RoháčekLukáš11

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Pán učí modlitbe.1 A stalo sa, keď bol na ktorom­si mies­te a mod­lil sa a keď pre­stal, že mu po­vedal ktorýsi z jeho učeníkov: Pane, na­uč nás mod­liť sa, jako i Ján na­učil svojich učeníkov. 2 A on im po­vedal: Keď sa mod­líte, hovor­te: Náš Otče, ktorý si v nebesiach! Nech sa po­svätí tvoje meno! Nech prij­de tvoje kráľov­stvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak i na zemi! 3 Dávaj nám náš po­všed­ný chlieb každého dňa! 4 A od­pusť nám naše hriechy, lebo aj my sami od­púšťame každému svoj­mu vin­níkovi. A ne­uvoď nás v po­kušenie, ale nás zbav zlého! 5 A po­vedal im: Kto z vás bude mať priateľa a poj­de k nemu o pol­noci a po­vedal by mu: Priateľu, požičaj mi tri chleby, 6 lebo môj priateľ prišiel ku mne s ces­ty, a ne­mám, čo by som mu pred­ložil. 7 A tam­ten z vnút­ra od­povedajúc by po­vedal: Ne­tráp ma! Dvere sú už za­mknuté, a moje deti sú so mnou v po­steli; ne­môžem vstať a dať ti. 8 Hovorím vám, že ak aj vstanúc nedá mu pre­to, že mu je priateľom, ale pre jeho ne­studatosť vstane a dá mu, koľko po­trebuje. 9 I ja vám hovorím: Pros­te, a bude vám dané; hľadaj­te a naj­dete; klep­te a ot­vorí sa vám; 10 lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, na­chádza, a tomu kto klepe, bude ot­vorené. 11 A ktorýže z vás otec by bol taký, aby s­voj­mu synovi, keby ho prosil za chlieb, podal kameň? ! Alebo aj za rybu, či mu azda mies­to ryby podá hada? 12 Alebo aj keby prosil za vaj­ce, však mu len ne­podá škor­pi­ona?! 13 Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dob­ré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia! Belzebúb. Čou mocou Pán vyháňa démonov.14 A vy­háňal démona, a ten bol ne­mý. A stalo sa, keď vy­šiel démon, že ne­mý hovoril. A zá­stupy sa divily. 15 Ale nie­ktorí z nich po­vedali: Bel­zebúbom, kniežaťom nad démonami, vy­háňa démonov. 16 A zase iní po­kúšajúc hľadali od neho znamenie z neba. 17 Ale on znal ich myšlien­ky a po­vedal im: Každé kráľov­stvo, roz­delené proti sebe, pust­ne, i dom, roz­delený proti domu, padá. 18 A jest­li je i satan roz­delený proti sebe, jako potom obstojí jeho kráľov­stvo? Lebo hovoríte, že Bel­zebúbom vy­háňam démonov. 19 No, ak ja Bel­zebúbom vy­háňam démonov, vaši synovia ich kým vy­háňajú? Pre­to oni budú vašimi sud­cami. 20 Ale ak ja prs­tom Božím vy­háňam démonov, tak teda prišlo k vám kráľov­stvo Božie. 21 Keď sil­ný ozb­rojenec stráži svoj palác, v po­koji sú jeho veci. 22 Ale keby prišiel na neho sil­nejší, ako je on, a pre­mohol by ho, vez­me jeho zbraň, na ktorú sa nadejal, a roz­dá svoju korisť. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne: a kto so mnou ne­s­hromažďuje, rozp­tyľuje. Navrátivší sa nečistý duch.24 Keď vy­j­de nečis­tý duch od človeka, chodí po be­z­vod­ných mies­tach a hľadá od­počinok a keď nenaj­de, hovorí: Na­vrátim sa do svoj­ho domu, od­kiaľ som vy­šiel. 25 A keď prij­de, naj­de za­metený a oz­dobený. 26 Vtedy ide a poj­me so sebou ešte sedem iných duchov, horších ako je sám, a voj­dúc bývajú tam, a po­sled­né veci toho človeka stávajú sa horšími ako pr­vé. 27 A stalo sa v tom, ako to hovoril, že nejaká žena zo zá­stupu po­z­dvih­la s­voj hlas a po­vedala mu: Blaho­slavený život, ktorý ťa nosil, a pr­sia, ktoré si požíval! 28 Ale on po­vedal: Ba prav­da, blaho­slavení, ktorí čujú slovo Božie a za­chovávajú ho! Pán tresce žiadajúcich znamenie. Svieca.29 A keď sa k nemu shromažďovaly zá­stupy, začal hovoriť: Toto po­kolenie je zlé po­kolenie, znamenie vy­hľadáva; a znamenie mu nebude dané, iba znamenie proroka Jonáša. 30 Lebo jako bol Jonáš znamením Ninivänom, tak bude aj Syn človeka tomuto po­koleniu. 31 Kráľov­ná Juhu vstane na súde s mužmi tohoto po­kolenia a od­súdi ich; lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múd­rosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún! 32 Niniv­skí mužovia po­vs­tanú na súde s tým­to po­kolením a od­súdia ho; lebo činili po­kánie na kázeň Jonášovu; a hľa, tu je viac ako Jonáš! 33 A ni­kto zažnúc sviecu ne­stavia jej na skryté mies­to ani pod nádobu, ale na sviet­nik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svet­lo. 34 Sviecou tela je oko; keď je tedy tvoje oko pros­té, je i celé tvoje telo svet­lé; ale keby bolo zlé, i tvoje telo by bolo tmavé. 35 Hľaď tedy, aby svet­lo, ktoré je v tebe, nebolo tmou! 36 Ak tedy bude celé tvoje telo svet­lé, ne­majúce nijakej tmavej čias­t­ky, v­tedy bude celé svet­lé, jako blesk keď ťa svieca os­vecuje s­vojím bleskom. Pán tresce hrobovú pobožnosť farizeov a zákonníkov.37 A medzi­tým, čo hovoril, prosil ho jakýsi farize­us, žeby obedoval u neho. A vošiel a sadol si za stôl. 38 A farize­us vidiac to zadivil sa, že sa prv ne­umyl pred obedom. 39 A Pán mu po­vedal: Teraz vy farize­ovia čis­títe vonok po­hára a misy, ale vaše vnút­ro je pl­né lúpeže a zloby. 40 Bláz­ni, či ten, ktorý učinil vonok, ne­učinil aj vnút­ra? 41 Avšak len dávajte to, čo je dnu, al­mužnou, a hľa, všet­ko vám je čis­té. 42 Ale beda vám, farize­ovia, že dávate desiat­ky z máty a ruty a z každej zeliny a ob­chádzate súd a lás­ku Božiu. Toto bolo treba robiť a tam­to ne­opúšťať. 43 Beda vám, farize­ovia, že milujete pr­vé stolice v synagógach a po­zdravovania na tr­hoch. 44 Beda vám, zákon­níci a farize­ovia, po­kryt­ci, že ste jako nie patr­né hroby, a ľudia, ktorí chodia po nich, ne­vedia o tom, že chodia po hroboch. 45 A ktorýsi zo zákon­níkov od­povedal a riekol mu: Učiteľu, toto hovoriac i nás hanobíš. 46 A on po­vedal: Aj vám, zákon­níkom, beda, lebo kladiete na ľudí ne­znesiteľné bremená, ale sami sa ani jedným svojím prs­tom tých bremien nedotýkate. 47 Beda vám, že staviate prorokom ná­hrob­ky, a vaši ot­covia ich po­v­raždili! 48 Tak tedy ste sved­kami a sú­hlasíte so skut­kami svojich ot­cov; lebo oni ich po­v­raždili, a vy staviate ich ná­hrob­ky. 49 Pre­to aj múd­rosť Božia po­vedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a niek­torých z nich za­vraždia a niek­torých budú prena­sledovať, 50 aby bola vy­hľadaná od tohoto po­kolenia krv všet­kých prorokov, vy­liata od založenia sveta, 51 od krvi Ábelovej až do krvi Za­chariášovej, ktorý za­hynul medzi ol­tárom a chrámom. Áno, hovorím vám, bude vy­hľadaná od tohoto po­kolenia. 52 Beda vám, zákon­níkom, že ste vzali kľúč známos­ti; sami ste ne­vošli a vchádzajúcim ste bránili. 53 A keď vy­šiel od­tiaľ, začali zákon­níci a farize­ovia strašne sa na neho hnevať 54 a ú­klad­níc­ky sa ho na všeličo vy­pytovať, aby ulovili niečo z jeho úst a obžalovali ho.

RoháčekLukáš11