EvanjelickýLukáš20

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Otázka moci1 Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zves­toval evan­jelium, že pri­stúpili k Nemu veľkňazi a zákon­níci so staršími 2 a po­vedali Mu: Po­vedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal? 3 Od­povedal im: Aj ja sa vás opýtam na jed­no slovo; po­vedz­te mi: 4 bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? 5 Oni však uvažovali medzi sebou a po­vedali si: Ak po­vieme, že z neba, od­povie: Prečo ste mu ne­uverili? 6 Ak po­vieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je pre­svedčený, že Ján je prorok. 7 Po­vedali teda, že ne­vedia od­kiaľ. 8 A Ježiš im po­vedal: Tak ani ja vám ne­poviem, akou mocou to robím. O zlých vinohradníkoch9 Nato začal rozp­rávať ľudu toto podoben­stvo: Jeden človek vy­sadil vinicu, prenajal ju vinoh­rad­níkom a od­ces­toval na dl­hý čas. 10 V čas (oberačky) po­slal k vinoh­rad­níkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinoh­rad­níci ho zbili a pus­tili na­práz­dno. 11 Po­slal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zne­uc­tili a pus­tili na­práz­dno. 12 Po­slal tretieho. Ale oni i toh­to zranili a vy­hodili. 13 Vtedy po­vedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svoj­ho milovaného syna. Jeho sa pred­sa len budú os­týchať. 14 Ale vinoh­rad­níci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a po­vedali si: Toto je dedič; za­bime ho, aby dedičs­tvo bolo naše. 15 A vy­hodili ho z vinice a za­bili. Čo im teda urobí pán vinice? 16 Príde, za­hubí tých­to vinoh­rad­níkov a vinicu prenaj­me iným. Keď to počuli, po­vedali: Nech sa to ne­stane! 17 Ale On po­zrel na nich a po­vedal: Čo znamená teda, čo je na­písané, že kameň, ktorý za­vr­h­li stavitelia, stal sa uhol­ným kameňom? 18 Každý, kto pad­ne na ten­to kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozd­lávi ho. 19 Zákon­níci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podoben­stvo, ale sa báli ľudu. O dani20 Sliedili teda za Ním a po­slali špehúňov, ktorí sa po­krytec­ky vy­dávali za spravod­livých, aby Ho pod­chytili v reči a po­tom vy­dali vr­ch­nos­ti a vladárovej moci. 21 Opýtali sa Ho teda: Maj­stre, vieme, že bez okol­kov hovoríš a učíš, a ned­báš na osobu, ale prav­divo učíš ces­te Božej. 22 Je nám do­volené platiť cisárovi daň, a či nie? 23 On však pre­zrel ich úlis­nosť a po­vedal im: 24 Ukážte mi peniaz: čí má ob­raz a nápis? Od­povedali: Cisárov. 25 Riekol im: Dávaj­te teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu! 26 I ne­moh­li Ho pod­chytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho od­povedi, za­mĺk­li. O zmŕtvychvstaní27 Po­tom pri­stúpili nie­ktorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕt­vychvs­tania, a pýtali sa Ho: 28 Maj­stre, Mojžiš nám na­písal: Keby nie­komu umrel brat, ktorý mal manžel­ku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vez­me a splodí po­tom­stvo bratovi. 29 Bolo raz sedem bratov; pr­vý sa oženil a umrel bez detí. 30 Tak (si vzal tú ženu) aj druhý, 31 i tretí si ju vzal a podob­ne všet­kých sedem, a umreli bez detí. 32 Konečne umrela aj žena. 33 Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manžel­kou táto žena, keďže ju mali za manžel­ku sied­mi? 34 Od­povedal im Ježiš: Deti toh­to veku sa ženia a vy­dávajú. 35 Ale tí, čo boli uznaní za hod­ných dôj­sť tam­toho sveta a vzkriesenia z mŕt­vych, tí sa ani neženia, ani ne­vydávajú. 36 Lebo ani umrieť ne­môžu viac, pre­tože sú an­jelom rov­ní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží. 37 Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozor­nil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Ab­rahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. 38 A Boh nie je (Bohom) mŕt­vych, ale živých; lebo všet­ci Jemu žijú. 39 Tu od­povedali nie­ktorí zo zákon­níkov: Maj­stre, dob­re si po­vedal. 40 Ale viac sa Ho na nič ne­od­vážili spýtať. Čí syn je Mesiáš41 I po­vedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi , že je synom Dávidovým, 42 keďže sám Dávid hovorí v knihe Žal­mov: Pán po­vedal môj­mu Pánovi: Po­saď sa mi po pravici, 43 do­kiaľ Ti ne­priateľov ne­položím za pod­nožku. 44 Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom? 45 Keď to všet­ko ľud počúval, po­vedal (Ježiš) učeníkom: 46 Varuj­te sa zákon­níkov, ktorí radi chodievajú v dl­hých plášťoch, radi sa dajú po­zdravovať na námes­tiach, obľubujú pred­né mies­ta v synagógach a pr­vé mies­ta na hos­tinách 47 a vy­žierajú domy vdov pod zámien­kou dl­hej mod­lit­by. Títo pre­pad­nú ťažšiemu súdu.

EvanjelickýLukáš20