Roháček › 2. Samuelova › 3

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Synovia Dávidovi.1 A voj­na trvala dlho medzi domom Sau­lovým a medzi domom Dávidovým. Ale Dávid moc­nel vše viac a viac, a dom Sau­lov slab­nul viac a viac. 2 A Dávidovi sa narodili synovia v Heb­rone, z ktorých jeho pr­vorodený bol Am­non, syn Achinoami Jez­reel­skej, 3 a jeho druhý bol Kileáb, syn Abigaili, p­red­tým ženy Nábala Kar­mel­ského; tretí bol Absalom, syn Maachy, dcéry Tal­maja, kráľa Gešúra; 4 štvr­tý bol Adoniáš, syn Chag­gity, piaty Šefatiáš, syn Abitály, 5 a šies­ty bol Jitream, syn Egly, ženy Dávidovej. Tí sa narodili Dávidovi v Heb­rone. Abner opustí Iš-bóšeta pre Ricpu.6 A stalo sa, keď bola voj­na medzi domom Sau­lovým a medzi domom Dávidovým, že sa Ab­ner moc­ne za­stával domu Sau­lov­ho. 7 Ale Saul mal ženinu, ktorej bolo meno Ric­pa, dcéra Aj­ju. A Iš-bóšet povedal Ab­nerovi: Prečo si vošiel k ženine môj­ho ot­ca? 8 A Ab­ner sa veľmi na­hneval pre slová Iš-bóšeta a po­vedal: A či som ja azda psia hlava, ktorá je za Júdu? Dnes činím milo­sr­den­stvo s domom Sau­la, tvoj­ho ot­ca, proti jeho bratom a proti jeho priateľovi a nedal som, aby si sa našiel v ruke Dávidovej, a ty dnes vy­hľadávaš na mne ne­právosť tej ženy? 9 Tak nech učiní Bôh Ab­nerovi a tak nech pri­dá, že jako pri­sahal Hos­podin Dávidovi, tak mu aj istotne urobím, 10 aby preniesol kráľov­stvo preč od domu Sau­lov­ho a aby po­stavil trón Dávidov nad Iz­raelom a nad Júdom od Dána až po Bér-šebu. 11 A ne­mohol viacej od­povedať Ab­nerovi ani slova, pre­tože sa ho bál. Abner vyjednáva s Dávidom.12 A Ab­ner po­slal po­slov k Dávidovi hneď na mies­te s od­kazom: Komuže pat­rí zem? A tiež aby po­vedali: Učiň so mnou svoju sm­luvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, aby som ob­rátil k tebe celého Iz­raela. 13 A Dávid odpovedal: Dob­re, ja učiním s tebou sm­luvu, len jed­nu vec žiadam od teba, a to, aby si ne­uvidel mojej tvári, krome ak prv do­vedieš Míchaľ, dcéru Sau­lovu, keď prij­deš, aby si videl moju tvár. 14 A Dávid po­slal po­slov k Iš-bóšetovi, synovi Sau­lov­mu, aby mu riekli: Daj mi moju ženu Míchaľ, ktorú som si za­snúbil za sto ne­ob­riezok Filištínov. 15 A Iš-bóšet po­slal a vzal ju od muža, od Pal­tiela, syna Lai­šov­ho. 16 A jej muž išiel s ňou, a išiel plačúci za ňou až po Bachúrim. A Ab­ner mu po­vedal: Idi, vráť sa! A vrátil sa. 17 A Ab­ner hovoril so staršími Iz­raelovými a riekol: Už dáv­no hľadáte Dávida, aby bol kráľom nad vami. 18 A tak teraz to vykonajte. Lebo Hos­podin po­vedal o Dávidovi: Rukou Dávida, svoj­ho služob­níka, za­chránim svoj ľud Iz­raela vy­trh­núc ho z ruky Filištínov ako i z ruky všet­kých jeho ne­priateľov. 19 A Ab­ner hovoril aj v uši Ben­jamina. A po­tom od­išiel Ab­ner, aby hovoril aj v uši Dávida v Heb­rone, všet­ko, čo sa videlo za dob­ré Iz­raelovi a celému domu Ben­jaminov­mu. 20 Tak prišiel Ab­ner k Dávidovi do Heb­rona a s ním dvad­sať mužov. A Dávid učinil Ab­nerovi a mužom, ktorí boli s ním, hos­tinu. 21 A Ab­ner po­vedal Dávidovi: Vstanem a poj­dem a shromaždím k svoj­mu pánovi kráľovi celého Iz­raela, a učinia s tebou sm­luvu, a budeš kraľovať nad všet­kým, čo si žiada tvoja duša. A tak pre­pus­til Dávid Ab­nera, a od­išiel v po­koji. Joáb úkladne zabije Abnera.22 A tu hľa, h­neď za tým prišli služobníci Dávidovi, i Joáb prišiel, od porážky lupičov, a do­pravili so sebou veľkú korisť. Ale Ab­nera už nebolo s Dávidom v Heb­rone, lebo ho pre­pus­til, a od­išiel v po­koji. 23 A tedy Joáb i všet­ko voj­sko, ktoré bolo s ním, prišli. A oznámili Joábovi a riek­li: Prišiel Ab­ner, syn Nérov, ku kráľovi, a pre­pus­til ho, a od­išiel v po­koji. 24 Po­tom prišiel Joáb ku kráľovi a po­vedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Ab­ner, prečo si ho pre­pus­til, aby zase od­išiel? 25 Veď znáš Ab­nera, syna Nérov­ho. Lebo prišiel na to, aby ťa pod­viedol a aby zvedel tvoje vy­chádzanie a tvoje vchádzanie ako aj aby zvedel všet­ko, čo robíš. 26 A keď vy­šiel Joáb od Dávida, po­slal po­slov za Ab­nerom, ktorí ho vrátili a do­vied­li od cis­ter­ny Síra. Ale Dávid ne­vedel o tom. 27 A keď sa na­vrátil Ab­ner do Heb­rona, za­viedol ho Joáb do ú­strania, do­pro­stred brány, aby s ním po­taj­me hovoril, a tam ho uderil do brucha, a zo­mrel, za krv Azaela, jeho brata. 28 Keď to potom počul Dávid, riekol: Bez viny som i ja i moje kráľov­stvo pred Hos­podinom až na veky na krvi Ab­nera, syna Nérov­ho. 29 Nech prij­de jeho krv na hlavu Joábovu a na celý dom jeho ot­ca, ani nech nie je vy­ťatý z domu Joábov­ho tr­piaci na tok semena ani malomoc­ný ani chodiaci o palici ani ten, kto by padol od meča, ani tr­piaci nedos­tat­kom chleba. 30 A tak Joáb a Abišaj, jeho brat, za­vraždili Ab­nera pre­to, že za­bil Azaela, ich brata, v Gibe­one v boji. Dávid žiali za Abnerom.31 A Dávid riekol Joábovi a všet­kému ľudu, ktorý bol s ním: Roz­trh­nite svoje rúcha a opášte sa vrecovinou a smúťte pred Ab­nerom! A kráľ Dávid išiel za márami. 32 A tak po­chovali Ab­nera v Heb­rone. A kráľ po­z­dvihol svoj hlas a plakal nad hrobom Ab­nerovým a plakal i všetok ľud. 33 A kráľ trúch­liac za Ab­nerom po­vedal: Či tak mal zo­mrieť Ab­ner, ako zomiera blázon? 34 Tvoje ruky neboly poviazané, a tvoje nohy neboly sov­rené medenými putami. Tak si padol, ako niek­to padne pred syn­mi ne­právos­ti. Vtedy sa znova pus­til všetok ľud do plaču nad ním. 35 A keď potom prišiel všetok ľud, aby dali Dávidovi po­krm, kým ešte bol deň, pri­sahal Dávid po­vediac: Nech mi tak učiní Bôh a tak nech pri­dá, jest­li prv, ako zaj­de sl­n­ce, okúsim chleba, alebo nech už by to bolo čokoľvek. 36 A po­znal to všetok ľud, a ľúbilo sa mu to, jako i všet­ko, čo učinil kráľ, ľúbilo sa všet­kému ľudu. 37 A tak po­znal všetok ľud i celý Iz­rael toho dňa, že to nebolo od kráľa, aby za­bili Ab­nera, syna Nérov­ho. 38 A kráľ po­vedal svojim služob­níkom: Či ne­viete, že knieža a velikán padol tohoto dňa v Iz­raelovi? 39 A ja som dnes ešte slabý, hoci som pomazaný kráľ, a títo mužovia, synovia Ceruje, sú mi priťažkí a pri­tvr­dí. Hospodin nech od­platí tomu, kto robí zlé, podľa jeho zlos­ti.