Evanjelický › Lukáš › 8

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Posluhujúce ženy1 Po­tom chodil po mes­tách a dedinách, kázal a zves­toval radost­nú zvesť o kráľov­stve Božom a dvanás­ti s Ním. 2 A nie­ktoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária, zvaná Mag­daléna, z ktorej vy­šlo sedem démonov, 3 Johana, manžel­ka Chúzu, Herodesov­ho úrad­níka, Zuzana a mnohé iné, po­sluhovali im z toho, čo mali. O rozsievačovi a o štvorakej pôde4 A keď sa schádzal veľký zá­stup a z miest hr­nuli sa k Ne­mu, hovoril v podoben­stve: 5 Vy­šiel roz­sievač, aby roz­sieval svoje semeno. A keď roz­sieval, nie­ktoré pad­lo kraj ces­ty, pošliapali ho a nebes­kí vtáci ho po­zobali. 6 Iné pad­lo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pre­tože ne­malo vlahy. 7 Iné však pad­lo medzi tŕnie a ho udusilo. 8 A iné pad­lo do dob­rej zeme, a keď vzišlo, prinies­lo stonásob­nú úrodu. Keď to po­vedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 9 Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podoben­stvo. 10 A On riekol: Vám je dané po­znať tajom­stvá kráľov­stva Božieho, ale os­tat­ným (hovorím) v podoben­stvách, aby hľadeli, a ne­videli, počuli, a nerozumeli. 11 Podoben­stvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12 To kraj ces­ty sú tí, čo počúvajú, a po­tom pri­chádza diabol a vy­berá im slovo zo srd­ca, aby ne­verili a neboli spasení. 13 To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale ne­majú koreň, začas veria, a v po­kušení od­stupujú. 14 Ktoré však pad­lo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na ces­tách života udusia ich staros­ti, bohat­stvo a roz­koš života, a nedoz­rejú. 15 Ale ktoré pad­lo do dob­rej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, za­chovávajú ho v čis­tom a dob­rom srd­ci, sú stáli a prinášajú úžitok. O svetle16 Ni­kto nezažne sviecu, ne­prik­ryje ju nádobou, ani ne­po­staví pod po­steľ, ale po­staví ju na sviet­nik, aby videli svet­lo tí, čo vchádzajú. 17 Nieto taj­né, čo by sa ne­stalo zjav­né; a nieto skryté, čo by sa ne­vyz­vedelo a ne­vyšlo najavo. 18 Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto ne­má, bude odňaté aj to, o čom si mys­lí, že má. Matka a bratia Ježišovi19 Raz prišli k Nemu mat­ka a Jeho bratia a ne­moh­li sa do­stať k Nemu pre zá­stup. 20 Oznámili Mu teda: Mat­ka a bratia Ti stoja von­ku a chcú Ťa vidieť. 21 On im však od­povedal: Mat­kou a brat­mi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a za­chovávajú ho. Búrka na mori22 Jed­ného dňa vstúpil na loď On i učeníci a po­vedal im: Prej­dime na druhú stranu jazera. A od­razili sa. 23 Ako sa plavili, za­spal. Tu znies­la sa na jazero veľká po­vích­rica, takže ich zalievalo a boli v nebez­pečen­stve. 24 Pri­stúpili teda a zo­budili Ho volajúc: Maj­stre, Maj­stre, hynieme! On však, keď sa pre­budil, po­hrozil vet­ru a vl­nám. I pre­stali a na­stalo utíšenie. 25 Po­vedal im: A kde je vaša viera? Oni sa však báli a divili, hovoriac medzi sebou: Kto je Ten­to, že roz­kazuje i vet­rom i vode a po­slúchajú Ho? Ježiš v kraji Gerazénov26 Po­tom sa pre­plavili do kraja Gerazénov, ktorý je na­proti Galilei. 27 Keď vy­stúpil na zem, po­stavil sa Mu do ces­ty akýsi muž z mes­ta, po­sad­nutý démon­mi, ktorý sa od­dáv­na ani ne­ob­liekal, ani nebýval v dome, ale v hroboch. 28 Keď uvidel Ježiša, vy­kríkol a pad­núc pred Ním, zvolal sil­ným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha Naj­vyššieho? Prosím Ťa, ne­muč ma! 29 (Ježiš) totiž pri­kazoval nečis­tému duchovi, aby vy­šiel z toho človeka, lebo už dl­hý čas lom­coval ním; reťazami a putami ho po­viazali a strážili, ale on zlámal okovy, hnaný démonom na púšť. 30 Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Od­povedal: Légia! Lebo mnoho démonov vošlo do neho. 31 Títo prosili (Ježiša), aby im nekázal ísť do priepas­ti. 32 Pás­la sa tam na vr­chu veľká črieda svíň; prosili Ho teda, aby im do­volil voj­sť do nich. A do­volil im. 33 Keď po­tom démoni vy­šli z onoho človeka, vošli do svíň a črieda rútila sa svahom do jazera a po­topila sa. 34 Keď pas­tieri videli, čo sa stalo, utiek­li a vy­rozp­rávali to v mes­te a po osadách. 35 Vy­šli teda (ľudia), aby videli, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a človeka, z ktorého vy­šli démoni, našli ob­lečeného sedieť pri nohách Ježišových a pri roz­ume. A preľak­li sa. 36 Nato im očití sved­kovia rozp­rávali, ako bol po­sad­nutý za­chránený. 37 A všet­ci obyvatelia kraja Gerazénov prosili Ježiša, aby od­išiel od nich; lebo sa ich zmoc­nila veľká bázeň. Vstúpil teda na loď a vrátil sa. 38 Muž, z ktorého vy­šli démoni, prosil Ho, aby mohol ísť s Ním. Ale Ježiš ho pre­pus­til a riekol: 39 Vráť sa domov a rozp­rávaj, čo učinil Boh s tebou. A on od­išiel a roz­hlasoval po celom mes­te, aké veľké veci učinil s ním Ježiš. Jairova dcéra a chorá žena40 Keď sa Ježiš vrátil, pri­vítal Ho zá­stup; lebo všet­ci Ho už čakali. 41 A hľa, prišiel muž menom Jai­ros, a ten bol pred­staveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. 42 Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zá­stupy. 43 Tu akási žena, ktorá mala od dvanás­tich rokov kr­votok a [hoci všetok svoj majetok vy­dala na lekárov], ni­kto ju ne­mohol uzdraviť, 44 pri­stúpila od­zadu, dot­kla sa lemu Jeho rúcha a kr­votok za­raz pre­stal. 45 Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dot­kol? A keď všet­ci popierali, po­vedal Peter [a tí, čo boli s Ním]: Maj­stre, zá­stupy sa tis­nú a tlačia Ťa. 46 Ale Ježiš po­vedal: Dot­kol sa ma nie­kto, lebo som pocítil, že sila vy­šla zo mňa. 47 Keď teda žena videla, že to nezos­talo v taj­nos­ti, trasúc sa pri­stúpila, pad­la pred Ním na kolená a po­vedala Mu pred všet­kým ľudom, prečo sa Ho dot­kla a ako naraz ozdravela. 48 A On jej po­vedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v po­koji! 49 Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od pred­staveného synagógy a po­vedal mu: Už ti dcéra umrela; ne­obťažuj Maj­stra! 50 Ale Ježiš, keď to počul, po­vedal mu: Neboj sa, len ver a bude za­chránená. 51 Keď prišiel k domu, nedovolil ni­komu voj­sť, iba Pet­rovi, Jánovi a Jakubovi a ot­covi aj mat­ke dievčaťa. 52 Všet­ci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Ne­plačte. Ne­um­rela, ale spí. 53 A vy­smiali Ho, lebo vedeli, že umrela. 54 Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! 55 A vrátil sa jej duch a za­raz vstala; i kázal dať jej jesť. 56 A rodičia boli ako bez seba; i za­kázal im hovoriť nie­komu, čo sa stalo.