Evanjelický › Lukáš › 1

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Úvod1 Keďže sa mnohí po­kúsili rad-radom vy­rozp­rávať udalos­ti, ktoré sa u nás stali, 2 ako nám ich podali tí, čo od počiat­ku boli očitými sved­kami a stali sa služob­ník­mi slova - 3 aj ja, ktorý som všet­ko znova dô­klad­ne zis­til, roz­hodol som sa, vznešený Te­ofil, na­písať ti to rad-radom, 4 aby si po­znal spoľah­livosť rečí, ktorým ťa vy­učovali. Zachariášovo videnie5 Za jud­ského kráľa Herodesa žil kňaz Za­chariáš z týžden­nej kňaz­skej triedy Abi­ovej; jeho manžel­ka bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravod­liví pred Bohom, žijúc bez úhony podľa všet­kých pri­kázaní a ustanovení Pánových. 7 Ne­mali však deti, lebo Alžbeta bola ne­plod­ná a obaja po­kročilí vekom. 8 Raz, keď podľa poriad­ku svojej triedy konal kňaz­skú službu pred Bohom, 9 na neho padol lós podľa obyčaje kňaz­ského úradu, aby vošiel do chrámu Pánov­ho a za­pálil kadid­lo. 10 Všet­ko množs­tvo ľudu v hodinu kadenia mod­lilo sa von­ku. 11 Vtedy zjavil sa mu an­jel Pánov, ktorý stál z pravej strany kadivého ol­tára. 12 Ako ho Za­chariáš uzrel, preľakol sa a zmoc­nila sa ho bázeň. 13 Ale an­jel mu po­vedal: Neboj sa, Za­chariáš, lebo vy­počutá bola tvoja mod­lit­ba; manžel­ka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, 14 bude ti radosťou a po­tešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia; 15 lebo bude veľký pred Pánom; víno a opoj­ný nápoj nebude piť a Duchom Svätým na­pl­nený bude už od života mat­ky. 16 Mnohých zo synov iz­rael­ských ob­ráti k Pánovi, ich Bohu; 17 on sám pôj­de vo­pred pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby srd­cia ot­cov ob­rátil k synom, ne­pos­lušných k roz­um­nos­ti spravod­livých, a tak ľud hotový pri­pravil Pánovi. 18 I po­vedal Za­chariáš an­jelovi: Po čom to po­znám? Veď som starý a moja manžel­ka je tiež v rokoch. 19 An­jel mu od­povedal: Ja som Gab­riel, ktorý stojí pred Bohom, a som po­slaný hovoriť s tebou a zves­tovať ti túto radost­nú novinu. 20 Aj­hľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pre­tože si ne­uveril mojim slovám, ktoré sa spl­nia svojím časom. 21 Ľud čakal na Za­chariáša a čudoval sa, že je tak dlho v chráme. 22 Keď však vy­šiel, ne­mohol k nim pre­hovoriť; z toho po­znali, že mal videnie v chráme. Lebo dával im znaky a zo­stal ne­mý. 23 Keď vy­pl­nil dni svojej kňaz­skej služby, šiel domov. 24 A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manžel­ka, a skrývala sa päť mesiacov, hovoriac: 25 To mi učinil Pán v dňoch, keď zhliadol (na mňa), aby ma zbavil han­by pred ľuďmi. Máriino videnie26 Po­tom v šies­tom mesiaci po­slal Boh an­jela Gab­riela do galilej­ského mes­ta Nazareta 27 k pan­ne, za­snúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidov­ho; pan­na sa volala Mária. 28 Keď an­jel vošiel k nej, po­vedal: Buď po­zdravená, milosťou ob­darená, Pán s tebou! [Blaho­slavená medzi ženami!] 29 Ona, za­razená jeho rečou, pre­mýšľala, aký to po­zdrav. 30 Ale an­jel jej po­vedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. 31 Aj­hľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. 32 Bude veľký, Synom Naj­vyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľov­stvu nebude kon­ca. 34 A Mária po­vedala an­jelovi: Ako sa to stane? Veď ja ne­poz­nám muža! 35 Od­povedal jej an­jel: Duch Svätý zo­stúpi na teba a moc Naj­vyššieho ťa za­tieni; pre­to aj to, čo sväté narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží. 36 Hľa, Alžbeta, tvoja príbuz­ná, ktorú nazývali ne­plod­nou, tiež počala v starobe a je už v šies­tom mesiaci. 37 Lebo Bohu nič nebude ne­možné. 38 Vtedy po­vedala Mária: Som služob­nica Pánova, staň sa mi podľa tvoj­ho slova! A an­jel od­išiel od nej. Mária na návšteve u Alžbety39 V tie dni vstala Mária a rých­lo sa vy­dala na ces­tu do hor­natého kraja, do mes­ta Júdov­ho. 40 I vošla do domu Za­chariášov­ho a po­zdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula po­zdrav Máriin, ne­mluv­niat­ko sa po­hlo v jej živote a Duch Svätý na­pl­nil Alžbetu. 42 I zvolala sil­ným hlasom a po­vedala: Požeh­naná medzi ženami a požeh­naný plod tvoj­ho života! 43 Ale ako to, že mat­ka môj­ho Pána prišla ku mne? 44 Lebo, aj­hľa, len čo mi za­znel v ušiach hlas tvoj­ho po­zdravu, radost­ne po­hlo sa mi v živote ne­mluv­niat­ko. 45 A blaho­slavená, ktorá uverila, že sa spl­ní, čo jej po­vedal Pán. 46 Vtedy po­vedala Mária: Velebí moja duša Pána 47 a môj duch sa roz­veselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 48 že zhliadol na poníženie svojej služob­nice, veď, aj­hľa, blaho­slaviť ma budú od­teraz všet­ky po­kolenia, 49 pre­tože Moc­ný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno 50 a Jeho milo­sr­den­stvo s tými, čo sa Ho boja, z po­kolení na po­kolenia. 51 Do­kázal moc svojím ramenom, rozp­rášil tých, čo sa po­vyšovali zmýšľaním srd­ca; 52 moc­ných zhodil z trónov a po­výšil ponížených, 53 lačných na­sýtil dob­rými vecami a bohatých pre­pus­til na­práz­dno; 54 ujal sa Iz­raela, svoj­ho služob­níka, pamät­livý milo­sr­den­stva, 55 ako po­vedal našim ot­com, Ab­rahámovi a jeho po­tom­stvu naveky. 56 Mária zo­stala s ňou asi tri mesiace, po­tom sa vrátila domov. Narodenie Jána Krstiteľa57 Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna. 58 A susedia a príbuz­ní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milo­sr­den­stvo, radovali sa s ňou. 59 Na ôs­my deň prišli ob­rezať dieťat­ko a chceli ho po­menovať Za­chariášom, menom ot­covým. 60 Ale mat­ka od­povedala tak­to: Nie, bude sa volať Ján. 61 I po­vedali jej: Veď ne­máš ni­koho v rodine, kto by sa tak volal; 62 a dávali znak ot­covi, ako ho chce po­menovať. 63 On si pýtal tabuľku a na­písal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všet­ci. 64 Hneď nato ot­vorili sa mu ús­ta, [roz­viazal] jazyk, i pre­hovoril a velebil Boha. 65 Vtedy prišiel strach na všet­kých susedov a po celom hor­natom kraji jud­skom sa rozp­rávalo o všet­kom tom­to; 66 všet­ci, ktorí to počuli, vštepili si to do srd­ca a hovorili: Čo len bude z toh­to dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním. 67 Ale Za­chariáš, jeho otec, na­pl­nený Duchom Svätým, prorokoval hovoriac: 68 Požeh­naný Pán Boh iz­rael­ský, že navštívil svoj ľud a vy­kúpil ho, 69 vy­z­dvihol nám roh spasenia v dome svoj­ho služob­níka Dávida, 70 ako hovoril ús­tami svojich starodáv­nych svätých prorokov, 71 že nás vy­slobodí od našich ne­priateľov a z ruky všet­kých, ktorí nás nenávidia, 72 aby učinil milo­sr­den­stvo s našimi ot­cami a roz­pomenul sa na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa za­viazal nášmu ot­covi Ab­rahámovi, že budeme vy­slobodení 74 z ruky ne­priateľov a bez báz­ne budeme Mu slúžiť 75 v svätos­ti a v spravod­livos­ti pred Jeho tvárou po všet­ky dni života. 76 A ty, dieťat­ko, budeš sa volať prorokom Naj­vyššieho, lebo pôj­deš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pri­pravoval ces­tu 77 a učil Jeho ľud známos­ti spasenia, totiž, že náš Boh od­pus­tí hriechy 78 zo svoj­ho milo­sr­d­ného srd­ca, s ktorým zhliadol na nás ako vy­chádzajúce sln­ko z výsos­ti, 79 aby svietil sediacim v tme a tôni smr­ti a upravil nám nohy na ces­tu po­koja. 80 A to dieťat­ko rást­lo a moc­nelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svoj­ho vy­stúpenia pred Iz­raelom.