Roháček › 2. Samuelova › 16

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Mefibóšet osočený u Dávida.1 A keď popošiel Dávid trochu s temena vrchu, tu hľa, Cíba, sluha Mefibóšetov, išiel oproti nemu vedúc so sebou dvoch osed­laných oslov a na nich dve­sto chlebov a sto sväz­kov sušeného hroz­na, sto hrúd let­ného ovocia, dat­lí a fíkov, a kožica vína. 2 A kráľ po­vedal Cíbovi: Načo ti je toto? A Cíba odpovedal: Osli sú pre dom kráľov jaz­diť na nich a chlieb a ovocie, aby jed­li služob­níci, a víno aby sa na­pil, kto by zomd­lel na púšti. 3 A zase povedal kráľ: A kde je syn tvoj­ho pána? A Cíba odpovedal kráľovi: Hľa, zo­stal v Jeruzaleme, lebo po­vedal: Dnes mi na­vrátia, dom Iz­raelov, kráľov­stvo môj­ho ot­ca. 4 Na to po­vedal kráľ Cíbovi: Hľa, tvoje je všet­ko, čo mal Mefibóšet. A Cíba po­vedal: Klaniam sa. Nech aj inokedy najdem milosť v tvojich očiach, môj pán kráľ! Šimei zlorečí Dávidovi.5 A keď prišiel kráľ Dávid až po Bachúrim, tu hľa, vy­šiel od­tiaľ nejaký muž z rodiny domu Sau­lov­ho, ktorému bolo meno Šimei, syn Géru, vy­chádzal po­zvoľna a zlorečil. 6 A hádzal kamene do Dávida jako aj do všet­kých služob­níkov kráľa Dávida, hoc i všetok ľud i všet­ci udat­ní mužovia boli po jeho pravej i po jeho ľavej strane. 7 A tak­to hovoril Šimei, keď zlorečil: Vy­j­di, vy­j­di, mužu kr­vi! A mužu beliála! 8 Hos­podin ob­rátil na teba všet­ku krv domu Sau­lov­ho, na ktorého mies­te si kraľoval. Ale Hos­podin dal kráľov­stvo do ruky Ab­saloma, tvoj­ho syna. A hľa, zapadol si vo svojej vlast­nej zlobe, lebo si mužom kr­vi! 9 A Abišaj, syn Ceruje, po­vedal kráľovi: Načo má zlorečiť ten­to mŕt­vy pes môj­mu pánu kráľovi? Do­voľ, prosím, žeby som ta išiel a zoťal mu hlavu! 10 Ale kráľ po­vedal: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje? Že zlorečí? A keď mu Hos­podin po­vedal: Zloreč Dávidovi! nuž ktože po­vie: Prečo tak robíš? 11 A po­tom po­vedal Dávid Abišajovi a všet­kým svojim služob­níkom: Hľa, môj syn, ktorý pošiel z môj­ho života, hľadá moju dušu, o čo skôr môže potom syn Jeminiho! Nechaj­te ho, nech zlorečí, lebo Hos­podin mu to kázal. 12 Možno, že Hos­podin po­hliad­ne na moju kriv­du a že mi od­platí Hos­podin dob­rým za jeho zlorečenie tohoto dňa. 13 A tak išiel Dávid a jeho mužovia ces­tou. A Šimei išiel po stráni vr­chu, po boku na­proti ne­mu, idúc a zlorečiac a hádzal kamene na­proti nemu a vr­hal prach. 14 A tak prišiel kráľ i všetok ľud, ktorý bol s ním, do Ajefíma, a od­počinuli si tam. Chúšai pred Absalomom.15 A Ab­salom a všetok ľud, mužovia Iz­raelovi, prišli do Jeruzalema, a Achitofel s ním. 16 A stalo sa, keď prišiel Chúšai Arechit­ský, priateľ Dávidov, k Ab­salomovi, že po­vedal Chúšai Ab­salomovi: Nech žije kráľ! Nech žije kráľ! 17 A Ab­salom po­vedal Chúšai­mu: Či je toto tvoja lás­ka a vďaka voči tvoj­mu priateľovi? Prečo si ne­išiel so svojím priateľom? 18 A Chúšai odpovedal Ab­salomovi: Nie, ale koho vy­volil Hos­podin a ten­to ľud i všet­ci mužovia Iz­raelovi, toho budem a s tým ostanem. 19 A po druhé, komuže to ja budem slúžiť? Či nebudem slúžiť pred jeho synom? Ako som slúžil pred tvojím ot­com, tak a taký budem aj pred tebou. 20 Po­tom po­vedal Ab­salom Achitofelovi: Nože poraďte, čo máme robiť! Absalom poškvrní ženiny Dávidove.21 A Achitofel po­vedal Ab­salomovi: Voj­di k ženinám svoj­ho ot­ca, ktoré zanechal, aby do­zeraly na dom, a počuje celý Iz­rael, že si sa zošk­livil svoj­mu ot­covi, vtedy zo­sil­nejú ruky všet­kých, ktorí sú s tebou. 22 A tak roz­tiah­li Ab­salomovi stán na po­streší paláca, a Ab­salom vošiel k ženinám svoj­ho otca pred očami celého Iz­raela. 23 A rada Achitofelova, ktorý radil v tých dňoch, bola taká, jako keby sa nie­kto bol pýtal na slovo Boha, taká bola každá rada Achitofelova jako u Dávida tak aj u Ab­saloma.