Roháček › 2. Samuelova › 19

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Hrozba Joábova Dávidovi. Dávid poslúchne.1 Po­tom oznámili Joábovi, že hľa, kráľ plače a smúti za Ab­salomom. 2 A tak sa ob­rátilo za­chránenie a víťazs­tvo toho dňa na zár­mutok všet­kému ľudu, lebo ľud počul toho dňa hovoriť: Kráľ žiali nad svojím synom. 3 Pre­to sa ľud iba kradol toho dňa vchádzajúc do mes­ta, jako sa krad­ne ľud, keď sa han­bí za to, že utiekol z boja. 4 A kráľ za­kryl svoju tvár a kričal velikým hlasom: Môj synu, Ab­salome, Ab­salome, môj synu, môj synu! 5 Vtedy vošiel Joáb ku kráľovi do domu a riekol: Za­han­bil si dnes tvár všet­kých svojich služob­níkov, ktorí dnes vy­slobodili tvoj život i život tvojich synov i tvojich dcér i život tvojich žien i život tvojich ženín, 6 milujúc tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidiac tých, ktorí ťa milujú, lebo si dal dnes na vedomie, že nie sú ti ničím ani velitelia ani služob­níci, lebo dnes viem, že keby žil Ab­salom, my všet­ci by sme boli dnes mŕt­vi, a vtedy by sa ti to bolo ľúbilo. 7 A tak teraz vstaň, vy­j­di a hovor k srd­cu svojich služob­níkov, lebo pri­sahám na Hos­podina, že ak ne­vyj­deš, ni­kto nezos­tane s tebou tej­to noci, a bude ti to horšie ako všet­ko to zlé, ktoré prišlo na teba od tvojej mlados­ti až do teraz. 8 A tak vstal kráľ a po­sadil sa do brány, a oznámili všet­kému ľudu a riek­li: Hľa, kráľ sedí v bráne. A prišiel všetok ľud pred kráľa, a Iz­rael utiekol, každý do svoj­ho stánu. Izrael sa pravotí o návrat Dávidov.9 Vtedy sa pravotil všetok ľud po všet­kých po­koleniach Iz­raelových hovoriac: Kráľ nás vy­tr­hol z ruky našich ne­priateľov, a on to bol, ktorý nás vy­slobodil z ryky Filištínov, a teraz utiekol zo zeme pred Ab­salomom. 10 A Ab­salom, ktorého sme po­mazali nad sebou, zo­mrel v boji. A tak teraz prečo mlčíte a nej­dete doviesť kráľa zpät? 11 Pre­to po­slal kráľ Dávid k Cádokovi a k Ebiatárovi, kňazom, a riekol: Hovor­te starším Júdovým a po­vedz­te! Prečo máte byť po­sled­ní do­viesť kráľa zpät do jeho domu, keďže reč celého Iz­raela sa donies­la ku kráľovi, že ho chcú do­praviť zpät do jeho domu. 12 Vy ste moji bratia, moja kosť, a moje telo s­te vy, nuž prečože máte byť po­sled­ní do­viesť kráľa zpät? Dávid o Amazovi.13 A Amazovi po­viete: Či nie si ty moja kosť a moje telo? Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pri­dá, ak nebudeš veliteľom voj­ska predo mnou po všet­ky dni mies­to Joába. 14 A na­klonil srd­ce všet­kých mužov Júdových ako keby to bolo bývalo srd­ce jedného muža, a po­slali ku kráľovi odkaz: Na­vráť sa ty i všet­ci tvoji služob­níci! 15 A tak sa vrátil kráľ a prišiel až k Jor­dánu, a Júda prišiel do Gil­gala, idúc na­proti kráľovi, aby pre­pravil kráľa cez Jor­dán. Šimei prosí o milosť.16 A poponáhľal sa aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, ktorý bol z Bachúrima, a sišiel s mužmi Júdovými na­proti kráľovi Dávidovi. 17 A bolo s ním tisíc mužov z Ben­jamina, aj Cíba, služob­ník domu Sau­lov­ho, i pät­násť jeho synov a dvad­sať jeho služob­níkov s ním. A prešli cez Jor­dán pred kráľa. 18 A prešla na druhú stranu kom­pa, aby pre­viez­li dom kráľov a aby učinili to, čo by sa mu ľúbilo. A Šimei, syn Géru, padol pred kráľom, keď sa práve mal pre­praviť cez Jor­dán. 19 A po­vedal kráľovi: Nech mi ne­počíta môj pán ne­právos­ti, a ne­spomínaj toho, čo pre­vrátene učinil tvoj služob­ník toho dňa, ktorého vy­šiel môj pán kráľ z Jeruzalema, a nech si toho neberie kráľ k svoj­mu srd­cu. 20 Lebo tvoj služob­ník vie, že som zhrešil, a pre­to hľa, prišiel som dnes pr­vý z celého domu Jozefov­ho síduc na­proti svoj­mu pánu kráľovi. 21 Na to od­povedal Abišaj, syn Ceruje, a riekol: Či by za to ne­mal zo­mrieť Šimei, že zlorečil po­mazanému Hos­podinov­mu? 22 Ale Dávid riekol: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje, že sa mi dnes­ká stávate protiv­ník­mi - po­kušiteľmi? Či azda dnes má nie­kto zo­mrieť z Iz­raela? Lebo či ne­viem, že som dnes kráľom nad Iz­raelom? 23 Po­tom riekol kráľ Šimeimu: Nezom­rieš. A kráľ mu pri­sahal. Mefibóšet a Cíba.24 I Mefibóšet, syn Sau­lov, sišiel na­proti kráľovi. A nebol ošet­ril svojich nôh ani nebol upravil svojej brady ani nebol opral svojich šiat od toho dňa, v ktorý bol od­išiel kráľ, až do toho dňa, ktorého zase prišiel v po­koji. 25 A stalo sa, keď prišiel do Jeruzalema na­proti kráľovi, že mu riekol kráľ: Prečo si ne­išiel so mnou, Mefibóšete? 26 A odpovedal: Môj pán kráľ, môj služob­ník ma oklamal. Lebo tvoj služob­ník po­vedal: Nože nech si osed­lám osla a sad­núc na neho poj­dem s kráľom. Lebo tvoj služob­ník je chromý na nohy. 27 A osočil tvoj­ho služob­níka u môj­ho pána kráľa. Ale môj pán kráľ je ako an­jel Boží, a tak tedy učiň to, čo je dob­ré v tvojich očiach. 28 Lebo celý dom môj­ho otca nebol iným iba mužmi smr­ti môj­mu pánu kráľovi, a pred­sa si za­sadil svoj­ho služob­níka medzi tých, ktorí jedia ch­lieb tvojho stola. A čo mám ešte jaké právo? A čo kričať ešte o niečo na kráľa?! 29 A kráľ mu po­vedal: Načo hovoríš ešte o svojich veciach? Po­vedal som, ty a Cíba roz­delíte si pole. 30 A Mefibóšet po­vedal kráľovi: Nech si vez­me hoc i všet­ko, keď len prišiel môj pán kráľ v po­koji do svoj­ho domu. Dávid zovie Barzillaja.31 I Bar­zil­laj Gileád­sky sišiel s Rogelíma a pre­pravil sa s kráľom cez Jor­dán, od­prevadiac ho za Jor­dán. 32 A Bar­zil­laj bol veľmi starý majúc osem­desiat rokov a on za­opat­roval kráľa po­travou, kým býval v Mach­nai­me, pre­tože bol muž veľmi veľký. 33 A kráľ po­vedal Bar­zil­lajovi: Ty poď so mnou, a budem ťa za­opat­rovať u seba v Jeruzaleme. 34 Ale Bar­zil­laj po­vedal kráľovi: Koľko je dní rokov môj­ho života, aby som išiel s kráľom hore do Jeruzalema? 35 Osem­desiat rokov mi je dnes, či môžem ešte rozoznať medzi dob­rým a zlým? Či ochut­ná tvoj služob­ník to, čo budem jesť, alebo to, čo budem piť? Či budem ešte počúvať na hlas spevákov a speváček? A prečo má byť tvoj služob­ník ešte na ťar­chu môj­mu pánu kráľovi? 36 Len na málo by prešiel tvoj služob­ník Jor­dán s kráľom. Alebo načo by sa mi mal od­plácať kráľ takou od­platou? Kimham.37 Do­voľ, prosím, že by sa na­vrátil tvoj služob­ník, a nech zo­mriem vo svojom mes­te, kde je hrob môj­ho otca a mojej mat­ky. A hľa, tvoj služob­ník Kim­ham prej­de a poj­de s mojím pánom kráľom, a tomu učiň to, čo bude dob­ré v tvojich očiach. 38 A kráľ po­vedal: Nech ide so mnou Kim­ham, a ja mu učiním to, čo bude dob­ré v tvojich očiach, a čokoľvek budeš žiadať odo mňa, učiním ti. 39 A tak prešiel všetok ľud cez Jor­dán, a prešiel i kráľ. A kráľ boz­kal Bar­zil­laja a požeh­nal ho, a na­vrátil sa na svoje mies­to. Pravota Izraela s Júdom o kráľa.40 A kráľ išiel ďalej do Gil­gala, a Kim­ham išiel s ním. A všetok ľud Júdu do­prevádzal kráľa i polo­vica ľudu Iz­raelov­ho. 41 A hľa, všet­ci mužovia Iz­raelovi prišli ku kráľovi a po­vedali mu: Prečo ťa ukrad­li naši bratia, mužovia Júdovi, a pre­pravili kráľa i jeho dom cez Jor­dán i všet­kých mužov Dávidových s ním? 42 Na to od­povedali všet­ci mužovia Júdovi proti mužom Iz­raelovým: Pre­tože nám je kráľ bližší čo do rodu. A prečože sa hneváte na to? Či sme azda jed­li niečo od kráľa? Alebo či nám dal nejaké dary za to? 43 A mužovia Iz­raelovi od­povedali mužom Júdovým a riek­li: My máme desať dielov v kráľovi a tak tiež i na Dávida máme viacej p­ráva ako vy. Nuž prečože ste nás znevážili? A či sme my nehovorili prv o tom, aby sme zase do­pravili zpät svoj­ho kráľa? Ale reč mužov Júdových bola tvr­dšia, než bola reč mužov Iz­raelových.