Roháček › 2. Samuelova › 18

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dávid prikazuje o Absalomovi.1 A Dávid spočítal ľud, ktorý bol s ním, a ustanovil nad nimi tisíc­nikov a stot­níkov. 2 A Dávid od­dal tretinu ľudu do ruky Joábovej, tretinu do ruky Abišaja, syna Ceruje, brata Joábov­ho a tretinu do ruky It­taja Gitťan­ského. A kráľ po­vedal ľudu: I ja sám poj­dem s vami von do boja. 3 Ale ľud po­vedal: Ne­poj­deš! Lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať; ani keby nás zo­mrela polo­vica, nebudú na nás veľmi dbať; lebo teraz si ty jako nás desať tisíc. A tak teraz bude dob­re, keď nám budeš z mes­ta na po­moc. 4 Na to im riekol kráľ: Učiním to, čo sa vám vidí za dob­ré. Pre­to sa po­stavil kráľ ku bráne, a všetok ľud vy­šiel po stách a po tisícoch. 5 A kráľ pri­kázal Joábovi, Abišajovi a It­tajovi a riekol: Še­tr­ne mi zachádzaj­te so synom Ab­salomom. A počul všetok ľud, keď pri­kazoval kráľ všet­kým veliteľom o Ab­salomovi. Porážka Izraelova.6 A tak vy­šiel ľud do poľa proti Iz­raelovi. A bit­ka bola v lese Ef­rai­movom. 7 A bol tam porazený ľud Iz­raelov od služob­níkov Dávidových. A bola to tam veľká porážka toho dňa. Pad­lo ich dvadsať tisíc. 8 Lebo sa tam rozšírila bit­ka po celej tej krajine, a viacerých z ľudu strávil les, ako bolo tých, ktorých strávil meč toho dňa. Smrť Absalomova.9 A pri­hodilo sa, že sa stretol Ab­salom so služob­ník­mi Dávidovými. A Ab­salom jaz­dil na mulici, a keď podišla mulica pod hus­té konáre toho veľkého duba, za­chytila sa jeho hlava na dube, takže visel medzi nebom a medzi zemou, a mulica, ktorá bola pod ním, bežala ďalej. 10 Keď to videl ktorýsi muž, oznámil to Joábovi a riekol: Hľa, videl som Ab­saloma visieť na dube. 11 A Joáb po­vedal mužovi, ktorý mu to oznámil: Hľa, videl si a prečo si ho tam ne­srazil na zem? A na mne by bolo bývalo, aby som ti dal desať šek­lov striebra a jeden pás. 12 Ale človek odpovedal Joábovi: A čo by som ja h­neď tu mal čítať tisíc strieb­ra na svojich rukách, ne­vy­strel by som svojej ruky na syna kráľov­ho, lebo veď sme počuli na vlast­né uši, že ti pri­kázal kráľ aj Abišajovi aj It­tajovi po­vediac: Maj­te mi všet­ci po­zor na syna, na Ab­saloma! 13 Alebo keby som vy­konal niečo proti jeho duši klam­stvom - a ni­ktorá vec sa nezatají pred kráľom -, ty by si sa po­stavil stranou. 14 Na to po­vedal Joáb: Nebudem sa takto s tebou baviť! A vez­múc tri kopije do svojej ruky vrazil ich do srd­ca Ab­salomov­ho, ktorý ešte žil pro­stred duba. 15 A ob­stúpili desiati mláden­ci, ktorí nosili zbraň Joábovu, a bili Ab­saloma, a tak ho za­bili. Boj zastavený.16 Po­tom h­neď zatrúbil Joáb na trúbu, a ľud sa vrátil od honenia Iz­raela, lebo Joáb šet­ril ľud. 17 A vez­múc Ab­saloma hodili ho v lese do tej veľkej jamy a na­snášali na neho veľmi veľkú hromadu kamenia. A celý Iz­rael utekal, každý do svoj­ho stánu. 18 A Ab­salom bol vzal a po­stavil si za svoj­ho života pamät­ný stĺp, ktorý je v doline kráľovej, lebo po­vedal: Ne­mám syna, aby za­choval pamäť môj­ho mena. Pre­to na­zval stĺp po svojom mene, a tak sa volá čias­t­kou Ab­salomovou až do tohoto dňa. Zvestovia o smrti Absalomovej.19 A Achimaac, syn Cádokov, po­vedal: Do­voľ, prosím, žeby som bežal a zves­toval kráľovi radost­nú zvesť, že ho vy­súdil Hos­podin z ruky jeho ne­priateľov. 20 Ale Joáb mu po­vedal: Nebol by si dnes po­slom, ktorý zves­tuje radost­nú zvesť; budeš zves­tovať v iný deň, ale dnes nebudeš zves­tovať, pre­tože zo­mrel syn kráľov. 21 Po­tom po­vedal Joáb Kúšimu: Idi, oznám kráľovi, čo si videl. A Kúši sa po­klonil Joábovi a bežal. 22 A Achimaac, syn Cádokov, po­vedal ešte raz Joábovi: A nech už je, čo chce, do­voľ, prosím, nech i ja bežím za Kúšim! A Joáb po­vedal: Načo by si ty bežal, môj synu, keď ne­máš dob­rej zves­ti, ktorá by našla odmenu? 23 A nech už je, čo ch­ce, po­vedal, pobežím. A riekol mu: Tedy bež: A Achimaac bežal ces­tou roviny a pred­behol Kúšiho. 24 A Dávid sedel medzi dvoma bránami. A po­zorujúci strážca od­išiel na po­strešie brány, na múr, a keď po­z­dvih­nul svoje oči, videl, že hľa, nejaký muž beží samot­ný. 25 Vtedy za­volal po­zorujúci strážca a oznámil to kráľovi. A kráľ po­vedal: Ak je sám, vtedy je dobrá zvesť v jeho ús­tach. A človek prichádzal bližšie a bližšie. 26 Po­tom videl po­zorujúci strážca iného muža bežať. A po­zorujúci strážca za­volal na brán­neho a riekol: Hľa, zase beží nejaký muž samot­ný! A kráľ po­vedal: I ten ne­sie dob­rú zvesť. 27 A po­zorujúci strážca po­vedal: Vidím beh pr­vého jako beh Achimaaca, syna Cádokov­ho. Na to po­vedal kráľ: To je dob­rý človek a ide s dob­rou zvesťou. 28 Po­tom za­volal Achimaac a riekol kráľovi: Po­koj ti! A po­klonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi a riekol: Požeh­naný Hos­podin, tvoj Bôh, ktorý za­vrel do tvojej ruky mužov, ktorí po­z­dvih­li svoju ruku na môj­ho pána kráľa! 29 A kráľ po­vedal: Či po­koj môj­mu synovi Ab­salomovi? A Achimaac odpovedal: Videl som veľký shon, keď po­sielal Joáb služob­níka kráľov­ho, i mňa, tvojho služob­níka, ale ne­viem, čo bolo. 30 A kráľ po­vedal: Od­stúp, po­stav sa tam­to! A od­stúpil a stál. 31 A tu hľa, prišiel Kúši. A Kúši po­vedal: Dob­rá zvesť sa zves­tuje môj­mu pánu kráľovi, lebo ťa dnes vy­súdil Hos­podin z ruky všet­kých tých, ktorí boli po­vs­tali proti tebe. 32 A kráľ po­vedal Kúšimu: Či po­koj môj­mu synovi Ab­salomovi? A Kúši odpovedal: Nech sú jako syn k­ráľov nepriatelia môj­ho pána kráľa i všet­ci, ktorí po­vs­tali proti tebe na zlé! 33 Vtedy sa vzrušil kráľ a vy­j­dúc do hor­nej siene na bráne plakal a idúc tak­to hovoril: Môj synu, Ab­salome, môj synu, môj synu, Ab­salome! Ó, keby som ja bol zo­mrel na­mies­to teba, Ab­salome! Môj synu, môj synu!