Roháček › 2. Samuelova › 22

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Pieseň Dávidova.1 A Dávid hovoril Hos­podinovi slová tej­to pies­ne v deň, v ktorý ho vy­trh­nul Hos­podin z ruky všet­kých jeho ne­priateľov i z ruky Sau­la, 2 a riekol: Hos­podin je mojou skalou a mojím hradom a je mi mojím vy­sloboditeľom, 3 je Bohom mojej skaly, ku ktorému sa utiekam, mojím štítom, rohom môj­ho spasenia mojou vy­sokou pev­nosťou a mojím útočišťom. Môj Spasiteľu, za­chraňuješ ma od ukrut­nos­ti. 4 Na veleslávneho som volal Hos­podina, a bol som za­chránený od svojich ne­priateľov. 5 Lebo ma boly ob­kľúčily vl­nobitia smr­ti; po­toky beliála ma boly predesily; 6 po­v­razy ríše mŕt­vych ma boly obňaly; boly ma nadišly osíd­la smr­ti. 7 Vo svojej úz­kos­ti som vzýval Hos­podina a volal som na svoj­ho Boha. Uslyšal môj hlas zo svoj­ho chrámu, a moje volanie o po­moc p­rišlo do jeho uší. 8 Vtedy sa po­hla a za­trias­la zem; zá­klady nebies sa chvely od strachu a po­hybovaly sa, lebo horel hnevom. 9 Dym vy­stupoval jeho no­z­drami, a oheň z jeho úst trávil, takže sa uhlie zanietilo od neho. 10 Na­klonil nebesia a sos­túpil, a mrákava bola pod jeho nohami; 11 vy­sadol na cheruba a letel a ukázal sa na krýd­lach vet­ra. 12 Po­stavil tmu vôkol seba jako nejaké stány, hromadu vôd, hus­té ob­laky vy­soké. 13 Od bles­ku pred ním roz­nietilo sa uhlie ohňa. 14 Hos­podin hr­mel z nebies, a Naj­vyšší vydal svoj hlas. 15 Po­slal s­voje strely a rozoh­nal ich, blesk hromu, a podesil ich. 16 A ukázaly sa riečištia mora; od­kryly sa zá­klady okruhu sveta, pre že­hranie Hos­podinovo, od dychu ducha jeho noz­dier. 17 Vy­strel rameno z výsos­ti, po­chytil ma, vy­tiahol ma z velikých vôd. 18 Vy­tr­hol ma z moci môjho sil­ného ne­priateľa, z moci tých, ktorí ma nenávideli, lebo boli moc­nejší ako ja. 19 Prišli na mňa v deň môj­ho nešťas­tia, ale Hos­podin mi bol oporou 20 a vy­viedol ma na prie­s­trans­tvo, vy­tr­hol ma, lebo má vo mne záľubu. 21 Hos­podin mi od­platil podľa mojej spraved­livos­ti, vrátil mi podľa čis­toty mojich rúk. 22 Lebo som os­tríhal ces­ty Hos­podinove a nedopus­til som sa tej bez­božnos­ti, aby som bol od­išiel od svoj­ho Boha. 23 Lebo všet­ky jeho súdy sú predo mnou, ani som ne­uh­nul od ni­ktorého z jeho ustanovení. 24 A bol som mu bez úhony a vy­stríhal som sa svojej ne­právos­ti. 25 A tak mi za­platil Hos­podin podľa mojej spraved­livos­ti, podľa mojej čis­toty pred jeho očima. 26 So zbožným si zbožný; s udat­ným bez­úhon­ným si bez­úhon­ný; 27 s čis­tým si čis­tý, a s pre­mršteným si pre­vrátený. 28 A po­kor­ný ľud s­trápený zachrániš; ale tvoje oči hľadia na vy­sokomyseľných, aby si ich ponížil. 29 Lebo ty si mojou sviecou Hos­podine. A Hos­podin jas­ne os­vecuje moju tmu. 30 Lebo v tebe som pre­beh­nul voj­skom. Vo svojom Bohu som pre­skočil múr. 31 Ces­ta sil­ného Boha je bez­úhon­ná. Reč Hos­podinova je čis­tá a do­kázaná sťa zlato v oh­ni. On je štítom všet­kým, ktorí sa utiekajú k ne­mu. 32 Lebo k­de kto je sil­ným Bohom krome Hos­podina, a kto je skalou mimo nášho Boha?! 33 Sil­ný Bôh je mojou pev­nosťou a silou. Úp­rim­ného vodí svojou ces­tou. 34 Robí jeho nohy podob­nými nohám jelenice, a po­stavuje ma na mojich výšinách. 35 Moje ruky učí boju; a moje ramená lámu aj oceľové lučište. 36 Dal si mi štít svoj­ho spasenia, a tvoja blaho­sklon­nosť ma zveličuje. 37 Rozšíril si podo mnou môj krok, a moje člen­ky sa neh­ly. 38 Honil som svojich ne­priateľov a za­hladil som ich ani som sa ne­vrátil, až som im urobil koniec. 39 Docela som ich zničil a porazil som ich tak, že ne­povs­tanú, a pad­li pod moje nohy. 40 Pre­pasovával si ma silou do boja; zo­hol si podo mňa tých, ktorí po­vs­távali proti mne. 41 Mojich ne­priateľov si mi dal, aby som im stupil na šiju, tých, ktorí ma nenávideli, aby som ich vy­plienil. 42 Ob­zerali sa, ale nebolo spomoc­níka; volali k Hos­podinovi, ale sa im ne­oz­val. 43 Ro­zdr­vil som ich tak, že boli jako prach zeme, zdep­tal som ich ako blato ulice a rozšliapal som ich. 44 Vy­slobodil si ma zo svárov môj­ho ľudu, strážil si ma, aby som bol hlavou národom; ľud, k­torého som ne­znal, mi slúži. 45 Synovia cudzieho národa sa mi lichot­ne koria. Len čo počuli chýr o mne, po­slúchajú ma. 46 Synovia cudzieho národa vädnú ­strachom a trasúci sa p­richádzajú zo svojich miest za­vrených. 47 Žije Hos­podin, a nech je požehnaná moja skala, a nech je vy­výšený Bôh skaly môj­ho spasenia! 48 Sil­ný Bôh je to, ktorý mi dáva po­mstu a pod­maňuje národy podo mňa; 49 vy­vodí ma z moci mojich ne­priateľov. A po­vyšuješ ma nad tých, ktorí po­vs­távajú proti mne. Vy­tr­hol si ma, z­nova a znova, z moci ukrutného človeka. 50 Pre­to ťa budem chváliť, ó, Hos­podine, medzi národami, a tvoj­mu menu budem spievať žal­my. 51 Dáva veľké spasenie svoj­mu kráľovi a činí milosť svoj­mu po­mazanému, Dávidovi, a jeho semenu, až na veky.