Evanjelický › Lukáš › 11

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Otčenáš1 Raz sa mod­lil na ktorom­si mies­te. A keď pre­stal, po­vedal Mu jeden z učeníkov: Pane, na­uč nás mod­liť sa, ako aj Ján na­učil svojich učeníkov. 2 Po­vedal im: Keď sa mod­líte, hovor­te: Otče [náš, ktorý si v nebesiach], po­sväť sa meno Tvoje, príď kráľov­stvo Tvoje [buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi!] 3 Chlieb náš každoden­ný daj nám každý deň. 4 A od­pusť nám hriechy naše, lebo aj my od­púšťame každému svoj­mu vin­níkovi. I ne­uvoď nás do po­kušenia, [ale zbav nás zlého]! O prosbe5 Po­tom im hovoril: Keď nie­kto z vás má priateľa a pôj­de k nemu o pol­noci a po­vie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, 6 lebo mi priateľ prišiel z ces­ty a ne­mám ho čím ponúk­nuť; 7 a on by znút­ra od­povedal: Ne­obťažuj ma; dvere sú už za­tvorené a deti so mnou v po­steli; ne­môžem vstať a dať ti; 8 hovorím vám: Keď aj ne­vs­tane a nedá mu pre­to, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jed­nako vstane a dá mu, čo po­trebuje. 9 Aj ja hovorím: Pros­te a do­stanete; hľadaj­te a náj­dete; klop­te a bude vám ot­vorené; 10 lebo každý, kto prosí, do­stane, a kto hľadá, náj­de; a kto klope, tomu bude ot­vorené. 11 Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada mies­to ryby? 12 Alebo keď si pýta vaj­ce, či mu podá škor­pióna? 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dob­ré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebes­ký Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia? Uzdravenie nemého14 A vy­háňal démona, ktorý bol ne­mý. Keď démon vy­šiel, ne­mý pre­hovoril. A zá­stupy sa divili. 15 Ale nie­ktorí z nich po­vedali: Bel­zebubom, kniežaťom démonov, vy­háňa démonov. 16 A iní, aby ho po­kúšali, žiadali od Neho znamenie z neba. 17 Ale On po­znal ich zmýšľanie a riekol: Každé roz­delené kráľov­stvo pust­ne a dom ro­z­dvojený proti sebe padá. 18 Keď je teda i sám satan roz­delený proti sebe, akože ob­stojí jeho kráľov­stvo? Lebo hovoríte, že ja mocou Bel­zebuba vy­háňam démonov. 19 Ale ak ja Bel­zebubom vy­háňam démonov, čím ich vy­háňajú vaši synovia? Pre­to oni budú vám sud­cami. 20 Ale ak ja prs­tom Božím vy­háňam démonov, tak iste prišlo k vám kráľov­stvo Božie. 21 Keď si sil­ný ozb­rojenec stráži dvor, jeho imanie je na po­koji. 22 Ale keď príde sil­nejší než on a pre­môže ho, odo­berie mu všet­ku zbraň, v ktorú dúfal, a čo ukoris­til, roz­dá. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto ne­z­hromažďuje so mnou, rozp­tyľuje. 24 Keď nečis­tý duch vy­j­de z človeka, blúdi po mies­tach bez vody a hľadá od­počinok; a keď nenáj­de, po­vie si: Vrátim sa do svoj­ho domu, od­kiaľ som vy­šiel. 25 A keď príde, náj­de ho vy­metený a vy­zdobený. 26 Vtedy ide a vez­me so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a voj­dúc pre­bývajú tam. A tak sú po­sled­né veci onoho človeka horšie než pr­vé. 27 Keď to hovoril, akási žena zo zá­stupu po­z­dvih­la svoj hlas a po­vedala Mu: Blaho­slavený život, čo Ťa nosil, a pr­sia, ktoré si požíval! 28 On však riekol: Omnoho blaho­slavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a za­chovávajú ho. Jonášovo znamenie29 Keď sa zá­stupy húf­ne zhromažďovali, začal hovoriť: Toto po­kolenie je po­kolenie zlé, hľadá znamenie, ale nedos­tane sa mu znamenia, iba ak znamenia Jonášov­ho. 30 Lebo ako sa Jonáš stal znamením Ninivčanom, tak aj Syn človeka bude znamením tomuto po­koleniu. 31 Kráľov­ná Juhu po­vs­tane na súde s mužmi toh­to po­kolenia a od­súdi ich. Lebo od končín zeme prišla počuť múd­rosť Šalamúnovu; a hľa, tu je väčší ako Šalamún. 32 Niniv­skí mužovia po­vs­tanú na súde s tým­to po­kolením a od­súdia ho. Lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. O svetle33 Ni­kto nezažne sviecu a ne­položí ju do skrýše, ani pod nádobu , ale na sviet­nik, aby videli žiaru tí, čo pri­chádzajú. 34 Sviecou tela je tvoje oko. Keď ti teda oko bude zdravé, celé telo ti bude pl­né svet­la; ale keď bude skazené, aj telo ti bude pl­né tmy. 35 Hľaď teda, aby svet­lo, ktoré je v tebe, nebolo tmou; 36 ak ti je celé telo svet­lé, a niet na ňom nič tmavého, celé bude svet­lé, ako keby ťa svieca osvietila jasom. Reč proti farizejom37 Keď ešte hovoril, prosil Ho jeden z farizejov, aby obedoval u neho. I šiel a po­sadil sa za stôl. 38 Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom ne­umyl. 39 Pán mu však po­vedal: Nuž, vy farizeji čis­títe zo­vňajšok čaše a misy, ale vaše vnút­ro je pl­né lúpeže a zloby. 40 Bláz­ni, či Ten, kto učinil zo­vňajšok, ne­učinil aj vnút­ro? 41 Ale daj­te ako al­mužnu, čo je vo vnút­ri, a máte všet­ko čis­té. 42 Beda vám však, farizeji, že dávate desiat­ky z mäty a z ruty a z každej byliny, a ob­chádzate spravod­livosť a lás­ku Božiu. Toto ste mali činiť a tam­to nezaned­bávať. 43 Beda vám, farizeji, že máte radi pred­né mies­ta v synagógach a po­zdravovania na námes­tiach. 44 Beda vám [zákon­níci a farizeji, po­kryt­ci], že ste ako ne­oz­načené hroby, a ľudia ne­vedia, že chodia po nich. 45 Tu Mu od­povedal jeden zo zákon­níkov: Maj­stre, keď tak­to hovoríš, znevažuješ aj nás. 46 On však riekol: Aj vám zákon­níkom beda, že ne­znesiteľné bremená uvaľujete na ľudí, a sami sa tých bremien nedotýkate ani len prs­tom. 47 Beda vám, že prorokom staviate ná­hrob­ky, a vaši ot­covia ich po­mor­dovali. 48 Ste teda sved­kami (proti ot­com), ale sú­hlasíte so skut­kami svojich ot­cov, že oni ich totiž po­mor­dovali, a vy staviate [im ná­hrob­ky]. 49 Pre­to aj múd­rosť Božia po­vedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a oni (nie­ktorých) z nich za­vraždia a (nie­ktorých) budú prena­sledovať, 50 aby na tom­to po­kolení bola po­hľadávaná krv všet­kých prorokov, vy­liata od stvorenia sveta, 51 od krvi Ábelovej až po krv Za­chariášovu, ktorý za­hynul medzi ol­tárom a chrámom. Áno, hovorím vám, po­hľadávaná bude na tom­to po­kolení! 52 Beda vám, zákon­níkom, že ste vzali kľúč po­znania; sami ste ne­vošli, a ktorí chceli voj­sť, tým ste pre­kážali. 53 Keď vy­šiel od­tiaľ, začali sa farizeji a zákon­níci hnevať na Neho a dorážať roz­ličnými otáz­kami, 54 strojac Mu ú­klady, aby Ho polapili v reči.