Roháček › Józua › 2

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Vyzvedači do Jericha.1 A Jozua, syn Núnov, po­slal zo Šit­tíma dvoch mužov vy­zvedačov, taj­ne, po­vediac: Iďte a pre­hliad­nite zem i Jericho. A tak išli a prišli do domu ženy smil­nice, ktorej bolo meno Rachab a tam ľahli, aby prenocovali. 2 Ale bolo oznámené kráľovi Jericha, a povedali mu: Hľa, nejakí mužovia prišli sem vnoci zo synov Iz­raelových prešpehovať zem. 3 A kráľ Jericha po­slal k Rachabi a odkázal jej: Vy­veď tých mužov, ktorí prišli k tebe, ktorí vošli do tvoj­ho domu, lebo prišli na­to, aby prešpehovali celú zem. 4 A žena pojala tých dvoch mužov a skryla ich a po­vedala: Tak je, mužovia prišli ku mne, ale som ne­vedela, od­kiaľ sú. 5 A stalo sa o tom čase, keď mali zavrieť bránu, za tmy, že vy­šli mužovia. Ne­viem, kam išli tí mužovia. Hoňte ich rých­le, lebo ich ešte dostihnete. 6 Ale ona ich vy­vied­la hore na po­strešie a po­kryla ich ľanovými steb­lami, ktoré mala po­u­kladané na po­streší. 7 A vys­laní mužovia ich honili ces­tou ­smerom k Jordánu až ku brodom. A bránu za­vreli, hneď ako vy­šli tí, ktorí ich honili. 8 No, prv ako by si oni boli ľah­li spať, vy­šla ona k nim na po­strešie 9 a po­vedala mužom: Viem, že vám Hos­podin dal túto zem, a že váš strach padol na nás, a že z­malát­neli pred vami všet­ci obyvatelia zeme, ani čo by sa boli rozplynuli jako voda. 10 Lebo sme počuli o tom, že Hos­podin vy­sušil vody Rudého mora pred vami, keď ste vy­šli z Egyp­ta, jako aj o tom, čo ste učinili dvom amorej­ským kráľom, ktorí boli za Jor­dánom, Síchonovi a Ógovi, ktorých ste za­riek­li na ú­pl­nú záhubu a zničili. 11 Keď sme to počuli, ochab­lo naše srd­ce, ani čo by sa bolo rozlialo, ani nezostalo viacej v ni­kom ducha od­vahy pred vami, lebo len Hospodin, váš Bôh, je Bohom na nebesiach hore i na zemi dole. 12 A tak teraz mi pri­sahaj­te, prosím, na Hos­podina, pre­tože som učinila milo­sr­den­stvo s vami, a že aj vy učiníte milo­sr­den­stvo s domom môj­ho otca a dáte mi znamenie prav­dy 13 a za­chováte pri živote môj­ho otca i moju mat­ku i mojich bratov i moje ses­try a všet­ko, čo majú, a vy­trh­nete naše duše zo smr­ti. 14 A mužovia jej po­vedali: Náš život nech je za vás na sm­rť, ak ne­oz­námite tej­to našej veci, a bude, keď nám dá Hos­podin zem, že učiníme s tebou milo­sr­den­stvo a prav­du. 15 A spus­tila ich po po­v­raze cez oblok, lebo jej dom bol na múre hrad­by mesta, a bývala na hrad­be. 16 A po­vedala im: Iďte na vrch, aby sa ne­stret­li s vami tí, ktorí vás honia, a skrývaj­te sa tam tri dni, do­kiaľ sa nenav­rátia tí, ktorí vás honia, a po­tom poj­dete svojou ces­tou. 17 A mužovia jej po­vedali: Pros­tí budeme tej­to tvojej prísahy, ktorou si nás za­viazala, ak ne­učiníš tohoto: 18 Hľa, my prij­deme do zeme. Ten­to po­vrázok z nití z červca, dvak­rát fareb­ného, uviažeš na oblok, ktorým si nás spus­tila, a svoj­ho otca i svoju mat­ku a svojich bratov ako i celý dom svoj­ho otca shromaždíš k sebe do domu. 19 A bude, že ktokoľvek by vy­šiel von zo dverí tvoj­ho domu, toho krv bude na jeho hlavu, a my budeme bez viny, a zase krv každého, kto bude s tebou v dome, bude na našu hlavu, keby sa ho dot­kla niečia ruka. 20 A keď oznámiš túto našu vec, tiež budeme pros­tí od tvojej prísahy, ktorou si nás za­viazala. 21 Na to po­vedala: Nech je tak, ako ste riek­li. Po­tom ich pre­pus­tila, a išli, a uviazala po­vrázok z červ­ca, dvak­rát fareb­ného, na oblok. Návrat vyzvedačov.22 A oni odíduc prišli na vrch a zo­stali tam tri dni, do­kiaľ sa nenav­rátili tí, ktorí ich honili. A tí, ktorí ich honili, hľadali ich po všet­kých ces­tách, ale teda nenašli. 23 A tí dvaja mužovia sa vrátili a sišli s vr­chu a prej­dúc cez Jor­dán prišli k Jozu­ovi, synovi Núnov­mu, a poroz­právali mu všet­ko, čo sa im pri­hodilo. 24 A riek­li Jozu­ovi: Je is­té, že Hos­podin dal celú zem do našej ruky, jako aj že zmalát­neli všet­ci obyvatelia zeme pred na­mi.