Evanjelický › Lukáš › 22

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Judášova zrada1 I pri­bližovali sa sláv­nos­ti nek­vasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľkou nocou. 2 Veľkňazi a zákon­níci sa radili, ako by Ježiša za­hubili; lebo sa báli ľudu. 3 Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorého volali Iškari­ot­ský, jed­ného z dvanás­tich; 4 ten od­išiel, do­hovoril sa s veľkňaz­mi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im Ho vy­dá. 5 Za­radovali sa a do­hod­li, že mu dajú peniaze. 6 A on pri­volil. Po­tom hľadal príležitosť zradiť im Ho bez prítom­nos­ti ľudu. Posledná večera7 I prišiel deň nek­vasených chlebov, keď mal byť za­bitý veľkonočný baránok. 8 Po­slal teda Pet­ra a Jána a po­vedal im: Choďte, pri­prav­te nám hod veľkonočného barán­ka, aby sme jed­li. 9 Oni Mu po­vedali: Kde chceš, aby sme ho pri­pravili? 10 Od­povedal im: Keď budete vchádzať do mes­ta, stret­ne vás človek, ktorý ponesie krčah vody. Choďte za ním do domu, do ktorého voj­de, 11 a po­vedz­te majiteľovi domu: Maj­ster ti od­kazuje: Kde je miest­nosť, v ktorej mám jesť veľkonočného barán­ka so svojimi učeník­mi? 12 A on vám ukáže veľkú dvoranu na po­schodí (už) pri­chys­tanú; tam (ho) pri­prav­te. 13 Išli teda a našli, ako im po­vedal, a pri­pravili hod veľkonočného barán­ka. 14 Keď prišla hodina, po­sadil sa a [dvanás­ti] apoštolovia s Ním. 15 Tu im po­vedal: Túžob­ne som si žiadal jesť s vami toh­to veľkonočného barán­ka, skôr, ako by som tr­pel; 16 lebo hovorím vám, že ho ni­kdy viac nebudem jesť, len už do­konalého v kráľov­stve Božom. 17 Po­tom vzal kalich, dob­rorečil a po­vedal: Vez­mite ho a deľte sa medzi sebou; 18 lebo hovorím vám, že od­teraz nebudem piť z plodu vín­neho kmeňa, až kým ne­príde kráľov­stvo Božie. 19 Nato vzal chlieb, dob­rorečil, lámal a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vy­dáva za vás; to čiňte na moju pamiat­ku. 20 A podob­ne (vzal) po večeri kalich a hovoril: Ten­to kalich je nová zmluva v mojej kr­vi, ktorá sa vy­lieva za vás. 21 Ale, hľa, ruka môj­ho zrad­cu je spolu s mojou na stole. 22 Syn človeka ide totiž, ako bolo uložené, ale beda človeku, ktorý Ho zrádza! 23 A oni sa začali medzi sebou do­hadovať, kto z nich by sa chys­tal toto urobiť. Spor o prvenstvo24 Po­vs­tal medzi nimi spor, kto z nich je asi naj­väčší. 25 On im po­vedal: Kráľovia panujú nad svojimi národ­mi, a tí, čo majú moc nad nimi, volajú sa dob­ro­din­cami. 26 Vy však nie tak! Ale naj­väčší medzi vami nech je ako naj­menší; a vod­ca ako slúžiaci. 27 Lebo kto je väčší: ten, čo sedí za stolom, a či ten, čo ob­sluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ako ten, čo slúži, 28 vy však ste tí, čo ste v mojich po­kušeniach zo­stali pri mne. 29 Ako mne dal Otec, aj ja dávam vám kráľov­stvo, 30 aby ste jed­li a pili za stolom v mojom kráľov­stve a sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov iz­rael­ských. Výstraha Petrovi31 [Tu po­vedal Pán]: Šimon, Šimon, aj­hľa, satan si vás vy­žiadal, aby vás pre­osial ako pšenicu; 32 ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanik­la. A ty časom, až sa ob­rátiš, utvr­dzuj svojich bratov. 33 On však od­povedal: Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na sm­rť. 34 (Ježiš) mu riekol: Hovorím ti, Peter: dnes kohút neza­spieva, kým tri razy nezap­rieš, že ma po­znáš. 35 Po­tom im hovoril: Keď som vás po­slal bez mešca, bez kap­sy a bez obuvi, či ste mali v niečom nedos­tatok? Oni od­povedali: V ničom! 36 Tu im po­vedal: Ale od­teraz, kto má mešec, nech (si ho) vez­me, a podob­ne kap­su; a kto ne­má, nech predá šaty a kúpi si meč; 37 lebo hovorím vám, že sa musí na­pl­niť pri mne, čo je na­písané: A počítali ho medzi zločin­cov. Pl­ní sa totiž, čo je (pred­povedané) o mne. 38 Oni však po­vedali: Po­zri, Pane, dva meče (sú) tu. Riekol im: To stačí! Getsemane39 Po­tom vy­šiel a po­beral sa podľa obyčaje na Olivový vrch; na­sledovali Ho aj učeníci. 40 Keď prišiel na mies­to, po­vedal im: Mod­lite sa, aby ste ne­prišli do po­kušenia. 41 Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako do­hodí človek kameňom, padol na kolená a tak­to sa mod­lil: 42 Otče, ak chceš, od­vráť odo mňa ten­to kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. 43 Tu sa Mu ukázal an­jel z neba a po­silňoval Ho. 44 A On v smr­teľnej úz­kos­ti mod­lil sa ešte hor­livejšie. I vy­stúpil Mu pot ako kropaje kr­vi, ktoré stekajú na zem. 45 Keď vstal od mod­lit­by a prišiel k učeníkom, našiel ich spať, unavených zár­mut­kom, 46 a po­vedal im: Čo spíte? Vstaňte a mod­lite sa, aby ste ne­prišli do po­kušenia. Zajatie Ježiša47 Ešte hovoril, a hľa, (pri­chádzal) zá­stup, a jeden z dvanás­tich, menom Judáš, išiel vo­pred a blížil sa k Ježišovi, aby Ho po­boz­kal. 48 Ježiš mu riekol: Judáš, boz­kom zrádzaš Syna človeka? 49 Keď tí, čo boli okolo Neho, videli, čo sa chys­tá, spýtali sa: Pane, či ud­rieť mečom? 50 A jeden z nich ud­rel veľkňazov­ho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ježiš riekol: Pre­staňte! Nato dot­kol sa mu ucha a uzdravil ho. 52 Vtedy po­vedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí Ho prišli zajať: Ako na lot­ra vy­šli ste s mečmi a kyj­mi, 53 a keď som každý deň býval s vami v chráme, ne­položili ste ruky na mňa. Ale toto je tá vaša hodina a moc tmy. Peter zapiera Ježiša54 A keď Ho chytili, vied­li a vo­vied­li Ho do veľkňazov­ho domu. Aj Peter Ho na­sledoval zďaleka, 55 a keď si pro­stred dvora na­klád­li ohňa a po­sadili sa, sadol si Peter medzi nich. 56 Tu ho zbadala akási slúžka, ako sedel pri oh­ni, dob­re si ho ob­zrela a po­vedala: I ten­to bol s Ním! 57 Ale on za­prel: Žena, ne­poz­nám Ho! 58 Po chvíli uvidel ho iný a po­vedal: Aj ty si z nich. Peter od­povedal: Človeče, nie som! 59 Po­tom, asi po hodine, ktosi iný tvr­dil: Na­ozaj i ten­to bol s Ním, veď je tiež Galilejec. 60 Ale Peter od­povedal: Človeče, ne­viem, čo vravíš. A hneď, keď ešte hovoril, za­spieval kohút. 61 Vtedy ob­rátil sa Pán a po­zrel na Pet­ra. I roz­pomenul sa Peter na slová, ktoré mu Pán po­vedal: Skôr, ako kohút dnes za­spieva, tri razy ma za­prieš. 62 Vy­šiel a žalost­ne za­plakal. Ježiš pred radou63 Mužovia, ktorí držali Ježiša, sa Mu po­smievali, bili Ho, 64 za­krývali Ho a spytovali sa Ho: Uhád­ni, kto Ťa ud­rel! 65 A mnoho iných rúhavých slov hovorili proti Ne­mu. 66 Keď sa rozo­dnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákon­níci, za­vied­li Ho do svojej rady 67 a hovorili: Ak si Ty Kris­tus, po­vedz nám. Od­povedal im: Keď vám po­viem, ne­uveríte. 68 A keď sa aj spýtam, ne­od­poviete mi [ani ma ne­prepus­títe]. 69 Ale od tej­to chvíle Syn človeka bude sedieť na pravici moci Božej. 70 Tu po­vedali všet­ci: Si teda Syn Boží? Riekol im: Vy hovoríte, že som. 71 I po­vedali: Načo po­trebujeme ešte svedec­tvá? Veď sme (to) sami počuli z Jeho úst!