Roháček › 2. Samuelova › 2

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dávid pomazaný v Hebrone za kráľa.1 Po­tom sa stalo, že sa Dávid pýtal Hos­podina a po­vedal: Či mám ísť hore do nie­ktorého z miest Júdových? A Hos­podin mu riekol: Iď! A Dávid po­vedal: Kam mám ísť hore? A riekol: Do Heb­rona. 2 A tak od­išiel Dávid ta hore aj obe jeho ženy, Achino­am Jez­reel­ská a Abigai­ľ, p­red­tým žena Nábala Kar­mel­ského. 3 I svojich mužov, ktorí boli s ním, vy­viedol Dávid hore, každého i s jeho domom, a bývali v mes­tách Heb­rona. Žehná mužom Jabeš-gileáda.4 Po­tom prišli mužovia Júdovi a po­mazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdovým. A oznámili Dávidovi a riek­li: Mužovia Jabeš-gileáda to boli, ktorí po­chovali Sau­la. 5 Vtedy po­slal Dávid po­slov k mužom Jabeš-gileáda a po­vedal im: Buďte požehnaní Hos­podinovi, všet­ci vy, ktorí ste učinili to milo­sr­den­stvo so svojím pánom, so Sau­lom, že ste ho po­chovali. 6 Pre­to teraz nech Hos­podin učiní milo­sr­den­stvo a prav­du s vami; a tiež i ja vám učiním to dob­ré, pre­tože ste učinili tú vec. 7 A tak teraz nech sa po­sil­nia vaše ruky, a buďte zmužilí, lebo síce zomrel váš pán Saul, ale však už i mňa po­mazali dom Júdov za kráľa nad sebou. Abner ustanoví Iš-bóšeta za kráľa.8 Ale Ab­ner, syn Nérov, veliteľ voj­ska Sau­lov­ho, vzal Iš-bóšeta, syna Sau­lov­ho, a za­viedol ho na druhú stranu do Mach­nai­ma 9 a ustanovil ho za kráľa nad Gileádom a nad Ašurom a nad Jiz­reelom ako aj nad Ef­rai­mom a nad Ben­jaminom i nad celým Iz­raelom. 10 Štyrid­sať rokov mal Iš-bóšet, syn Sau­lov, keď začal kraľovať nad Iz­raelom, a kraľoval dva roky. Len dom Júdov išli za Dávidom. 11 A počet dní, v ktorých bol Dávid v Heb­rone nad domom Júdovým, bol sedem rokov a šesť mesiacov. Vojna.12 Po­tom vy­šiel Ab­ner, syn Nérov, a služob­níci Iš-bóšeta, syna Sau­lov­ho, z Mach­nai­ma do Gibe­ona. 13 A vy­šiel i Joáb, syn Ceruje, i služob­níci Dávidovi a stret­li sa s nimi pri ryb­níku Gibe­ona, a položili sa jed­ni z jed­nej strany ryb­níka a druhí z druhej strany ryb­níka. 14 A Ab­ner po­vedal Joábovi: Nože nech vstanú a vy­stúpia mládenci a po­hrajú pred na­mi! A Joáb riekol: Nech vstanú. 15 A tak vstali a prešli v rov­nakom počte, dvanás­ti z Benjamina, ktorí pat­rili Iš-bóšetovi, synovi Sau­lov­mu, a dvanás­ti zo služob­níkov Dávidových. 16 A po­chytili každý svoj­ho druha za hlavu a každý vrazil svoj meč do boku svoj­ho druha. A pad­li spolu. Pre­to na­zvali to mies­to Chel­kat­hac­cúrim, ktoré je v Gibe­one. 17 A bola náram­ne krutá bit­ka toho dňa, a porazený bol Ab­ner i mužovia Iz­raelovi pred služob­ník­mi Dávidovými. Abner zabije neústupného Azaela.18 A boli tam traja synovia Ceruje, Joáb, Abišaj a Azael. A Azael bol rých­ly na svoje nohy jako nie­ktorá zo sŕn, ktoré sú na poli. 19 A Azael prena­sledoval Ab­nera a ne­uh­nul ani na­pravo ani naľavo bežiac za Ab­nerom. 20 A Ab­ner ob­zrúc sa za seba riekol: Či si to ty, Azael? A po­vedal: Som. 21 A Ab­ner mu riekol: Nože sa uhni na­pravo alebo naľavo a chyť si nie­ktorého z mláden­cov a vez­mi si jeho výzb­roj. Ale Azael nech­cel ustúpiť, aby ho ne­prena­sledoval. 22 Vtedy ešte raz riekol Ab­ner Azaelovi: Ustúp, hovorím ti, a ne­sleduj ma, lebo prečo ťa mám sraziť na zem a jako sa po­tom po­zriem do očí Joábovi, tvoj­mu bratovi? 23 A keď len nech­cel ustúpiť, uderil ho Ab­ner za­dným kon­com kopije do brucha tak, že kopija vy­šla jeho chrb­tom. A tak padol tam a zo­mrel na mies­te. A stalo sa, že každý, kto prišiel k tomu mies­tu, na ktorom padol Azael a zo­mrel, že sa tam všet­ci zastavovali. 24 A Joáb a Abišaj prena­sledovali Ab­nera. A keď za­pádalo sl­n­ce, prišli k vŕšku Am­ma, ktorý je naproti Giachu, na ceste, k­torá vedie na púšť Gibe­on. Abner žiada Joába zastaviť boj.25 Vtedy sa shromaždili synovia Ben­jaminovi a išli za Ab­nerom a utvoriac sa v jed­nu čatu po­stavili sa na vr­chu jed­ného brehu. 26 A Ab­ner za­volal na Joába a riekol: Či na veky bude žrať meč? Či ne­vieš, že býva hor­kosť na­po­sledy? A do­kedy už ne­povieš ľudu, aby sa vrátili a pre­stali honiť svojich bratov? 27 Na to odpovedal Joáb: Ako že žije Bôh, keby si nebol hovoril, ešte hneď ráno by bol býval od­vedený ľud hore, a nebol by honil svoj­ho brata. 28 Vtedy za­trúbil Joáb na trúbu, a za­stál všetok ľud a ne­prena­sledovali viacej Iz­raela ani nebojovali viacej. 29 A Ab­ner a jeho mužovia išli rovinou Jor­dána celú tú noc a prej­dúc Jor­dán išli celým Bit­ronom a prišli do Mach­nai­ma. 30 A Joáb sa vrátil od prena­sledovania Ab­nera a shromaždil všetok ľud. A chýbalo zo služob­níkov Dávidových devät­násť mužov a Azael. 31 A služob­níci Dávidovi za­bili z Ben­jamina a z mužov Ab­nerových tri­sto šesťdesiat mužov, toľko ich zo­mrelo. 32 A vez­múc Azaela po­chovali ho v hrobe jeho ot­ca, ktorý bol v Bet­leheme. A išli tiež celú noc, Joáb i jeho mužovia, a roz­vid­nelo sa im až v Heb­rone.