Roháček › 2. Samuelova › 12

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Nátanovo podobenstvo.1 Pre­to po­slal Hos­podin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k ne­mu, po­vedal mu: Dvaja mužovia boli v jed­nom mes­te. Jeden bol bohatý a druhý chudob­ný. 2 Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho. 3 Chudob­ný ne­mal ničoho krome jed­nej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rá­stla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jed­la z jeho kusa chleba, pila z jeho po­hára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra. 4 No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pre­tože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pri­pravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k ne­mu, vzal ovečku chudob­ného človeka a pri­pravil ju mužovi, ktorý prišiel k ne­mu. 5 Vtedy sa veľmi roz­hneval Dávid na človeka a po­vedal Nátanovi: Jako že žije Hos­podin, synom smr­ti je muž, ktorý to urobil! 6 A ovcu na­hradí št­vor­násob­ne pre­to, že vy­konal takú vec a pre­tože ne­mal ľútos­ti. 7 Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Ja som ťa po­mazal za kráľa nad Iz­raelom a ja som ťa vy­tr­hol z ruky Sau­lovej. 8 A dal som ti dom tvoj­ho pána i ženy tvoj­ho pána do tvoj­ho lona a dal som ti aj dom Iz­raelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pri­dal to i to. 9 Prečo si tedy opo­vrh­nul slovom Hos­podinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetej­ského si za­bil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si za­vraždil mečom synov Am­monových. 10 Pre­to teraz ne­uh­ne meč z tvoj­ho domu až na veky, pre­tože si mnou opo­vr­hol a vzal si ženu Uriáša Hetej­ského, aby ti bola ženou. 11 Tak­to hovorí Hos­podin: Hľa, ja vzbudím proti tebe zlé z tvoj­ho domu a vez­mem tvoje ženy pred tvojimi očima a dám ich tvojmu blížnemu, a bude ležať s tvojimi ženami pred očima tohoto sl­n­ca. 12 Lebo ty si to urobil taj­ne, ale ja učiním túto vec pred celým Iz­raelom a pred sl­n­com. 13 Vtedy po­vedal Dávid Nátanovi: Zhrešil som Hos­podinovi. A Nátan riekol Dávidovi: Aj Hos­podin preniesol tvoj hriech, nezom­rieš. 14 Ale pre­to, že si dal tou vecou ne­priateľom Hos­podinovým príčinu, aby sa rúhali, pre­to i syn, ktorý sa ti narodil, is­tot­ne zo­mrie. O smrti dieťaťa.15 Po­tom od­išiel Nátan do svoj­ho domu. A Hos­podin ranil dieťa, ktoré porodila žena Uriášova Dávidovi, takže ťažko onemoc­nelo. 16 A Dávid hľadal Boha p­rosiac za chlap­ca a pos­til sa, vošiel a ležal cez noc na zemi. 17 Po­tom p­rišli starší jeho domu a zastali nad ním, aby ho zo­dvih­li so zeme, ale nech­cel vs­tať ani nejedol s nimi chleba. 18 A stalo sa sied­meho dňa, že zo­mrelo dieťa. A služob­níci Dávidovi sa báli oznámiť mu, že dieťa zo­mrelo, lebo vraveli: Hľa, keď vtedy, do­kiaľ ešte žilo dieťa, keď sme mu hovorili, ne­pos­lúchol nášho hlasu, jakože mu máme po­vedať teraz, že zo­mrelo dieťa, aby vykonal voľačo zlé? 19 Ale keď videl Dávid, že si jeho služob­níci pošuškávajú čosi, porozumel, že zo­mrelo dieťa. A Dávid riekol svojim služob­níkom: Či azda zo­mrelo dieťa? A po­vedali: Zo­mrelo. 20 Vtedy vstal Dávid so zeme a umyl sa a po­mazal sa a pre­menil svoje rúcho a voj­dúc do domu Hos­podinov­ho klaňal sa. A keď potom zase vošiel do svoj­ho domu, pýtal si jesť, a keď mu pred­ložili chlieb, jedol. 21 Vtedy mu po­vedali jeho služob­níci: Jaká je to vec, ktorú si učinil? Pre dieťa, dokiaľ ešte žilo, si sa pos­til a plakal si, a teraz, keď zo­mrelo dieťa, si vstal a jedol si chlieb? 22 A riekol: Do­kiaľ ešte žilo dieťa, pos­til som sa a plakal som, lebo som po­vedal: Kto vie? Možno, že sa Hos­podin zmiluje nado mnou, a dieťa bude žiť. 23 Ale teraz, keď zo­mrelo, načo by som sa ešte postil? Či ho azda môžem ešte vrátiť? Ja poj­dem za ním, ale ono sa ne­vráti ku mne. Narodenie Šalamúnovo.24 Po­tom po­tešil Dávid Bat-šebu, svoju ženu, a vošiel k nej a ležal s ňou. A porodila mu syna, a na­zval jeho meno Šalamún. A Hos­podin ho miloval. 25 A po­slal s­lovo po prorokovi Nátanovi, k­torý nazval jeho meno Jedid­ja, pre Hos­podina. Dobytie mesta Rabby.26 A Joáb bojoval proti Rab­be synov Am­monových a zau­jal kráľov­ské mes­to. 27 Po­tom po­slal Joáb po­slov k Dávidovi a po­vedal: Bojoval som proti Rab­be aj som zau­jal mes­to vôd. 28 Pre­to teraz sober ostatok ľudu a polož sa táborom proti mes­tu a zauj­mi ho, aby som nezau­jal mes­ta ja, a bolo by nad ním menované moje meno. 29 Vtedy sob­ral Dávid všetok ľud a od­išiel do Rab­by a bojoval proti nemu a zau­jal ho. 30 A vzal korunu ich kráľa s jeho hlavy, ktorá vážila hriv­nu zlata a mala vrubené drahé kamene, a bola položená na hlavu Dávidovi. A koris­ti toho mes­ta vy­niesol veľmi mnoho. 31 A ľud, ktorý bol v ňom, vy­viedol a po­stavil ho do píly a ku strojom, režúcim železo, a k želez­ným sekerám a dal ich za­viesť do tehel­ní. A tak učinil všet­kým mes­tám synov Am­monových. Po­tom sa na­vrátil Dávid i všetok ľud do Jeruzalema.