Roháček › 2. Samuelova › 15

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Absalom ľstive ukradne srdce Izraela.1 A po­tom sa stalo, že si Ab­salom za­dovážil voz a kone a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním. 2 A Ab­salom vstávajúc skoro ráno po­stavoval sa pri ces­te, k­torá vied­la do brány, a kedykoľvek išiel nie­ktorý muž, ktorý mal nejaký spor, ku kráľovi na súd, každého za­volal Ab­salom k sebe a hovoril: Z ktorého mes­ta si ty? A keď odpovedal: Tvoj služob­ník je z toho a z toho po­kolenia Iz­raelov­ho, 3 riekol mu Ab­salom: Hľaď, tvoje slová sú dob­ré a spraved­livé, ale ne­máš ni­koho od kráľa, kto by ťa počul. 4 A ešte povedal Ab­salom: Ó, keby mňa ustanovili za sud­cu v zemi, aby ku mne prišiel každý, kto by mal nejaký spor alebo súd, a pri­slúžil by som mu spraved­livosť! 5 A stávalo sa, keď sa niekedy niekto pri­blížil, aby sa mu po­klonil, že vy­strel svoju ruku, uchopil ho a boz­kal ho. 6 Tak podob­ne robil Ab­salom celému Iz­raelovi, všet­kým, ktorí pri­chádzali ku kráľovi na súd. A takým činom ukradol Ab­salom srd­ce mužov Iz­raelových. 7 A stalo sa po štyrid­siatich rokoch, že po­vedal Ab­salom kráľovi: Do­voľ, prosím, že by som od­išiel a spl­nil svoj sľub, ktorý som sľúbil Hos­podinovi, v Heb­rone. 8 Lebo tvoj služob­ník sľúbil sľub, keď som býval v Gešúre, v Aramej­sku, po­vediac: Ak ma kedy zase na­vráti Hos­podin do Jeruzalema, budem slúžiť Hos­podinovi. 9 A kráľ mu po­vedal: Iď v po­koji. A tak sa sob­ral a od­išiel do Heb­rona. 10 A Ab­salom po­slal vy­zvedačov do všet­kých po­kolení Iz­raelových po­vediac: Keď počujete zvuk trúby, po­viete: Ab­salom kraľuje v Heb­rone! 11 A s Ab­salomom išlo dve­sto mužov z Jeruzalema, ktorí boli po­zvaní, a išli vo svojej pros­tote ne­vediac cel­kom o ničom. 12 A Ab­salom po­slal pos­lov a dal po­volať Achitofela Gilon­ského, rad­cu Dávidov­ho, z jeho mes­ta, z Gilona, kým obetoval s­voje obeti. A bolo to mohut­né spik­nutie, lebo ustavične pri­búdalo ľudu, k­torý bol s Ab­salomom. Útek Dávidov.13 Po­tom prišiel po­sol k Dávidovi, ktorý oznamoval: Srd­ce mužov Iz­raelových sa ob­rátilo po Ab­salomovi! 14 Vtedy riekol Dávid všet­kým svojim služob­níkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Vstaňte, a utečme, lebo ináče nebude úniku pred Ab­salomom. Ponáhľaj­te sa odísť, aby sa ne­poponáhľal on a nedos­tihol nás a ne­uvalil na nás zlého a ne­pobil mes­ta os­trím meča. 15 A služob­níci kráľovi po­vedali kráľovi: Čokoľvek zvolí náš pán kráľ, hľa, s­me tvoji služob­níci. 16 A tak vy­šiel kráľ i celý jeho dom peší, iba čo zanechal kráľ desať žien, ženín, aby do­zeraly na dom. 17 A tedy vy­šiel kráľ i všetok ľud peší, a za­stavili sa pri Bét-mer­cháku. 18 A všet­ci jeho služob­níci išli pop­ri ňom ako i všet­ci Keréťania a všet­ci Peléťania, jeho osob­ná stráž, a všet­ci Gitťania, šesťs­to mužov, ktorí boli prišli z Gátu na­sledujúc ho, išli pop­red kráľa. Ittaj Gitťanský.19 Vtedy po­vedal kráľ It­tajovi Gitťan­skému: Prečo ideš aj ty s na­mi? Na­vráť sa a zo­staň s kráľom, lebo si cudzinec, ktorý sa aj zase vystehuješ voľak­de na svoje mies­to. 20 Len včera si prišiel, a dnes by som mal žiadať, aby si išiel s nami sa po­tulovať? Lebo ja poj­dem, kam už poj­dem. Vráť sa a poj­mi zpät aj svojich bratov so sebou. Milosť a prav­da nech je s tebou! 21 Ale It­taj od­povedal kráľovi a riekol: Ako že žije Hos­podin, a jako žije môj pán kráľ, že len na tom mies­te, na ktorom bude môj pán kráľ, už či to bude na sm­rť a či na život, len tam bude i tvoj služob­ník. 22 Vtedy riekol Dávid It­tajovi: Poď a prej­di! A tak prešiel It­taj Gitťan­ský i všet­ci jeho mužovia i všet­ky malé deti, ktoré boly s ním. 23 Vtedy plakala celá zem veľkým hlasom i všetok ľud, ktorý ta idúc prechádzal na druhú stranu. A tak išiel kráľ cez po­tok Kid­ron a všetok ľud išiel šírou ces­ty, smerom na púšť. Cádok.24 A hľa, i Cádok i všet­ci Levitovia išli s ním ne­súc truh­lu sm­luvy Božej. A po­stavili truh­lu Božiu, a Ebiatár obetoval zápal­né obeti, dokiaľ ne­prešiel všetok ľud, idúci z mes­ta. 25 A kráľ po­vedal Cádokovi: Zanes truh­lu Božiu zpät do mes­ta. Ak naj­dem milosť v očiach Hos­podinových, zase ma do­vedie zpät a dá mi ju vidieť i svoj príbytok. 26 Ale ak po­vie tak­to: Neľúbiš sa mi, hľa, tu som, nech mi učiní podľa toho, čo je dobré v jeho očiach. 27 A ešte povedal kráľ Cádokovi, kňazovi: Či vidíš? Na­vráť sa do mes­ta v po­koji, a Achimaac, tvoj syn, i Jonatán, syn Ebiatárov, obidvaja vaši synovia nech idú s vami. 28 Hľaďte, ja budem vy­čkávať, čo bude, pri brodoch púšte do­kiaľ ne­prij­de slovo od vás oznámiť mi. 29 Vtedy zaniesol Cádok a Ebiatár truh­lu Božiu zpät do Jeruzalema, a zo­stali tam. Chúšai poslaný zrušiť radu Achitofelovu.30 A Dávid išiel hore po svahu Olivového ­vr­chu, išiel a plakal majúc hlavu za­krytú a išiel bosý, ale i všetok ľud, ktorý išiel s ním, každý za­kryli svoju hlavu a idúc po­maly hore plakali. 31 Tu oznámil k­tosi Dávidovi, že vraj Achitofel je medzi spik­len­cami d­ržiac s Ab­salomom. A Dávid riekol: Ob­ráť, prosím, Hos­podine, radu Achitofelovu na bláz­nov­stvo! 32 A stalo sa, keď prišiel Dávid až hore na vrch, kde sa klaňajú Bohu, tu hľa, p­richádzal oproti nemu Chúšai Arechit­ský majúc roz­tr­hnuté svoje rúcho, a mal zem na svojej hlave. 33 A Dávid mu riekol: Ak poj­deš so mnou, budeš mi na ťar­chu. 34 Ale ak sa na­vrátiš do mes­ta a po­vieš Ab­salomovi: Som tvoj služob­ník, kráľu. Bol som služob­níkom tvoj­ho ot­ca, od dáv­na, ale teraz som tvojím služob­níkom, a zrušíš mi radu Achitofelovu. 35 A veď či nie sú tam s tebou Cádok a Ebiatár, kňazi? A bude, že všetko, čo počuješ z domu kráľov­ho, oznámiš Cádokovi a Ebiatárovi, kňazom. 36 Hľa, sú tam s nimi dvaja ich synovia, Achimaac Cádokov, a Jonatán Ebiatárov, a po nich mi od­kážete všet­ko, čo počujete. 37 A tak prišiel Chúšai, priateľ Dávidov, do mes­ta. A Ab­salom tiež prišiel do Jeruzalema.