Evanjelický › Lukáš › 10

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Rozoslanie sedemdesiatich1 Po­tom si Pán vy­volil aj iných, sedem­desiatich, a po dvoch po­slal ich pred sebou do každého mes­ta a na každé mies­to, kde sám chcel ísť. 2 A po­vedal im: Žat­vy je síce mnoho, ale pracov­níkov málo. Pre­to pros­te Pána žat­vy, aby vy­slal robot­níkov na svoju žat­vu. 3 Choďte! Aj­hľa, po­sielam vás ako barán­kov medzi vl­kov. 4 Neber­te si mešec, ani kap­su, ani obuv a ces­tou ni­koho ne­po­zdravuj­te. 5 Keď voj­dete do ktoréhokoľvek domu, po­vedz­te najprv: Po­koj domu tomuto! 6 A ak tam bude syn po­koja, váš po­koj spočinie na ňom; ak nie, vráti sa k vám. 7 A v takom dome zo­staňte a jedz­te i pite, čo vám dajú, lebo hoden je pracov­ník svojej mzdy. Nechoďte z domu do domu. 8 A keď do ktoréhokoľvek mes­ta prídete a prij­mú vás, jedz­te, čo vám pred­ložia. 9 A uzdravuj­te chorých, ktorí sú v ňom, a po­vedz­te im: Pri­blížilo sa k vám kráľov­stvo Božie. 10 Ale keď prídete do nie­ktorého mes­ta, a ne­prij­mú vás, vy­j­dite na jeho ulice a po­vedz­te: 11 Striasame na vás aj prach, ktorý sa nám z vášho mes­ta prilepil na nohy. Ale vedz­te, že sa pri­blížilo kráľov­stvo Božie. 12 Hovorím vám, že ľahšie bude v onen deň Sodomčanom než onomu mes­tu. Hrozba nekajúcim mestám13 Beda ti, Chorazim, beda ti, Bet­sai­da! Lebo keby sa v Týre a Sidone stali prejavy moci, ktoré sa stali u vás, dáv­no by boli sedeli vo vrecovine a na popole a kajali sa. 14 Veru, ľahšie bude na súde Týru a Sidonu ako vám. 15 A ty, Kafar­naum, budeš sa vari až do neba vy­vyšovať? Zrútiš sa až do pod­svetia. Sedemdesiati sa vrátili k Ježišovi16 Kto vás počúva, mňa počúva; a kto vami po­hŕda, mnou po­hŕda; kto však mnou po­hŕda, po­hŕda Tým, kto ma po­slal. 17 Po­tom sa vrátili tí sedem­desiati a s radosťou hovorili: Pane, aj démoni sa nám pod­dávajú v Tvojom mene. 18 Po­vedal im: Videl som satana ako blesk padať z neba. 19 Aj­hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a po škor­piónoch, aj moc nad všet­kou silou ne­priateľa; a nič na svete vám ne­uškodí. 20 Ale nie z toho sa raduj­te, že sa vám duchovia pod­dávajú; raduj­te sa radšej, že vaše mená sú za­písané v nebesiach. Ježiš chváli Otca21 Vtedy roz­veselil sa Ježiš v Duchu Svätom a riekol: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múd­rymi a roz­um­nými a zjavil ne­mluvňatám. Áno, Otče, tak sa Ti ľúbilo. 22 Všet­ko odo­vzdal mi Otec, a nik ne­vie, kto je Syn, len Otec, a kto je Otec, len Syn, a komu by Syn chcel zjaviť. 23 Po­tom sa ob­rátil osobit­ne k učeníkom a po­vedal: Blaho­slavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte. 24 Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale ne­videli, a počuť, čo vy počujete, ale ne­počuli. Milosrdný Samaritán25 A hľa, vstal zákon­ník, a aby ho po­kúšal, po­vedal: Maj­stre, čo konať, aby som dedične obd­ržal večný život? 26 Od­povedal mu: Čo je na­písané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On od­vetil: Milovať budeš Pána, svoj­ho Boha, z celého srd­ca, z celej duše, z celej sily a z celej mys­le, a svoj­ho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správ­ne si od­povedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedl­niť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lot­rom do rúk. Tí ho oz­bíjali, doráňali, zanechali polo­mŕt­veho a od­išli. 31 Náhodou išiel touto ces­tou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podob­ne i levíta, keď prišiel na to mies­to a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocest­ný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34 pri­stúpil k ne­mu, ob­viazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vy­ložil ho na svoje hoviad­ko, zaniesol do hos­tin­ca a opat­roval ho. 35 Po­tom na druhý deň vy­bral dva denáre, dal hos­tin­skému a po­vedal: Opat­ruj ho, a ak by si viac vy­naložil na neho, za­platím ti, až sa vrátim. 36 Čo mys­líš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lot­rom do rúk? 37 A on od­povedal: Ten, čo mu pre­ukázal milo­sr­den­stvo. Ježiš mu po­vedal: Choď a rob podob­ne! Mária a Marta38 Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. [Do svoj­ho domu] Ho prijala žena menom Mar­ta. 39 Mala ses­tru, ktorá sa volala Mária. Tá si sad­la Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová. 40 Ale Mar­ta bola príliš za­mest­naná po­sluhovaním. Pri­stúpila (k Ne­mu) a po­vedala: Ned­báš, Pane, že mi ses­tra samej dá po­sluhovať? Po­vedz jej, nech mi po­môže. 41 Od­povedal jej Pán: Mar­ta, Mar­ta, starost­livá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. 42 Len jed­no je po­treb­né. Mária si vy­brala lepší podiel, ktorý jej ni­kto ne­vez­me.