Roháček › 2. Samuelova › 23

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Posledné slová Dávidove, báseň.1 A toto sú po­sled­né slová Dávidove. Toto riekol ako Boží výrok Dávid, syn Izai­ho, a riekol muž, ktorý je vy­soko po­stavený, po­mazaný Boha Jakobov­ho a ľúbez­ný čo do spevov Iz­raelových. 2 Duch Hos­podinov hovorí skr­ze mňa, a jeho reč na mojom jazyku. 3 Po­vedal Bôh Iz­raelov, mne hovorí skala Iz­raelova: Ten, ktorý panuje nad ľuďmi, nech je spravedlivý, ktorý panuje v bázni Božej, 4 a bude jako svet­lo rána, keď vychádza sl­n­ce, ráno bez ob­lakov, keď od jasu po daždi pučí zeleň zo zeme. 5 Lebo či nie tak môj dom u sil­ného Boha? Lebo učinil so mnou večnú sm­luvu, usporiadanú vo všet­kom a os­tríhanú, lebo všet­ka moja spása a všet­ka záľuba je v nej. Lebo či azda nedá, aby vzpučala?! 6 Ale nešľachet­níci, všet­ci, koľko ich je, budú od­vr­hnutí jako tŕnie, lebo ich nevezmú do ruky. 7 Ale kto sa ich poj­de dotknúť, opat­rí sa železom a drevom kopije, a is­tot­ne sa spália ohňom na mies­te. Hrdinovia Dávidovi.8 Toto sú mená hr­dinov Dávidových: Jošeb-bašebet Tach­kemon­ský pred­ný troj­ník, bojov­ník s voza; on bol Adino Ecňan­ský; zas­tál nad osem­sto po­bitými na jeden raz. 9 Po ňom Eleazár, syn Do­du, syna Achochiho, medzi tromi hr­dinami s Dávidom, keď opo­vr­h­li Filištín­mi. Boli sa tam shromaždili do boja, a mužovia Iz­raelovi boli od­išli ta hore. 10 Ten vstal a bil Filištínov, do­kiaľ len ne­us­tala jeho ruka, a neprilepila sa jeho ruka na meč. A tak učinil Hos­podin veľké spasenie toho dňa. A ľud sa na­vrátil za ním iba olúpiť pobitých. 11 Po ňom bol Šamma, syn Ageho, Harár­sky. Lebo keď sa boli shromaždili Filištíni v haj­no, kde bola čias­t­ka poľa, pl­ná šošovice, a keď utekal ľud pred Filištín­mi, 12 po­stavil sa na­pro­stred čias­t­ky toho poľa a vy­tr­hol ju. A porazil Filištínov, a tak učinil Hos­podin veľké spasenie. 13 A zase iní traja z trid­siatich vod­cov sišli a prišli do Kacíra k Dávidovi do jas­kyne Adul­lam, keď táborilo haj­no Filištínov v doline Refaim. 14 Vtedy bol Dávid v pev­nos­ti, a po­sád­ka Filištínov bola vtedy v Bet­leheme. 15 A Dávid si zažiadal a riekol: Ó, keby sa mi dal nie­kto na­piť vody zo stud­ne v Bet­leheme, ktorá je pri bráne! 16 A tí traja hr­dinovia pre­bili sa táborom Filištínov a naťahajúc vody z cis­ter­ny Bet­lehema, ktorá je v bráne, vzali a donies­li k Dávidovi. No, nech­cel ju piť, ale ju vy­lial v obeť Hospodinovi. 17 A riekol: Nech ma Hos­podin za­chráni od toho, aby som to mal učiniť! Lebo či mám piť krv mužov, ktorí boli od­išli doniesť vodu za cenu svojich životov? A nech­cel ju piť. To učinili tí traja hr­dinovia. 18 A Abišaj, brat Joábov, syn Ceruje, bol pred­ným tých troch, ktorý po­z­dvihol svoju kopiju na tri­sto, ktorých aj po­bil. A mal meno medzi tými tromi. 19 A z tých troch bol najs­láv­nejším a bol ich veliteľom. Ale tam tým trom sa ne­vyrov­nal. 20 A Benai­áš, syn Jehojadu, syn udat­ného muža, velikých činov, z Kab­ceela. Ten za­bil tých dvoch Arielov Moábových. A ten is­tý sišiel a za­bil ľva pro­stred jamy v deň snehu. 21 A on za­bil aj nejakého Egypťana, muža na podiv. A hoci mal Egypťan v ruke kopiju, sišiel za ním s palicou, vy­tr­hol kopiju z ruky Egypťana a za­bil ho jeho vlast­nou kopijou. 22 To vy­konal Benai­áš, syn Jehojadu, a mal meno medzi tými tromi hr­dinami; 23 bol sláv­nejší nad trid­siatich, ale k tam­tým trom nedos­pel. A Dávid ho ustanovil za člena svojej najb­ližšej družiny. 24 Azael, brat Joábov, medzi trid­siatimi; El­chanán, syn Do­du, Bet­lehem­ský; 25 Šam­ma Charod­ský, Elika Charod­ský; 26 Chélec Pal­tic­ký, Ira, syn Ik­kešov, Teko­an­ský; 27 Abiézer Anatót­sky, Mebun­nai Chušat­ský; 28 Cal­mon Achochs­ký, Maharai Ne­tofat­ský; 29 Cheleb, syn Baanu, Ne­tofat­ský; It­tai, syn Ribajov, z Gibee synov Ben­jaminových; 30 Benai­áš Piraton­ský, Hid­daj z dolín Gaaša; 31 Abi-al­bon Ar­bat­ský, Az­mavet Barechum­ský; 32 El­jach­ba Šaal­bon­ský, synovia Jašenovi, Jonatán; 33 Šam­ma Harár­sky, Achiam, syn Šarárov, Arár­sky; 34 Elifelet, syn Achas­bajov, syn Maachat­ského; Eliam, syn Achitofelov, Gilon­ský; 35 Chec­raj Kar­mel­ský, Paaraj Ar­bit­ský; 36 Jigeal, syn Nátanov, z Coby, Bán Gád­sky; 37 Celek Am­mon­ský, Na­charaj Beerot­ský, zbroj­noš Joába, syna Ceruje; 38 Íra Jiter­ský, Gáreb Jiter­ský; 39 Uriáš Hetej­ský. Všet­kých bolo tridsaťsedem.