Roháček › Józua › 9

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Obyvatelia Gibeona oklamú Izraela; nepýtali sa Hospodina.1 A stalo sa, keď to počuli všet­ci kráľovia, ktorí boli za Jor­dánom, na vr­choch i na nížinách, i na celom po­breží Veľkého mora na­proti Libanonu: hetej­ský, amorej­ský, kananej­ský, ferezej­ský, hevej­ský a jebuzej­ský, 2 že sob­rali sa do­ved­na bojovať s Jozu­om a s Iz­raelom jed­nomyseľne. 3 Ale obyvatelia Gibe­ona počujúc to, čo učinil Jozua Jerichu a mes­tu Haj, 4 učinili aj oni chyt­re. Lebo od­išli a vy­dávali sa za po­slov z ďaleka a vzali vet­ché vrecia na svojich po­slov i s­taré vetché kožice na víno, po­tr­hané a po­zaväzované, 5 i starú, zod­ranú obuv plátenú na svojich nohách i vet­ché rúcho zod­rané na sebe, i všetok chlieb ich po­travy na ces­tu bol suchý a zdrobený. 6 A tak odišli k Jozu­ovi do tábora v Gilgale a riek­li mu i mužovi Iz­raelov­mu: Prišli sme z ďalekej zeme, a tak teraz učiňte s nami sm­luvu. 7 A muž Iz­raelov riekol Hevejovi: Možno, že ty bývaš v mojom strede, jakože po­tom učiním s tebou sm­luvu? 8 Na to po­vedali Jozu­ovi: Sme tvoji služob­níci. A Jozua im riekol: Kto ste a od­kiaľ ste prišli? 9 A oni mu po­vedali: Tvoji služob­níci prišli z veľmi ďalekej zeme, pre meno Hos­podina, tvoj­ho Boha, lebo sme počuli jeho po­vesť i všet­ko to, čo učinil v Egyp­te, 10 i všet­ko to, čo učinil dvom kráľom Amoreja, ktorí boli za Jor­dánom, Síchonovi, kráľovi Chešbona, a Ógovi, kráľovi Bázana, ktorý býval v Aštaróte. 11 Pre­to nám po­vedali naši starší i všet­ci obyvatelia našej zeme a riek­li: Na­ber­te do svojej ruky po­travy na ces­tu a iďte im vús­trety a po­viete im: Sme vašimi služob­ník­mi, a tak teraz učiňte s nami sm­luvu. 12 Toď hľa, náš chlieb! Tep­lý sme si ho vzali zo svojich domov na ces­tu toho dňa, keď sme vy­šli, aby sme išli k vám, a teraz hľa, je už suchý a je pod­robený. 13 A toto sú kožice na víno, ktoré sme boli na­pl­nili nové, a hľa, už sú do­tr­hané. A toto naše rúcho a naša obuv, zo­draly sa od ces­ty, veľmi dl­hej. 14 A mužovia vzali z ich po­travy a ne­opýtali sa úst Hos­podinových. 15 A Jozua učinil s nimi pokoj a uzav­rel s nimi sm­luvu, že ich za­chová pri živote a pri­sahali im aj kniežatá ob­ce. Pohanskí Gibeonci v strede Izraelovom.16 A stalo sa po troch dňoch, po tom, čo spravili s nimi sm­luvu, že počuli, že sú z blízka neho, Izraela, a že bývajú v jeho strede. 17 A synovia Iz­raelovi sa rušali a prišli k ich mes­tám, tretieho dňa. A ich mes­tá boly Gibeon, Kefíra, Beerót a Kir­jat-jearím. 18 Ale ich ne­pobili synovia Iz­raelovi, lebo im pri­sahali kniežatá obce na Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho, a pre­to re­ptala celá obec proti kniežatám. 19 A riek­ly všet­ky kniežatá celej ob­ci: My sme im pri­sahali na Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho, a pre­to sa ich teraz ne­môžeme dot­knúť. 20 Toto im urobíme a necháme ich žiť, aby nebolo na nás hnevu pre prísahu, ktorú sme im pri­sahali. 21 A tak im po­vedaly kniežatá: Nech žijú. A rúbali drevo a nosili vodu celej ob­ci, tak ako im vraveli kniežatá. 22 A Jozua ich po­volal, hovoril im a riekol: Prečo ste nás preľs­tili hovoriac: Sme veľmi ďalekí od vás, a vy hľa, bývate v našom strede. 23 Pre­to teraz zlorečení ste, a vždy bude z vás sluha, a budú takí, ktorí rúbu drevo a nosia vodu domu môj­ho Boha. 24 A oni odpovedali Jozu­ovi a riek­li: Pre­to, lebo s is­totou bolo oznámené tvojim služob­níkom to, čo pri­kázal Hos­podin, tvoj Bôh, Mojžišovi, svoj­mu služob­níkovi, dať vám celú túto zem a za­hladiť všet­kých obyvateľov zeme zp­red vašej tváre, pre­to sme sa veľmi báli pred vami o svoje životy, a tak sme vy­konali túto vec. 25 A teraz hľa, sme v tvojej ruke; tak ako je dob­ré a jako spraved­livé v tvojich očiach nám učiniť, učiň. 26 A učinil im tak a vy­tr­hol ich z ruky synov Iz­raelových, a ne­pobili ich. 27 A Jozua ich dal toho dňa, aby rúbali drevo a nosili vodu obci a ol­táru Hos­podinov­mu, a robia to až do tohoto dňa, na mies­to, ktoré kedy vyvolil Hospodin.