Roháček2. Samuelova1

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­po­pu­lár­nej­šie­ho
pre­kla­du Biblie
prof. Roháčka
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

2. Samuelova

Dávid počuje o smrti Saulovej.1 A stalo sa po smr­ti Sau­lovej, keď sa na­vrátil Dávid od porážky Amalecha, že zo­stal Dávid v Cik­lagu dva dni. 2 A stalo sa tretieho dňa, že hľa, prišiel nejaký človek z voj­ska od Sau­la a mal roz­tr­hnuté rúcha a zem nasypanú na svojej hlave. A bolo, keď prišiel k Dávidovi, že padol na zem a klaňal sa. 3 A Dávid mu riekol: Od­kiaľ ideš? A on mu po­vedal: Utiekol som z voj­ska Iz­raelov­ho. 4 A Dávid mu zase riekol: A čo sa stalo, po­vedz mi, prosím. A po­vedal: To, že utiekol ľud z boja, aj pad­lo mnoho z ľudu, a po­mreli i Saul i Jonatán, jeho syn, zo­mreli. 5 A Dávid riekol mláden­covi, ktorý mu to oznamoval: Ako to vieš, že zo­mrel Saul i Jonatán, jeho syn? 6 Na to po­vedal mládenec, ktorý mu to oznamoval: Náhodou som prišiel na vrch Gil­boa, a hľa, Saul sa tam opieral na svoju kopiju, a tak­tiež som videl, že ho stíhajú vozy a jazd­ci tes­ne sa ženúc za ním. 7 A keď sa ob­zrel za seba a videl ma, za­volal na mňa, a ja som po­vedal: Tu som. 8 A riekol mi: Kto si ty? A ja som mu po­vedal: Som Amalechita. 9 Vtedy mi riekol: Nože za­staň nado mňa a zabi ma, lebo ma po­chytil kŕč, a preto, že je ešte celá moja duša vo mne. 10 A tak som sa za­stál nad ním a za­bil som ho, lebo som vedel, že nebude žiť, keď raz padne. Po­tom som vzal korunu, ktorá bola na jeho hlave, a náramen­ník, ktorý bol na jeho ramene, a doniesol som ich k svoj­mu pánovi sem. Dávid žiali a dá zabiť zvestovateľa.11 Vtedy po­chytil Dávid svoje rúcha a roz­tr­hol ich, a tak urobili aj všet­ci mužovia, ktorí boli s ním. 12 A smútili a plakali a pos­tili sa až do večera pre Sau­la a pre Jonatána, jeho syna, jako i pre ľud Hos­podinov a pre dom Iz­raelov, pre­tože pad­li mečom. 13 A Dávid riekol mláden­covi, ktorý mu to oznamoval: Od­kiaľ si ty? A odpovedal: Som syn muža amalechit­ského po­hos­tína. 14 Na to mu riekol Dávid: Ako je to, že si sa nebál vy­strieť svoju ruku, aby si za­hubil po­mazaného Hos­podinov­ho? 15 A Dávid za­volajúc jed­ného z mláden­cov po­vedal: Pri­stúp a obor sa na neho! A uderil ho, a zo­mrel. 16 A Dávid mu riekol: Tvoja krv nech je na tvoju hlavu, lebo tvoje ­vlast­né ústa svedčily proti tebe, keď si po­vedal: Ja som za­bil po­mazaného Hos­podinov­ho. Dávidov trúchlospev nad Saulom a Jonatánom.17 Vtedy trúch­lil Dávid a spieval túto trúch­livú pieseň nad Sau­lom a nad Jonatánom, jeho synom, 18 a kázal ju naučiť synov Júdových, pieseň, zvanú: Lučište. Hľa, je na­písaná v knihe Spraved­livého, Úprimného. 19 Oj, kráso Iz­raelova! Na tvojich výšinách - za­bitý! Jako pad­li hr­dinovia! 20 Ne­oz­nám­te toho v Gáte, ne­zves­tuj­te na uliciach Aškalóna, aby sa neradovaly dcéry Filištínov, aby ne­plesaly dcéry ne­ob­rezan­cov! 21 Oj, vr­chy v Gil­boe! Nech nepadá na vás rosa, ani nech neprší na vás dážď, ani nech nie je tam poľa, k­toré by po­skyt­lo obeť po­z­dvi­hnutia! Lebo tam bol po­tup­ne po­vr­hnutý štít m­nohých hrdinov, štít Sau­lov, bez toho, že by bol býval po­mazaný olejom. 22 Od krvi po­bitých, od tuku udat­ných ne­uh­lo kedysi zpät lučište Jonatánovo, a meč Sau­lov nenav­rátil sa prázd­ny. 23 Saul a Jonatán, milovaní a utešení vo svojom živote, neboli roz­lúčení ani pri svojej smr­ti. Rých­lejší boli ako or­li, sil­nejší boli ako ľvi! 24 Dcéry Iz­raelove, plačte nad Sau­lom, ktorý vás od­ieval pur­purom, dvak­rát far­beným, s oz­dobami, ktorý dával zlaté oz­doby na vaše rúcha! 25 Oj, ako pad­li hr­dinovia pro­stred boja! Jonatán, na tvojich výšinách za­bitý! 26 Úz­ko mi je nad tebou, môj brat Jonatán! Krás­ny si mi bol a príjem­ný veľmi! Podivuhod­nejší si mi bol vo svojej lás­ke nad lás­ku žien. 27 Oj, ako pad­li hr­dinovia, a za­hynuly nás­troje boja!