Evanjelický › Lukáš › 7

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Uzdravenie stotníkovho sluhu1 Keď (Ježiš) skončil všet­ky svoje slová v prítom­nos­ti ľudu, ktorý Ho počúval, vošiel do Kafar­nau­mu. 2 A sluha jed­ného stot­níka, (stot­níkovi) veľmi drahý, bol na sm­rť chorý. 3 Keď (stot­ník) počul o Ježišovi, po­slal k Nemu starších spomedzi Židov s pros­bou, aby prišiel a za­chránil mu sluhu. 4 Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Za­sluhuje si, aby si mu vy­hovel; 5 lebo miluje náš národ a vy­stavil nám synagógu. 6 Ježiš išiel teda s nimi. A keď nebol už ďaleko od domu, po­slal stot­ník priateľov k Nemu s od­kazom: Ne­us­távaj sa, Pane, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Pre­to ani seba som ne­po­kladal za hod­ného ísť k Tebe. Ale po­vedz slovo, a ozdravie môj sluha. 8 Veď aj ja som človek pod­riadený vr­ch­nos­ti a mám pod sebou vojakov; keď po­viem tomuto: Choď! - ide, a inému: Poď sem! - príde, a svoj­mu sluhovi: Sprav toto! - urobí. 9 Keď to Ježiš počul, za­divil sa a ob­rátiac sa k zá­stupu, ktorý Ho na­sledoval, po­vedal: Hovorím vám: Ani v Iz­raeli nenašiel som takej viery. 10 Keď sa po­tom po­slovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. Vzkriesenie mládenca v Naime11 Po­tom na druhý deň išiel do mes­ta Na­imu, a šli s Ním učeníci a veľký zá­stup. 12 Keď sa pri­blížili k mest­skej bráne, aj­hľa, práve vy­nášali mŕt­veho, jediného syna mat­ky, a tá bola vdova; počet­ný zá­stup mes­ta šiel s ňou. 13 Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a po­vedal jej: Ne­plač! 14 Po­tom pri­stúpil, dot­kol sa már, a tí, čo ich nies­li, za­stali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15 I po­sadil sa mŕt­vy a začal rozp­rávať. A dal ho jeho mat­ke. 16 Tu sa zmoc­nila všet­kých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok po­vs­tal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17 A roz­nies­la sa zvesť o Ňom po celom Jud­sku a po celom okolí. Posolstvo Jána Krstiteľa18 Aj Jánovi prinies­li zvesť o tom všet­kom jeho učeníci. Ján si za­volal dvoch z učeníkov 19 a po­slal ich k Ježišovi s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 20 Keď tí mužovia prišli k Ne­mu, po­vedali: Ján Krs­titeľ nás po­slal k Tebe s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 21 Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, z utr­penia a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Od­povedal im teda Ježiš: Choďte a oznám­te Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomoc­ní sa čis­tia, hluchí počujú, mŕt­vi vstávajú, chudob­ným sa evan­jelium zves­tuje, 23 a blaho­slavený, kto by sa ne­pohoršil na mne. 24 Keď po­slovia Jánovi od­išli, začal hovoriť zá­stupom o Jánovi: Čo ste vy­šli vidieť na púšť? Či trs­tinu, ktorou vietor sem-tam kolíše? 25 Alebo čo ste vy­šli vidieť? Človeka ob­lečeného do mäk­kého rúcha? Aj­hľa, tí, čo nosia nád­her­né rúcho a žijú roz­košne, bývajú v kráľov­ských domoch. 26 Alebo čo ste vy­šli vidieť? Vari proroka? Áno, hovorím vám, i viac ako proroka. 27 To je ten, o ktorom je na­písané: Aj­hľa, po­sielam svoj­ho po­sla pred Tebou, a ten pri­praví ces­tu pred Tebou. 28 Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána, ale kto je naj­menší v kráľov­stve Božom, je väčší než on. 29 A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i col­níci, po­krs­tení Jánovým krs­tom, uznali spravod­livosť Božiu. 30 Ale farizeji a zákon­níci, keďže sa mu nedali krs­tiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi. 31 Komu však pri­podob­ním ľudí toh­to po­kolenia? A komu sú podob­ní? 32 Podob­ní sú deťom, ktoré sedia na námes­tí a vy­krikujú si: Pís­kali sme vám, a ne­tan­covali ste; nariekali sme, a ne­plakali ste. 33 Prišiel totiž Ján Krs­titeľ, ktorý ani chlieb neje, ani víno ne­pije, a hovoríte: Po­sad­nutý je! 34 Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Aj­hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ col­níkov a hriešnikov. 35 I ospravedl­nená je múd­rosť svojimi skut­kami. Žena hriešnica36 Is­tý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Pre­to vošiel do domu farizejov­ho a stoloval s ním. 37 A hľa, v mes­te bola žena-hriešnica; keď sa do­zvedela, že stoluje v dome farizejovom, prinies­la alabas­trovú nádobu mas­ti, 38 od­zadu s plačom pri­stúpila Mu k nohám, začala Mu sl­zami zmáčať nohy, utierala ich vlas­mi svojej hlavy, boz­kávala Mu nohy a mazala masťou. 39 Keď to videl farizej, ktorý Ho bol po­zval, po­vedal si: Keby ten­to bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pre­tože je hriešnica. 40 Od­povedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo po­vedať. A on po­vedal: Hovor, Maj­stre! 41 Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťs­to denárov a druhý päťdesiat. 42 A keď ne­mali z čoho za­platiť, od­pus­til obi­dvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? 43 Šimon riekol: Dom­nievam sa, že ten, ktorému viac od­pus­til. A On od­povedal: Správ­ne si roz­súdil. 44 Nato ob­rátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvoj­ho domu, a ne­podal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy sl­zami a utrela svojimi vlas­mi. 45 Ne­poboz­kal si ma, ale ona, ako som vošiel, ne­pres­tala mi boz­kávať nohy. 46 Ne­pomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. 47 Pre­to hovorím ti: Od­púšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo od­púšťa, málo miluje. 48 A jej po­vedal: Od­púšťajú sa ti hriechy. 49 Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je ten­to, že aj hriechy od­púšťa? 50 On však po­vedal žene: Viera tvoja ťa za­chránila. Choď v po­koji!