to spravme, po­stav­me si oltár, nie na zápal ani nie na bit­nú obeť, 27 ale nato, aby bol sved­kom medzi nami a medzi vami a medzi naším po­kolením po nás, aby s­me konali službu Hos­podinovu pred ním svojimi zápal­mi, svojimi bit­nými obeťami a svojimi po­koj­nými obeťami, aby ne­povedali vaši synovia zaj­tra našim synom: Ne­máte dielu na Hos­podinovi. 28 Pre­to sme riek­li: A bude, keby nám tak povedali alebo nášmu po­koleniu voľakedy v budúc­nos­ti, po­vieme: Vidz­te ol­tár, podob­ný ol­táru Hospodinovmu, ktorý učinili naši ot­covia, nie na zápal ani nie na bit­nú obeť, ale nato, aby bol sved­kom medzi nami a medzi vami. 29 Nech je to preč od nás, aby sme sa mali búriť proti Hos­podinovi a od­vrátiť sa dnes, aby sme neišli za Hos­podinom po­staviac si oltár na zápal, na obil­nú obeť a na bit­nú obeť krome ol­tára Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorý je pred jeho príbyt­kom. Potešenie a upokojenie.30 A keď počul Pin­chas, kňaz, a počuli kniežatá obce a hlavy tisícov Iz­raelových, ktorí boli s ním, slová, ktoré hovorili synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a synovia Manas­sesovi, ľúbilo sa im to. 31 A Pin­chas, syn Eleazára, kňaza, riekol synom Rúbenovým a synom Gádovým a synom Manas­sesovým: Dnes sme po­znali, že je medzi nami Hos­podin, keď ste sa nedopus­tili proti Hos­podinovi pre­stúpenia, vtedy ste vy­trh­li synov Iz­raelových z ruky Hos­podinovej. 32 A tak sa na­vrátil Pin­chas, syn Eleazára, kňaza, i kniežatá od synov Rúbenových a od synov Gádových zo zeme Gileáda do zeme Kanaána k synom Iz­raelovým a donies­li im od­poveď. 33 A ľúbilo sa to synom Iz­raelovým, a synovia Iz­raelovi dob­rorečili Bohu a už nevraveli o tom, že ísť hore proti nim do boja a zkaziť zem, v ktorej bývajú synovia Rúbenovi a synovia Gádovi. 34 A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi na­zvali ol­tár: Éd lebo v­raj on je svedkom medzi na­mi, že Hos­podin je Bôh.